Zákon o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v európskej únii - záhora jozef

Európska integrácia sa nezaobíde bez úzkej spolupráce príslušných orgánov činných v trestnom konaní. V záujme vzájomného uznávania trestných rozsudkov medzi členskými štátmi sa na zasadaní Rady Európskej únie v Cardiffe členské štáty vyslovili za rozšírenie rámca pre širšie vzájomné uznávanie trestných rozsudkov súdov v členských štátoch Európskej únie. Vo vzťahu k vzájomnému uznávaniu trestných rozsudkov bolo prvým nástrojom Európskej únie rámcové rozhodnutie 2005/214/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie. Komentovaný zákon vykonáva transpozíciu uvedeného rámcového rozhodnutia. Zákon je založený na zásade vzájomného uznávania justičných rozhodnutí v trestných veciach. Zásada vzájomného uznávania sa v zmysle komentovaného zákona uplatňuje na rozhodnutia, ktorými bola v inom členskom štáte súdom uložená peňažná sankcia v trestnom konaní alebo bola uložená správnym orgánom členského štátu s cieľom zabezpečiť riadny výkon týchto sankcií, ak osoba, ktorej bola peňažná sankcia uložená, má bydlisko, sídlo, príjem alebo majetok v inom členskom štáte ako je štát, v ktorom bola sankcia uložená. Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia komentovaného zákona, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov Európskej únie, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu, prípadne relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. (patro.cz)

Európska integrácia sa nezaobíde bez úzkej spolupráce príslušných orgánov činných v trestnom konaní. V záujme vzájomného uznávania trestných rozsudkov medzi členskými štátmi sa na zasadaní Rady Európskej únie v Cardiffe členské štáty vyslovili za rozšírenie rámca pre širšie vzájomné uznávanie trestných rozsudkov súdov v členských štátoch Európskej únie. Vo vzťahu k vzájomnému uznávaniu trestných rozsudkov bolo prvým nástrojom Európskej únie rámcové rozhodnutie 2005/214/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie.Komentovaný zákon vykonáva transpozíciu uvedeného rámcového rozhodnutia. Zákon je založený na zásade vzájomného uznávania justičných rozhodnutí v trestných veciach. Zásada vzájomného uznávania sa v zmysle komentovaného zákona uplatňuje na rozhodnutia, ktorými bola v inom členskom štáte súdom uložená peňažná sankcia v trestnom konaní alebo bola uložená správnym orgánom členského štátu s cieľom zabezpečiť riadny výkon týchto sankcií, ak osoba, ktorej bola peňažná sankcia uložená, má bydlisko, sídlo, príjem alebo majetok v inom členskom štáte ako je štát, v ktorom bola sankcia uložená.Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia komentovaného zákona, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov Európskej únie, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu, prípadne relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. (knihydobrovsky.cz)

Kniha - autor Jozef Záhora, 168 stran, slovensky, pevná bez přebalu lesklá Európska integrácia sa nezaobíde bez úzkej spolupráce príslušných orgánov činných v trestnom konaní. V záujme vzájomného uznávania trestných rozsudkov medzi členskými štátmi sa na zasadaní Rady Európskej únie v Cardiffe členské štáty vyslovili za rozšírenie rámca pre širšie vzájomné uznávanie trestných rozsudkov súdov v členských štátoch Európskej únie. Vo vzťahu k vzájomnému uznávaniu trestných rozsudkov bolo prvým nástrojom Európskej únie rámcové rozhodnutie 2005/214/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie. Komentovaný zákon vykonáva transpozíciu uvedeného rámcového rozhodnutia. Zákon je založený na zásade vzájomného uznávania justičných rozhodnutí v trestných veciach. Zásada vzájomného uznávania sa v zmysle komentovaného zákona uplatňuje na rozhodnutia, ktorými bola v inom členskom štáte súdom uložená peňažná sankcia v trestnom konaní alebo bola uložená... (alza.cz)

Kniha - autor Libor Klimek, 416 stran, slovensky, brožovaná bez přebalu lesklá Zákon č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí je vnútroštátnou právnou úpravou SR, ktorá sa aplikuje pri styku s cudzinou, a to hlavne v prípade uznania a výkonu trestu odňatia slobody. Je uplatniteľný jednak v prípade odoslania rozhodnutia zo SR do iného členského štátu EÚ, ale taktiež v prípade prijatia rozhodnutia z iného členského štátu EÚ v SR. Je prejavom zavedenia (implementácie) požiadaviek EÚ vyplývajúcich z rámcového rozhodnutia 2008/909/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v EÚ.V komentári sú spracované teoretické a praktické poznatky. Pramenia jednak z odbornej literatúry, dokumentov orgánov EÚ, súvisiacej vnútroštátnej a európskej právnej úpravy a v neposlednom rade z rozsiahlej judikatúry – hlavne... (alza.cz)

Vzájomné uznávanie justičných rozhodnutí v trestných veciach v Európskej únii je kľúčovým konceptom európskeho justičného priestoru. Tento mechanizmus sa počas dlhých rokov vyvinul z futuristickej vízie na princíp, ktorý je oporným kameňom justičnej spolupráce v trestných veciach v Európskej únii. Jeho súčasťou je vzájomné uznávanie peňažných sankcií. Tento mechanizmus očakáva, že vzájomné uznávanie by sa malo uplatňovať na peňažné sankcie, ktoré uložili justičné alebo správne orgány s cieľom uľahčiť výkon týchto sankcií v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sú uložené. Dielo je adresované právnej obci v oblasti trestného práva – advokátom, sudcom, prokurátorom a príslušníkom Policajného zboru. Cenné poznatky v nej nájdu taktiež tak akademici zaoberajúci sa trestným právom, ako aj študenti práva. Monografia je dielom so silným potenciálom osloviť právnu obec jednak Slovenskej republiky, ale aj Českej republiky. To je odôvodnené tým, že táto publikácia má medzinárodné spracovanie. Navyše, osobitné kapitoly sú venované predmetnej oblasti v podmienkach Slovenskej republiky, ako aj Českej republiky. (knihydobrovsky.cz)

Kniha - autor Libor Klimek; Bystrík Šramel, 252 stran, slovensky, pevná bez přebalu lesklá Vzájomné uznávanie justičných rozhodnutí v trestných veciach v Európskej únii je kľúčovým konceptom európskeho justičného priestoru. Tento mechanizmus sa počas dlhých rokov vyvinul z futuristickej vízie na princíp, ktorý je oporným kameňom justičnej spolupráce v trestných veciach v Európskej únii. Jeho súčasťou je vzájomné uznávanie peňažných sankcií. Tento mechanizmus očakáva, že vzájomné uznávanie by sa malo uplatňovať na peňažné sankcie, ktoré uložili justičné alebo správne orgány s cieľom uľahčiť výkon týchto sankcií v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sú uložené. Dielo je adresované právnej obci v oblasti trestného práva – advokátom, sudcom, prokurátorom a príslušníkom Policajného zboru. Cenné poznatky v nej nájdu taktiež tak akademici zaoberajúci sa trestným právom, ako aj študenti práva. Monografia je dielom so silným potenciálom osloviť právnu obec... (alza.cz)

Vzájomné uznávanie justičných rozhodnutí v trestných veciach v Európskej únii je kľúčovým konceptom európskeho justičného priestoru. Tento mechanizmus sa počas dlhých rokov vyvinul z futuristickej vízie na princíp, ktorý je oporným kameňom justičnej spolupráce v trestných veciach v Európskej únii. Jeho súčasťou je vzájomné uznávanie peňažných sankcií. Tento mechanizmus očakáva, že vzájomné uznávanie by sa malo uplatňovať na peňažné sankcie, ktoré uložili justičné alebo správne orgány s cieľom uľahčiť výkon týchto sankcií v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sú uložené. Dielo je adresované právnej obci v oblasti trestného práva – advokátom, sudcom, prokurátorom a príslušníkom Policajného zboru. Cenné poznatky v nej nájdu taktiež tak akademici zaoberajúci sa trestným právom, ako aj študenti práva. Monografia je dielom so silným potenciálom osloviť právnu obec jednak Slovenskej republiky, ale aj Českej republiky. To je odôvodnené tým, že táto publikácia má medzinárodné spracovanie. Navyše, osobitné kapitoly sú venované predmetnej oblasti v podmienkach Slovenskej republiky, ako aj Českej republiky. (patro.cz)

Aktívna ochrana obetí trestných činov predstavuje pre Európsku úniu a jej členské štáty jednu z hlavných priorít. Obete trestnej činnosti sa z rôznych dôvodov, minimálne preto, aby unikli pred trestnou činnosťou, niekedy presťahujú z jedného do druhého členského štátu Európskej únie. Obete násilia by mali byť chránené proti páchateľom trestnej činnosti nielen v krajine, kde majú zvyčajný pobyt, ale mali by mať k dispozícii opatrenia určené na ich ochranu, ktoré sa môžu uplatňovať v celej Európskej únii. Na dosiahnutie tohto cieľa bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze, podľa ktorej sa ochrana vyplývajúca z opatrení na ochranu obetí trestných činov prijatých podľa vnútroštátneho práva jedného členského štátu Európskej únie, môže rozšíriť na iný členský štát. Na účely zabránenia ďalšieho trestného činu voči obeti v inom členskom štáte by sa v ňom mal poskytnúť právny základ na uznanie rozhodnutia, ktoré sa predtým prijalo v prospech obete v pôvodnom štáte. Komentovaným zákonom o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach sa vykonáva transpozícia uvedenej smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky. Zákon o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach vychádza z obdobných zákonov schválených Národnou radou Slovenskej republiky, a to napríklad zákona č. 533/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii, a zákona č. 161/2013 Z. z. o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii. Rozdielom oproti týmto nástrojom uznávania a odovzdávania výkonu trestných rozhodnutí je, že v prípade európskeho ochranného príkazu nedochádza k odovzdaniu výkonu rozhodnutia do iného členského štátu bez možnosti jeho ďalšieho výkonu v štáte pôvodu, ale len k rozšíreniu aplikácie daného rozhodnutia, ktorým sa zabezpečuje ochrana určitej osoby, na územie iného členského štátu. Pri štruktúre hesla komentára bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov Európskej únie, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu, prípadne relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Komentár je určený predovšetkým subjektom poskytujúcim pomoc obetiam, orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré pri svojej činnosti prichádzajú do kontaktu s obeťami trestných činov. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktoré pomáhajú obetiam trestných činov. (patro.cz)

Podanie svedeckej výpovede môže pre svedka znamenať aj možné ohrozenie svedka, resp. jeho blízkych osôb, predovšetkým pri dokazovaní organizovanej kriminality. Z toho dôvodu môžu byť svedkovia vystavení fyzickému násiliu či psychickému nátlaku zo strany páchateľov a následnej obave o svoj život a zdravie, resp. blízkych osôb, následkom čoho menia svoje výpovede, resp. odmietajú vypovedať, čím dochádza k mareniu trestného konania. Ak sa svedok pri plnení tejto povinnosti vystavuje vážnemu nebezpečenstvu, potom sa podľa princípov právneho štátu vyžaduje jeho účinná ochrana. Vznik inštitucionálnej ochrany svedka sa datuje do 70. rokov minulého storočia v Spojených štátoch amerických, kde bola prvýkrát použitá ako právny inštitút na rozloženie zločineckých organizácií štýlu Mafie. Až do deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa v našich podmienkach ochrana svedka nejavila tak aktuálnym problémom, ako tomu bolo v západných krajinách, v ktorých už v tom čase bol organizovaný zločin rozvinutý. V podmienkach Slovenskej republiky sa právna úprava ochrany svedka začala zásadnejšie meniť od 90. rokov minulého storočia v súvislosti so zmenami v spoločnosti. Inštitucionálna ochrana svedka bola do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená prijatím zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka s účinnosťou od 1. januára 1999. Uvedený zákon vytvoril podmienky na poskytovanie ochrany a pomoci osobe vypovedajúcej ako ohrozený svedok alebo chránený svedok, prípadne poskytujúcej dôkazy s cieľom odhalenia a usvedčenia páchateľov predovšetkým organizovanej trestnej činnosti. V súvislosti s prijímaním uvedeného zákona boli novelizované aj ďalšie súvisiace predpisy. Policajnému zboru sa zverila úloha zabezpečovať ochranu chráneným svedkom a medzi hlavné úlohy Policajného zboru sa zaviedla úloha poskytovať ochranu a pomoc ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi podľa osobitného predpisu. Komentár k zákonu o ochrane svedka predstavuje výklad príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o ochrane svedka, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Cieľom nebolo a ani nemohlo byť podrobne predstaviť metódy a formy poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému a chránenému svedkovi. Uvedené metódy, postupy a formy sú upravené internými predpismi ministerstva vnútra a tvoria utajované skutočnosti podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. (patro.cz)

Komentár k zákonu o obetiach trestných činov je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k spomínanému zákonu. Autor, profesor trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami a člen pracovnej skupiny Ministerstva spravodlivosti SR k príprave transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, ktorý sa aktívne podieľal na príprave uvedeného zákona, v krátkom čase po účinnosti zákona spracoval komentár k jeho príslušným ustanoveniam. Obetiam trestných činov, ktorým bola spôsobená ujma na živote, zdraví, majetku, cti alebo iných právach, spočiatku medzinárodné dokumenty nepriznávali žiadne osobitné práva. Koncom 20. storočia sa okrem posilňovania práv osôb, proti ktorým sa vedie trestné stíhanie, začala diskusia o posilnení práv poškodených trestnými činmi – obetí. Bolo to najmä v súvislosti s restoratívnou funkciou trestania. Rada Európskej únie prijala 15. marca 2001 rámcové rozhodnutie o postavení obetí v trestnom konaní a v roku 2004 smernicu 2004/80/ES z 29. apríla 2004 bol rámec postavenia obetí doplnený aj o odškodňovanie obetí trestných činov v cezhraničných situáciách. Prijatím Lisabonskej zmluvy sa problematika obetí upravila aj v primárnom práve EÚ. Následne bola prijatá smernica 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze a smernica 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov. Zákonom o obetiach sa vykonáva transpozícia predovšetkým smernice 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a smernice 2004/80/ES o odškodňovaní obetí trestných činov. Do prijatia zákona o obetiach v podmienkach Slovenskej republiky absentovala ucelená právna úprava týkajúca sa ochrany, poskytovania pomoci a odškodňovania obetí trestných činov. Slovenská trestnoprávna teória ani legislatíva pojem „obeť“ dosiaľ nepoužívali. Slovenský právny poriadok preferoval pojem „poškodený“. Požiadavky na zabezpečenie osobitnej starostlivosti o obete trestných činov, ktoré presahujú úpravu trestného konania, boli čiastkovo riešené v Trestnom poriadku, ale najmä v iných osobitných zákonoch v gescii viacerých rezortov. Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o obetiach, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov EÚ, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Výklad je doplnený aj pomocou usmernenia Generálneho riaditeľstva Spravodlivosti týkajúceho sa transpozície a implementácie smernice 2012/29/EÚ, ktorého cieľom bolo uľahčenie efektívnej a včasnej transpozície smernice 2012/29/EÚ. Tento dokument je určený pre členské štáty, aby aplikovali jednotný výklad ustanovení smernice 2012/29/EÚ. Nemá právnu záväznosť a je určený iba pre usmernenie procesu transpozície. Vzhľadom na to, že v slovenskej a zahraničnej literatúre sú publikované početné monografie, štúdie a články k problematike obetí trestných činov, z dostupných informácií sme sa pokúsili vybrať, zoradiť a prezentovať poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy, t. j. na jednej strane obetiam trestných činov a organizáciám na pomoc obetiam, na druhej strane orgánom činným v trestnom konaní a súdom, pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona. Na záver je uvedená príslušná judikatúra slovenských súdov a Súdneho dvora EÚ. Komentár je určený predovšetkým subjektom poskytujúcim pomoc obetiam a orgánom činným v trestnom konaní, ktoré pri svojej činnosti prichádzajú do kontaktu s obeťami trestných činov. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktoré pomáhajú obetiam trestných činov. (patro.cz)

Kniha - autor Jozef Záhora; Ivan Šimovček, 288 stran, slovensky, pevná bez přebalu lesklá Trestná zodpovednosť právnických osôb je v podmienkach kontinentálneho právneho systému témou, ktorá je v tomto systéme „cudzím prvkom“ a odbornou verejnosťou vnímaná rozpačito a nejednotne. Druhé vydanie kamenára k zákonu o trestnej zodpovednosti právnických osôb vychádza po viac ako dvoch rokoch od edície jeho prvého vydania. Reaguje predovšetkým na legislatívne zmeny a hodnotiacu správu pracovnej skupiny OECD pre podplácanie v medzinárodných obchodných transakciách z júna 2016. Počas dvoch rokov účinnosti bol zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb novelizovaný dvakrát. Článkom VIII zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii sa doplnil taxatívny výpočet trestných činov právnických osôb a upravili sa príslušné názvy trestných činov extrémizmu. Okrem uvedených trestných činov bol „katalóg“ trestných činov... (alza.cz)

Trestná zodpovednosť právnických osôb je v podmienkach kontinentálneho právneho systému témou, ktorá je v tomto systéme „cudzím prvkom“ a odbornou verejnosťou vnímaná rozpačito a nejednotne. Druhé vydanie kamenára k zákonu o trestnej zodpovednosti právnických osôb vychádza po viac ako dvoch rokoch od edície jeho prvého vydania. Reaguje predovšetkým na legislatívne zmeny a hodnotiacu správu pracovnej skupiny OECD pre podplácanie v medzinárodných obchodných transakciách z júna 2016. Počas dvoch rokov účinnosti bol zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb novelizovaný dvakrát. Článkom VIII zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii sa doplnil taxatívny výpočet trestných činov právnických osôb a upravili sa príslušné názvy trestných činov extrémizmu. Okrem uvedených trestných činov bol „katalóg“ trestných činov právnických osôb doplnený aj o dvanásť trestných činov proti majetku. Novelou Trestného zákona z roku 2018 sa vykonala transpozícia smernice o boji proti terorizmu a v dôsledku toho sa v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb aktualizoval aj katalóg trestných činov terorizmu, za ktoré možno vyvodiť trestnú zodpovednosť právnickej osoby o nové trestné činy týkajúce sa terorizmu tak, aby bol zohľadnený nový koncept hmotnoprávnej úpravy v tejto oblasti. (patro.cz)

Trestná zodpovednosť právnických osôb je v podmienkach kontinentálneho právneho systému témou, ktorá je v tomto systéme „cudzím prvkom“ a odbornou verejnosťou vnímaná rozpačito a nejednotne. Druhé vydanie kamenára k zákonu o trestnej zodpovednosti právnických osôb vychádza po viac ako dvoch rokoch od edície jeho prvého vydania. Reaguje predovšetkým na legislatívne zmeny a hodnotiacu správu pracovnej skupiny OECD pre podplácanie v medzinárodných obchodných transakciách z júna 2016. Počas dvoch rokov účinnosti bol zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb novelizovaný dvakrát. Článkom VIII zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii sa doplnil taxatívny výpočet trestných činov právnických osôb a upravili sa príslušné názvy trestných činov extrémizmu. Okrem uvedených trestných činov bol „katalóg“ trestných činov právnických osôb doplnený aj o dvanásť trestných činov proti majetku. Novelou Trestného zákona z roku 2018 sa vykonala transpozícia smernice o boji proti terorizmu a v dôsledku toho sa v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb aktualizoval aj katalóg trestných činov terorizmu, za ktoré možno vyvodiť trestnú zodpovednosť právnickej osoby o nové trestné činy týkajúce sa terorizmu tak, aby bol zohľadnený nový koncept hmotnoprávnej úpravy v tejto oblasti. (knihydobrovsky.cz)

Európska integrácia sa nezaobíde bez úzkej spolupráce príslušných orgánov činných v trestnom konaní. Aj keď zakladajúce zmluvy neobsahovali žiadne ustanovenia týkajúce sa justičnej spolupráce medzi členskými štátmi, následne boli prijímané viaceré dokumenty, ktoré uľahčovali spoluprácu v trestnom konaní. Medzi významný nástroj justičnej spolupráce pri získavaní dôkazov v trestnom konaní možno považovať Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie z roku 2000. Prijatie tohto dohovoru predstavovalo významný posun na úseku dožiadania o vzájomnú pomoc v trestných veciach medzi štátmi EÚ. Zásadným nedostatkom tohto dohovoru je, že ho zatiaľ neratifikovali všetky štáty EÚ. Následne bolo prijatých viacero právnych nástrojov vzájomného uznávania justičných rozhodnutí medzi členskými štátmi. Dôsledkom toho bolo, že popri sebe existovalo viacero nástrojov založených na odlišných základných zásadách, konkrétne na zásade vzájomnej pomoci a na zásade vzájomného uznávania. To spôsobovalo, že uplatňovanie týchto nástrojov bolo zložité a pri aplikácii vznikalo množstvo problémov. Dovtedajší stav v získavaní dôkazov v cezhraničných situáciách v rámci EÚ bol hodnotený ako nevyhovujúci. Na základe uvedených skutočností bolo prijaté „politické rozhodnutie", že dovtedajšie nástroje na získavanie dôkazov v EÚ budú nahradené jediným nástrojom - európskym vyšetrovacím príkazom, ktorý by sa mal vzťahovať na všetky druhy dôkazov. Príslušným legislatívnym procesom bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Členským štátom vyplývala povinnosť do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov transponovať smernicu najneskôr do 22. mája 2017. Slovenská republika predmetnú smernicu transponovala do právneho poriadku zákonom č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach s účinnosťou od 15. októbra 2017. Uvedený zákon bol v roku 2019 novelizovaný zákonom č. 83/2019 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody. Komentár k zákonu o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k zákonu č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Komentár k jednotlivým ustanoveniam spracovali profesori trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami. Autori v ňom prezentujú poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Vzhľadom na to, že ide o nový inštitút, s ktorým nie sú v Slovenskej republike praktické skúsenosti, výklad jednotlivých ustanovení je obohatený aj o názory zahraničných autorov. Text komentára je doplnený o príslušnú judikatúru všeobecných súdov, Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora EÚ. Komentár je určený predovšetkým orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré budú vo svojej aplikačnej praxi realizovať justičnú spoluprácu v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktorých zaujíma justičná spolupráca v trestných veciach. (patro.cz)

Podanie svedeckej výpovede môže pre svedka znamenať aj možné ohrozenie svedka, resp. jeho blízkych osôb, predovšetkým pri dokazovaní organizovanej kriminality. Z toho dôvodu môžu byť svedkovia vystavení fyzickému násiliu či psychickému nátlaku zo strany páchateľov a následnej obave o svoj život a zdravie, resp. blízkych osôb, následkom čoho menia svoje výpovede, resp. odmietajú vypovedať, čím dochádza k mareniu trestného konania. Ak sa svedok pri plnení tejto povinnosti vystavuje vážnemu nebezpečenstvu, potom sa podľa princípov právneho štátu vyžaduje jeho účinná ochrana.Vznik inštitucionálnej ochrany svedka sa datuje do 70. rokov minulého storočia v Spojených štátoch amerických, kde bola prvýkrát použitá ako právny inštitút na rozloženie zločineckých organizácií štýlu Mafie. Až do deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa v našich podmienkach ochrana svedka nejavila tak aktuálnym problémom, ako tomu bolo v západných krajinách, v ktorých už v tom čase bol organizovaný zločin rozvinutý. V podmienkach Slovenskej republiky sa právna úprava ochrany svedka začala zásadnejšie meniť od 90. rokov minulého storočia v súvislosti so zmenami v spoločnosti. Inštitucionálna ochrana svedka bola do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená prijatím zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka s účinnosťou od 1. januára 1999. Uvedený zákon vytvoril podmienky na poskytovanie ochrany a pomoci osobe vypovedajúcej ako ohrozený svedok alebo chránený svedok, prípadne poskytujúcej dôkazy s cieľom odhalenia a usvedčenia páchateľov predovšetkým organizovanej trestnej činnosti. V súvislosti s prijímaním uvedeného zákona boli novelizované aj ďalšie súvisiace predpisy. Policajnému zboru sa zverila úloha zabezpečovať ochranu chráneným svedkom a medzi hlavné úlohy Policajného zboru sa zaviedla úloha poskytovať ochranu a pomoc ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi podľa osobitného predpisu.Komentár k zákonu o ochrane svedka predstavuje výklad príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o ochrane svedka, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Cieľom nebolo a ani nemohlo byť podrobne predstaviť metódy a formy poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému a chránenému svedkovi. Uvedené metódy, postupy a formy sú upravené internými predpismi ministerstva vnútra a tvoria utajované skutočnosti podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. (knihydobrovsky.cz)

Komentár k zákonu o obetiach trestných činov je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k spomínanému zákonu. Autor, profesor trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami a člen pracovnej skupiny Ministerstva spravodlivosti SR k príprave transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, ktorý sa aktívne podieľal na príprave uvedeného zákona, v krátkom čase po účinnosti zákona spracoval komentár k jeho príslušným ustanoveniam. Obetiam trestných činov, ktorým bola spôsobená ujma na živote, zdraví, majetku, cti alebo iných právach, spočiatku medzinárodné dokumenty nepriznávali žiadne osobitné práva. Koncom 20. storočia sa okrem posilňovania práv osôb, proti ktorým sa vedie trestné stíhanie, začala diskusia o posilnení práv poškodených trestnými činmi – obetí. Bolo to najmä v súvislosti s restoratívnou funkciou trestania. Rada Európskej únie prijala 15. marca 2001 rámcové rozhodnutie o postavení obetí v trestnom konaní a v roku 2004 smernicu 2004/80/ES z 29. apríla 2004 bol rámec postavenia obetí doplnený aj o odškodňovanie obetí trestných činov v cezhraničných situáciách. Prijatím Lisabonskej zmluvy sa problematika obetí upravila aj v primárnom práve EÚ. Následne bola prijatá smernica 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze a smernica 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov. Zákonom o obetiach sa vykonáva transpozícia predovšetkým smernice 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a smernice 2004/80/ES o odškodňovaní obetí trestných činov.Do prijatia zákona o obetiach v podmienkach Slovenskej republiky absentovala ucelená právna úprava týkajúca sa ochrany, poskytovania pomoci a odškodňovania obetí trestných činov. Slovenská trestnoprávna teória ani legislatíva pojem „obeť“ dosiaľ nepoužívali. Slovenský právny poriadok preferoval pojem „poškodený“. Požiadavky na zabezpečenie osobitnej starostlivosti o obete trestných činov, ktoré presahujú úpravu trestného konania, boli čiastkovo riešené v Trestnom poriadku, ale najmä v iných osobitných zákonoch v gescii viacerých rezortov.Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o obetiach, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov EÚ, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Výklad je doplnený aj pomocou usmernenia Generálneho riaditeľstva Spravodlivosti týkajúceho sa transpozície a implementácie smernice 2012/29/EÚ, ktorého cieľom bolo uľahčenie efektívnej a včasnej transpozície smernice 2012/29/EÚ. Tento dokument je určený pre členské štáty, aby aplikovali jednotný výklad ustanovení smernice 2012/29/EÚ. Nemá právnu záväznosť a je určený iba pre usmernenie procesu transpozície.Vzhľadom na to, že v slovenskej a zahraničnej literatúre sú publikované početné monografie, štúdie a články k problematike obetí trestných činov, z dostupných informácií sme sa pokúsili vybrať, zoradiť a prezentovať poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy, t. j. na jednej strane obetiam trestných činov a organizáciám na pomoc obetiam, na druhej strane orgánom činným v trestnom konaní a súdom, pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona. Na záver je uvedená príslušná judikatúra slovenských súdov a Súdneho dvora EÚ. Komentár je určený predovšetkým subjektom poskytujúcim pomoc obetiam a orgánom činným v trestnom konaní, ktoré pri svojej činnosti prichádzajú do kontaktu s obeťami trestných činov. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktoré pomáhajú obetiam trestných činov. (knihydobrovsky.cz)

Národná rada SR po niekoľkoročnom legislatívnom procese schválila zákon č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku. Zaisťovanie majetku v zmysle tohto zákona sa realizuje dvoma spôsobmi - posesórne a neposesórne. V prvom prípade dochádza k faktickému uchopeniu zaisteného majetku a jeho odňatiu z dispozície dotknutej osoby (zaisťovanie hnuteľných vecí) a v druhom prípade sa majetok zaisťuje formou zápisu tejto skutočnosti do úradnej evidencie majetku (zaisťovanie zaknihovaných cenných papierov a peňažných prostriedkov na účte v banke, zaisťovanie nehnuteľností). Komentovaným zákonom dochádza aj k zriadeniu nového Úradu pre správu zaisteného majetku, ktorý má zabezpečovať správu zaisteného majetku, ktorý bol zaistený v rámci trestného konania, daňového konania, výkonu medzinárodných sankcií alebo pri preukazovaní pôvodu majetku. Väčšia časť zákona nadobudla účinnosť od 1. januára 2021, odložená účinnosť od 1. augusta 2021 je vo vzťahu k zriadeniu Úradu pre správu zaisteného majetku ako správcu zaisteného majetku s cieľom zabezpečiť organizačno-personálnu, procesnú a materiálnu pripravenosť tohto úradu. Autori komentára, ktorí sa zúčastňovali na príprave návrhu zákona, si kladú za cieľ ponúknuť čitateľovi základný výklad príslušných ustanovení zákona. Komentár je určený predovšetkým pre orgány činné v trestnom konaní a súdy či ďalšie orgány, ktoré budú vo svojej aplikačnej praxi riešiť konkrétne prípady zaisťovania a správy zaisteného majetku. Vzhľadom na to, že zákon o zaistení je vo vzťahu k výkonu rozhodnutí o zaistení majetku k Trestnému poriadku a iným predpisom subsidiárnym predpisom, vo vzťahu k výkonu zaistenia sa ustanovenia zákona o zaistení použijú, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (patro.cz)

Unikátna komplexná publikácia o finančnom práve! V ucelenej forme spája problematiku finančného práva na Slovensku s oblasťou finančno-právnych aktov v EÚ. Vysokoškolská učebnica Finančné právo na Slovensku a v Európskej únii ponúka čitateľovi v kompaktnej podobe ťažiskové poznatky týkajúce sa dvoch strán tej istej právnej kategórie, ktorou je finančné právo. Rozsah a hĺbka spracovania jednotlivých oblastí finančno-právnej regulácie závisela jednak od významu konkrétneho inštitútu finančného práva, a jednak od rozsahu a druhu právnej regulácie platnej v príslušnej oblasti. V nadväznosti na uvedené je v druhej časti venovaná mimoriadna pozornosť najmä problematike rozpočtového práva a v tretej časti menovému právu EÚ nielen vzhľadom na rozsiahlosť a zložitosť právnej úpravy, ale predovšetkým zo zreteľa na význam týchto okruhov spoločenských vzťahov. V práci je spracovaná finančno-právna problematika komplexne vo vzťahu k všetkým oblastiam ťažiskových finančno-právnych vzťahov na Slovensku i v EÚ. Jej obsah už vychádza z najnovších poznatkov o štruktúre systému finančného práva, z ktorého sú vyčlenené aspekty týkajúce sa daňového a poplatkového práva. (patro.cz)

Európska integrácia sa nezaobíde bez úzkej spolupráce príslušných orgánov činných v trestnom konaní. Aj keď zakladajúce zmluvy neobsahovali žiadne ustanovenia týkajúce sa justičnej spolupráce medzi členskými štátmi, následne boli prijímané viaceré dokumenty, ktoré uľahčovali spoluprácu v trestnom konaní. Medzi významný nástroj justičnej spolupráce pri získavaní dôkazov v trestnom konaní možno považovať Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie z roku 2000. Prijatie tohto dohovoru predstavovalo významný posun na úseku dožiadania o vzájomnú pomoc v trestných veciach medzi štátmi EÚ. Zásadným nedostatkom tohto dohovoru je, že ho zatiaľ neratifikovali všetky štáty EÚ. Následne bolo prijatých viacero právnych nástrojov vzájomného uznávania justičných rozhodnutí medzi členskými štátmi. Dôsledkom toho bolo, že popri sebe existovalo viacero nástrojov založených na odlišných základných zásadách, konkrétne na zásade vzájomnej pomoci a na zásade vzájomného uznávania. To spôsobovalo, že uplatňovanie týchto nástrojov bolo zložité a pri aplikácii vznikalo množstvo problémov. Dovtedajší stav v získavaní dôkazov v cezhraničných situáciách v rámci EÚ bol hodnotený ako nevyhovujúci.Na základe uvedených skutočností bolo prijaté „politické rozhodnutie", že dovtedajšie nástroje na získavanie dôkazov v EÚ budú nahradené jediným nástrojom - európskym vyšetrovacím príkazom, ktorý by sa mal vzťahovať na všetky druhy dôkazov. Príslušným legislatívnym procesom bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Členským štátom vyplývala povinnosť do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov transponovať smernicu najneskôr do 22. mája 2017.Slovenská republika predmetnú smernicu transponovala do právneho poriadku zákonom č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach s účinnosťou od 15. októbra 2017. Uvedený zákon bol v roku 2019 novelizovaný zákonom č. 83/2019 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody.Komentár k zákonu o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k zákonu č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Komentár k jednotlivým ustanoveniam spracovali profesori trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami. Autori v ňom prezentujú poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Vzhľadom na to, že ide o nový inštitút, s ktorým nie sú v Slovenskej republike praktické skúsenosti, výklad jednotlivých ustanovení je obohatený aj o názory zahraničných autorov. Text komentára je doplnený o príslušnú judikatúru všeobecných súdov, Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora EÚ.Komentár je určený predovšetkým orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré budú vo svojej aplikačnej praxi realizovať justičnú spoluprácu v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktorých zaujíma justičná spolupráca v trestných veciach. (knihydobrovsky.cz)

Kniha - autor Karin Prievozníková; Vladimír Babčák; Miroslav Štrkolec, 832 stran, slovensky, pevná bez přebalu lesklá Unikátna komplexná publikácia o finančnom práve! V ucelenej forme spája problematiku finančného práva na Slovensku s oblasťou finančno-právnych aktov v EÚ. Vysokoškolská učebnica Finančné právo na Slovensku a v Európskej únii ponúka čitateľovi v kompaktnej podobe ťažiskové poznatky týkajúce sa dvoch strán tej istej právnej kategórie, ktorou je finančné právo. Rozsah a hĺbka spracovania jednotlivých oblastí finančno-právnej regulácie závisela jednak od významu konkrétneho inštitútu finančného práva, a jednak od rozsahu a druhu právnej regulácie platnej v príslušnej oblasti. V nadväznosti na uvedené je v druhej časti venovaná mimoriadna pozornosť najmä problematike rozpočtového práva a v tretej časti menovému právu EÚ nielen vzhľadom na rozsiahlosť a zložitosť právnej úpravy, ale predovšetkým zo zreteľa na význam týchto okruhov spoločenských... (alza.cz)

Kniha - slovensky Druhé, doplnené a prepracované vydanie učebníc nadväzuje na prvé vydanie, ktoré vyšlo v roku 2017. Za ostatné obdobie došlo k viacerým novelizáciám Trestného zákona a Trestného poriadku. Zmeny a doplnenia, ktoré novely priniesli, sa významným spôsobom, dotkli mnohých trestnoprávnych ustanovení. Okrem priamych novelizácií Trestného poriadku boli zmeny trestnoprocesných noriem vykonané aj ďalšími zákonmi, napríklad zákonom č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky, zákonom č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe, zákonom č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, zákonom č. 231/2019 Z. z. o výkone detencie a zákonom č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku. V uplynulom období boli do Trestného poriadku transponované viaceré normy EÚ, a to predovšetkým zákonom č. 316/2016 Z. z. o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii,... (alza.cz)

Národná rada SR po niekoľkoročnom legislatívnom procese schválila zákon č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku. Zaisťovanie majetku v zmysle tohto zákona sa realizuje dvoma spôsobmi - posesórne a neposesórne. V prvom prípade dochádza k faktickému uchopeniu zaisteného majetku a jeho odňatiu z dispozície dotknutej osoby (zaisťovanie hnuteľných vecí) a v druhom prípade sa majetok zaisťuje formou zápisu tejto skutočnosti do úradnej evidencie majetku (zaisťovanie zaknihovaných cenných papierov a peňažných prostriedkov na účte v banke, zaisťovanie nehnuteľností). Komentovaným zákonom dochádza aj k zriadeniu nového Úradu pre správu zaisteného majetku, ktorý má zabezpečovať správu zaisteného majetku, ktorý bol zaistený v rámci trestného konania, daňového konania, výkonu medzinárodných sankcií alebo pri preukazovaní pôvodu majetku. Väčšia časť zákona nadobudla účinnosť od 1. januára 2021, odložená účinnosť od 1. augusta 2021 je vo vzťahu k zriadeniu Úradu pre správu zaisteného majetku ako správcu zaisteného majetku s cieľom zabezpečiť organizačno-personálnu, procesnú a materiálnu pripravenosť tohto úradu. Autori komentára, ktorí sa zúčastňovali na príprave návrhu zákona, si kladú za cieľ ponúknuť čitateľovi základný výklad príslušných ustanovení zákona. Komentár je určený predovšetkým pre orgány činné v trestnom konaní a súdy či ďalšie orgány, ktoré budú vo svojej aplikačnej praxi riešiť konkrétne prípady zaisťovania a správy zaisteného majetku. Vzhľadom na to, že zákon o zaistení je vo vzťahu k výkonu rozhodnutí o zaistení majetku k Trestnému poriadku a iným predpisom subsidiárnym predpisom, vo vzťahu k výkonu zaistenia sa ustanovenia zákona o zaistení použijú, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (knihydobrovsky.cz)

Druhé doplnené a aktualizované vydanie Učebné texty „Praktikum z trestného práva hmotného“ majú za cieľ naučiť študentov aplikovať teoretické poznatky získané štúdiom v praxi. Ako najvhodnejšia metóda sa na to osvedčila tzv. Metóda prípadových štúdií (case study), ktorá patrí medzi aktivizačné metódy. Vzhľadom na to, že táto metóda sa už dlhé obdobie úspešne používa pri vysokoškolskom vyučovaní trestného práva, autori sa v nej rozhodli pokračovať. Metóda prípadových štúdií sa uplatňuje pri riešení prípadu, ktorý skutočne nastal a riešenie ktorého slúži ako vzor pre neskoršie vzdelávanie študentov, alebo vymysleného (umelého) prípadu, ktorý má slúžiť ako vzor pre riešenie podobných prípadov. Podstata týchto metód spočíva v tom, že účastníci dostanú opis istej situácie alebo prípadu z danej oblasti. Opis situácie obsahuje jednu alebo niekoľko úloh, ktoré majú študentov motivovať na riešenie problému – právnu kvalifikáciu opísanej situácie či vyriešenie prípadu. Výhodou a prínosom metódy prípadových štúdií pri výučbe trestného práva je to, že aktívnym učením, ktoré vyžaduje tvorivé myslenie, sa študenti učia aplikovať teoretické poznatky, ktoré získali predchádzajúcim štúdiom na konkrétny prípad. Obsah publikácie je usporiadaný v súlade so systematikou trestného práva. Každá kapitola obsahuje prípadové štúdie určené na precvičovanie problematiky, ktorá bola prebratá na cvičeniach. Vzhľadom na to, že prípadové metódy sa môžu úspešne využiť len vtedy, ak študenti, ktorí majú riešiť prípad, majú dostatok teoretických vedomostí z danej oblasti, v každej kapitole je uvedená súvisiaca judikatúra a kontrolné otázky, na ktoré by študenti pred riešením modelových situácií mali vedieť zodpovedať. Text reaguje na početné legislatívne zmeny od predchádzajúceho vydania a do obsahu je zapracovaná aj trestná zodpovednosť právnických osôb. Predkladaná publikácia je určená pre študentov vysokých škôl študujúcich predmet trestné právo hmotné a jej cieľom je precvičovanie problematiky a získanie schopnosti aplikovať teoretické poznatky v praxi. (patro.cz)

Táto učebnica je historicky vôbec prvou učebnicou trestného práva Európskej únie v Slovenskej republike, ako aj v Českej republike. Keďže obsahuje aj kritické pohľady, mohla by niesť názov Základy trestného práva Európskej únie s nadhľadom. Rozhodne nie je diktátom nudných poučiek, ale je pútavým výkladom. Dnes už neplatí tradičné dvojrozmerné vnímanie trestného práva – „trestné právo hmotné“ a „trestné právo procesné“. Právna obec musí prijať skutočnosť, že „hmota“ ako aj aj „proces“ v členských štátoch Európskej únie sú ovplyvňované medzinárodnými či európskymi požiadavkami. Toho dôsledkom trestné právo dostalo ďalšie rozmery – „medzinárodné trestné právo“ a „trestné právo Európskej únie“. Učebnica je určená študentom škôl práva a policajných akadémii, ako aj praktikom so záujmom o porozumenie trestného práva na úrovni Európskej únie. Keďže má medzinárodné spracovanie, je vhodná pre právnu obec v Slovenskej republike, ako aj v Českej republike. Ide o základný rozsah poznatkov, ktoré sú prepojením teoretických a praktických aplikačných otázok. (knihydobrovsky.cz)

Zneužívanie trhu (angl. market abuse) je pojem, ktorý zahŕňa neoprávnené konanie na finančných trhoch a pozostáva z obchodovania s využitím dôverných informácií (angl. insider dealing), neoprávneného zverejňovania dôverných informácií (angl. unlawful disclosure of inside information) a manipulácie s trhom (angl. market manipulation). V očiach EÚ také konanie bráni úplnej a riadnej transparentnosti trhu, ktorá je predpokladom pre obchodovanie hospodárskych subjektov na integrovaných finančných trhoch. Súčasnú právnu úpravu EÚ v oblasti zneužívania trhu predstavujú nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 o zneužívaní trhu a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/57/EÚ o trestných sankciách za zneužívanie trhu. Ich priamym predchodcom bola hlavne smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (bola zrušená nariadením č. 596/2014), ktorej predchodcom bola smernica Rady 89/592/EHS o koordinácii právnych predpisov týkajúcich sa obchodovania s využitím dôverných informácií (bola zrušená smernicou 2003/6/ES). Uvedená právna úprava EÚ bola doplnená judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Publikácia je súborným dielom judikatúry Súdneho dvora EÚ vo veciach zneužívania trhu a súvisiacich trestnoprávnych otázok. Je adresovaná aplikačnej praxi v oblasti trestného práva – advokátom, sudcom, prokurátorom a príslušníkom Policajného zboru SR. Cenné poznatky v nej nájdu taktiež akademici zaoberajúci sa trestným právom, ako aj študenti doktorandského štúdia v odbore Trestné právo. (knihydobrovsky.cz)

Zneužívanie trhu (angl. market abuse) je pojem, ktorý zahŕňa neoprávnené konanie na finančných trhoch a pozostáva z obchodovania s využitím dôverných informácií (angl. insider dealing), neoprávneného zverejňovania dôverných informácií (angl. unlawful disclosure of inside information) a manipulácie s trhom (angl. market manipulation). V očiach EÚ také konanie bráni úplnej a riadnej transparentnosti trhu, ktorá je predpokladom pre obchodovanie hospodárskych subjektov na integrovaných finančných trhoch. Súčasnú právnu úpravu EÚ v oblasti zneužívania trhu predstavujú nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 o zneužívaní trhu a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/57/EÚ o trestných sankciách za zneužívanie trhu. Ich priamym predchodcom bola hlavne smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (bola zrušená nariadením č. 596/2014), ktorej predchodcom bola smernica Rady 89/592/EHS o koordinácii právnych predpisov týkajúcich sa obchodovania s využitím dôverných informácií (bola zrušená smernicou 2003/6/ES). Uvedená právna úprava EÚ bola doplnená judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Publikácia je súborným dielom judikatúry Súdneho dvora EÚ vo veciach zneužívania trhu a súvisiacich trestnoprávnych otázok. Je adresovaná aplikačnej praxi v oblasti trestného práva – advokátom, sudcom, prokurátorom a príslušníkom Policajného zboru SR. Cenné poznatky v nej nájdu taktiež akademici zaoberajúci sa trestným právom, ako aj študenti doktorandského štúdia v odbore Trestné právo. (patro.cz)

Táto učebnica je historicky vôbec prvou učebnicou trestného práva Európskej únie v Slovenskej republike, ako aj v Českej republike. Keďže obsahuje aj kritické pohľady, mohla by niesť názov Základy trestného práva Európskej únie s nadhľadom. Rozhodne nie je diktátom nudných poučiek, ale je pútavým výkladom. Dnes už neplatí tradičné dvojrozmerné vnímanie trestného práva – „trestné právo hmotné“ a „trestné právo procesné“. Právna obec musí prijať skutočnosť, že „hmota“ ako aj aj „proces“ v členských štátoch Európskej únie sú ovplyvňované medzinárodnými či európskymi požiadavkami. Toho dôsledkom trestné právo dostalo ďalšie rozmery – „medzinárodné trestné právo“ a „trestné právo Európskej únie“. Učebnica je určená študentom škôl práva a policajných akadémii, ako aj praktikom so záujmom o porozumenie trestného práva na úrovni Európskej únie. Keďže má medzinárodné spracovanie, je vhodná pre právnu obec v Slovenskej republike, ako aj v Českej republike. Ide o základný rozsah poznatkov, ktoré sú prepojením teoretických a praktických aplikačných otázok. (patro.cz)

Druhé doplnené a aktualizované vydanieUčebné texty „Praktikum z trestného práva hmotného“ majú za cieľ naučiť študentov aplikovať teoretické poznatky získané štúdiom v praxi. Ako najvhodnejšia metóda sa na to osvedčila tzv. Metóda prípadových štúdií (case study), ktorá patrí medzi aktivizačné metódy. Vzhľadom na to, že táto metóda sa už dlhé obdobie úspešne používa pri vysokoškolskom vyučovaní trestného práva, autori sa v nej rozhodli pokračovať.Metóda prípadových štúdií sa uplatňuje pri riešení prípadu, ktorý skutočne nastal a riešenie ktorého slúži ako vzor pre neskoršie vzdelávanie študentov, alebo vymysleného (umelého) prípadu, ktorý má slúžiť ako vzor pre riešenie podobných prípadov. Podstata týchto metód spočíva v tom, že účastníci dostanú opis istej situácie alebo prípadu z danej oblasti. Opis situácie obsahuje jednu alebo niekoľko úloh, ktoré majú študentov motivovať na riešenie problému – právnu kvalifikáciu opísanej situácie či vyriešenie prípadu.Výhodou a prínosom metódy prípadových štúdií pri výučbe trestného práva je to, že aktívnym učením, ktoré vyžaduje tvorivé myslenie, sa študenti učia aplikovať teoretické poznatky, ktoré získali predchádzajúcim štúdiom na konkrétny prípad.Obsah publikácie je usporiadaný v súlade so systematikou trestného práva. Každá kapitola obsahuje prípadové štúdie určené na precvičovanie problematiky, ktorá bola prebratá na cvičeniach. Vzhľadom na to, že prípadové metódy sa môžu úspešne využiť len vtedy, ak študenti, ktorí majú riešiť prípad, majú dostatok teoretických vedomostí z danej oblasti, v každej kapitole je uvedená súvisiaca judikatúra a kontrolné otázky, na ktoré by študenti pred riešením modelových situácií mali vedieť zodpovedať.Text reaguje na početné legislatívne zmeny od predchádzajúceho vydania a do obsahu je zapracovaná aj trestná zodpovednosť právnických osôb.Predkladaná publikácia je určená pre študentov vysokých škôl študujúcich predmet trestné právo hmotné a jej cieľom je precvičovanie problematiky a získanie schopnosti aplikovať teoretické poznatky v praxi. (knihydobrovsky.cz)

Trestné právo procesné patrí medzi jedno z najviac dynamicky sa rozvíjajúcich právnych odvetví a zatiaľ čo v minulosti bolo výsadou vnútroštátnej trestnej politiky, v súčasnosti je zásadným spôsobom ovplyvňované aj právom Európskej únie či inými medzinárodnými záväzkami. Druhé, doplnené a prepracované vydanie učebníc nadväzuje na prvé vydanie, ktoré vyšlo v roku 2017. Za ostatné obdobie došlo k viacerým novelizáciám Trestného zákona a Trestného poriadku. Zmeny a doplnenia, ktoré novely priniesli, sa významným spôsobom dotkli mnohých trestnoprávnych ustanovení. Okrem priamych novelizácií Trestného poriadku boli zmeny trestnoprocesných noriem vykonané aj ďalšími zákonmi, napríklad zákonom č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky, zákonom č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe, zákonom č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, zákonom č. 231/2019 Z. z. o výkone detencie a zákonom č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku. V uplynulom období boli do právneho poriadku transponované viaceré normy EÚ, a to predovšetkým zákonom č. 316/2016 Z. z. o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii, zákonom č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a zákonom č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov. Autori na základe mnohoročných teoretických a praktických skúseností predkladajú učebnice trestného práva procesného, reagujúce na nedávne početné legislatívnych zmeny. Vzhľadom na postupný nárast rozsahu jednotlivých tém trestného práva procesného autori zvolili rozdelenie obsahu učebnice trestného práva procesného do dvoch dielov, obdobne ako pri trestnom práve hmotnom. Štruktúra učebníc nadväzuje na dosiaľ vydané československé, české a slovenské učebnice trestného práva procesného s niektorými inováciami, ktoré majú pomôcť zvládnuť štúdium tejto náročnej problematiky. Okrem podrobnej analýzy a výkladu jednotlivých ustanovení je text učebníc vhodne doplnený aj relevantnou judikatúrou všeobecných súdov, ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva. V prvom zväzku Trestné právo procesné I. s podtitulom všeobecná časť autori pojednávajú o všeobecných otázkach trestného práva procesného, základných zásadách trestného konania, ochrane základných ľudských práv a slobôd, subjektoch trestného konania, procesných úkonoch, inštitútoch na zaistenie osôb, vecí a zabezpečovanie informácií v trestnom konaní, o dokazovaní a rozhodnutiach. Na prvú časť nadväzuje druhá časť učebnice, Trestné právo procesné II. s podtitulom priebeh trestného konania. Učebnice sú určené predovšetkým študentom vysokoškolského štúdia práva, ale môžu ich veľmi dobre využiť aj všetci právnici aplikujúci trestné právo procesné v najrôznejších funkciách a pozíciách. (patro.cz)

Medzinárodná zmluva ako nástroj vonkajšej činnosti Európskej únie je vedeckou monografiou, ktorá prináša analýzu úpravy medzinárodnej zmluvy v práve EÚ. Monografia postupne prináša pohľad na historický rozmer skúmanej problematiky, kritický rozbor súčasnej právnej úpravy, ako aj návrhy de lege ferenda. Čo do rozsahu sa monografia zameriava predovšetkým na analýzu právomoci EÚ na uzavieranie medzinárodných zmlúv, kde dôsledne odlišuje otázku existencie právomoci a otázku jej povahy. Následne analyzuje jednotlivé typy medzinárodných zmlúv uzavieraných EÚ. Monografia neopomína ani procesnú stránku a v samostatnej kapitole skúma proces uzavierania medzinárodných zmlúv na úrovni EÚ. Napokon, záver patrí účinkom medzinárodných zmlúv uzavretých EÚ a ich miestu v práve EÚ. Pri spracovaní autor vychádzal aj zo svojich praktických skúseností a pracoval nielen s vedeckou a odbornou literatúrou (najmä anglickou a francúzskou), ale aj s početnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Publikácia je primárne určená pre vedeckých pracovníkov zameriavajúcich sa na právo EÚ či medzinárodné právo verejné. Rovnako však poskytne cenné podnety aj pre praktikov, predovšetkým z oblasti štátnej správy, ktorým pomôže pri riešení rôznych situácií vhodnou argumentačnou základňou. Predkladaná vedecká monografia však môže byť prínosom aj pre právnych laikov, a to najmä pri poznávaní medzinárodnej zmluvy ako nástroja vonkajšej činnosti EÚ. (knihydobrovsky.cz)

Z pera poprednej slovenskej a v zahraničí uznávanej odborníčky D. Nováčkovej vzišla učebnica, ktorá obsahuje ekonomické slobody vnútorného trhu Európskej únie so zreteľom na zmeny, ktoré priniesla Lisabonská zmluva. Učebnica obsahuje základné pojmy, inštitúty a súvislosti, ktoré tvoria základnú teóriu vnútorného trhu Európskej únie. (knihydobrovsky.cz)

Z pera poprednej slovenskej a v zahraničí uznávanej odborníčky D. Nováčkovej vzišla učebnica, ktorá obsahuje ekonomické slobody vnútorného trhu Európskej únie so zreteľom na zmeny, ktoré priniesla Lisabonská zmluva. Učebnica obsahuje základné pojmy, inštitúty a súvislosti, ktoré tvoria základnú teóriu vnútorného trhu Európskej únie. (patro.cz)

Druhé, doplnené a prepracované vydanie učebníc nadväzuje na prvé vydanie, ktoré vyšlo v roku 2017. Za ostatné obdobie došlo k viacerým novelizáciám Trestného zákona a Trestného poriadku. Zmeny a doplnenia, ktoré novely priniesli, sa významným spôsobom, dotkli mnohých trestnoprávnych ustanovení. Okrem priamych novelizácií Trestného poriadku boli zmeny trestnoprocesných noriem vykonané aj ďalšími zákonmi, napríklad zákonom č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky, zákonom č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe, zákonom č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, zákonom č. 231/2019 Z. z. o výkone detencie a zákonom č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku. V uplynulom období boli do Trestného poriadku transponované viaceré normy EÚ, a to predovšetkým zákonom č. 316/2016 Z. z. o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii, zákonom č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a zákonom č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov. Predkladaná učebnica trestného práva procesného II. s podtitulom priebeh trestného konania nadväzuje na učebnicu Trestné právo procesné I. s podtitulom všeobecná časť. Vzhľadom na postupný nárast rozsahu jednotlivých tém trestného práva procesného autori netradične zvolili rozdelenie obsahu učebnice trestného práva procesného do dvoch dielov, obdobne ako pri trestnom práve hmotnom. V prvej časti, Trestné právo procesné I. s podtitulom všeobecná časť, sa autori venujú všeobecným otázkam trestného práva procesného, subjektom trestného práva procesného, procesným úkonom, prostriedkom na zabezpečenie osôb, vecí a informácií, otázkam dokazovania a jednotlivým formám rozhodnutí. Do druhej časti učebnice trestného práva procesného s podtitulom priebeh trestného konania zaradili jednotlivé štádiá trestného konania, venujú sa postupu pred začatím trestného stíhania, prípravnému konaniu, predbežnému prejednaniu obžaloby a hlavnému pojednávaniu. Neopomínajú ani ďalšie formy súdneho rozhodovania, a to verejné a neverejné zasadnutie súdu. Osobitnú pozornosť venujú opravným prostriedkom, osobitným spôsobom konania, probácii a mediácii v trestnom konaní a vykonávaciemu konaniu. V záverečných kapitolách poskytujú informácie o jednotlivých inštitútoch medzinárodnej justičnej spolupráce v trestnom konaní, trovách trestného konania a základných východiskách konania na Medzinárodnom trestnom súde. Učebnice sú určené predovšetkým študentom vysokoškolského štúdia práva, ale môžu ich veľmi dobre využiť aj všetci právnici aplikujúci trestné právo procesné v najrôznejších funkciách a pozíciách. (patro.cz)

Učebnica sa zaoberá jednou z najvýznamnejších inštitúcií Európskej únie, Súdnym dvorom EÚ. Poskytuje informácie o inštitúcii samotnej, jej právomociach, venuje sa procedurálnym otázkam a rozoberá jednotlivé konania pred Súdnym dvorom EÚ, najmä konanie o predbežnej otázke a konania o priamych žalobách (konanie o nesplnenie povinnosti, žalobu o neplatnosť, žalobu na nečinnosť, žalobu o náhradu škody). Charakteru učebného textu zodpovedá použitý štýl písania, používanie príkladov v texte a jednoduchá komparácia so slovenským právnym poriadkom, ako aj zaradenie záverečnej kapitoly, ktorá sa venuje overeniu vedomostí, ktoré má čitateľ nadobudnúť po štúdiu predchádzajúcich ôsmych kapitol. Učebnica je nadstavbou základného štúdia práva EÚ a dáva si za cieľ osloviť najmä študentov práva a európskych štúdií všetkých stupňov štúdia. Vzhľadom na spracovanie početnej judikatúry má text ambíciu byť prínosný aj pre právnu prax a poskytuje základ pre ďalšie skúmanie vybraných problematík, napríklad záväznosti judikatúry Súdneho dvora EÚ, charakteru Európskej únie ako takej, práva na prístup k súdu atď. (knihydobrovsky.cz)

Učebnica sa zaoberá jednou z najvýznamnejších inštitúcií Európskej únie, Súdnym dvorom EÚ. Poskytuje informácie o inštitúcii samotnej, jej právomociach, venuje sa procedurálnym otázkam a rozoberá jednotlivé konania pred Súdnym dvorom EÚ, najmä konanie o predbežnej otázke a konania o priamych žalobách (konanie o nesplnenie povinnosti, žalobu o neplatnosť, žalobu na nečinnosť, žalobu o náhradu škody). Charakteru učebného textu zodpovedá použitý štýl písania, používanie príkladov v texte a jednoduchá komparácia so slovenským právnym poriadkom, ako aj zaradenie záverečnej kapitoly, ktorá sa venuje overeniu vedomostí, ktoré má čitateľ nadobudnúť po štúdiu predchádzajúcich ôsmych kapitol. Učebnica je nadstavbou základného štúdia práva EÚ a dáva si za cieľ osloviť najmä študentov práva a európskych štúdií všetkých stupňov štúdia. Vzhľadom na spracovanie početnej judikatúry má text ambíciu byť prínosný aj pre právnu prax a poskytuje základ pre ďalšie skúmanie vybraných problematík, napríklad záväznosti judikatúry Súdneho dvora EÚ, charakteru Európskej únie ako takej, práva na prístup k súdu atď. (patro.cz)

Medzinárodná zmluva ako nástroj vonkajšej činnosti Európskej únie je vedeckou monografiou, ktorá prináša analýzu úpravy medzinárodnej zmluvy v práve EÚ. Monografia postupne prináša pohľad na historický rozmer skúmanej problematiky, kritický rozbor súčasnej právnej úpravy, ako aj návrhy de lege ferenda. Čo do rozsahu sa monografia zameriava predovšetkým na analýzu právomoci EÚ na uzavieranie medzinárodných zmlúv, kde dôsledne odlišuje otázku existencie právomoci a otázku jej povahy. Následne analyzuje jednotlivé typy medzinárodných zmlúv uzavieraných EÚ. Monografia neopomína ani procesnú stránku a v samostatnej kapitole skúma proces uzavierania medzinárodných zmlúv na úrovni EÚ. Napokon, záver patrí účinkom medzinárodných zmlúv uzavretých EÚ a ich miestu v práve EÚ. Pri spracovaní autor vychádzal aj zo svojich praktických skúseností a pracoval nielen s vedeckou a odbornou literatúrou (najmä anglickou a francúzskou), ale aj s početnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Publikácia je primárne určená pre vedeckých pracovníkov zameriavajúcich sa na právo EÚ či medzinárodné právo verejné. Rovnako však poskytne cenné podnety aj pre praktikov, predovšetkým z oblasti štátnej správy, ktorým pomôže pri riešení rôznych situácií vhodnou argumentačnou základňou. Predkladaná vedecká monografia však môže byť prínosom aj pre právnych laikov, a to najmä pri poznávaní medzinárodnej zmluvy ako nástroja vonkajšej činnosti EÚ. (patro.cz)

Hlavným cieľom monografie je poskytnúť čitateľovi súhrn poznatkov o súčasnom stave krízového manažmentu EÚ a jeho postavení a úlohách Slovenskej republiky v súvislosti so vznikajúcimi a neustále prebiehajúcimi aktuálnymi zmenami bezpečnostného prostredia EÚ a jej členských štátov. V publikácii autor prináša prehľad o teoretických východiskách medzinárodného krízového manažmentu v EÚ, analyzuje poslanie, ciele a nástroje Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ a jej integrálnej súčasti Spoločnej obrannej a bezpečnostnej politiky EÚ, ktorá je uplatňovaná voči tretím krajinám formou civilných misií a vojenských operácií krízového manažmentu EÚ. Monografia je využiteľná ako študijný materiál na podporu výučby odborných predmetov na vysokých školách zameraných na krízový manažment alebo verejnú správu. Využiteľná je aj na odbornú prípravu pracovníkov relevantných ministerstiev vlády SR, ale aj ako zdroj informácií pre širokú verejnosť. (patro.cz)

Kniha - autor Libor Klimek, 268 stran, slovensky, pevná bez přebalu lesklá Táto učebnica je historicky vôbec prvou učebnicou trestného práva Európskej únie v Slovenskej republike, ako aj v Českej republike. Keďže obsahuje aj kritické pohľady, mohla by niesť názov Základy trestného práva Európskej únie s nadhľadom. Rozhodne nie je diktátom nudných poučiek, ale je pútavým výkladom. Dnes už neplatí tradičné dvojrozmerné vnímanie trestného práva – „trestné právo hmotné“ a „trestné právo procesné“. Právna obec musí prijať skutočnosť, že „hmota“ ako aj aj „proces“ v členských štátoch Európskej únie sú ovplyvňované medzinárodnými či európskymi požiadavkami. Toho dôsledkom trestné právo dostalo ďalšie rozmery – „medzinárodné trestné právo“ a „trestné právo Európskej únie“. Učebnica je určená študentom škôl práva a policajných akadémii, ako aj praktikom so záujmom o porozumenie trestného práva na úrovni Európskej únie. Keďže má medzinárodné spracovanie, je vhodná pre... (alza.cz)

Kniha - autor Mária T. Patakyová, 208 stran, slovensky, brožovaná bez přebalu lesklá Učebnica sa zaoberá jednou z najvýznamnejších inštitúcií Európskej únie, Súdnym dvorom EÚ. Poskytuje informácie o inštitúcii samotnej, jej právomociach, venuje sa procedurálnym otázkam a rozoberá jednotlivé konania pred Súdnym dvorom EÚ, najmä konanie o predbežnej otázke a konania o priamych žalobách (konanie o nesplnenie povinnosti, žalobu o neplatnosť, žalobu na nečinnosť, žalobu o náhradu škody). Charakteru učebného textu zodpovedá použitý štýl písania, používanie príkladov v texte a jednoduchá komparácia so slovenským právnym poriadkom, ako aj zaradenie záverečnej kapitoly, ktorá sa venuje overeniu vedomostí, ktoré má čitateľ nadobudnúť po štúdiu predchádzajúcich ôsmych kapitol. Učebnica je nadstavbou základného štúdia práva EÚ a dáva si za cieľ osloviť najmä študentov práva a európskych štúdií všetkých stupňov štúdia. Vzhľadom na spracovanie početnej judikatúry má text... (alza.cz)

Kniha - autor Daniela Nováčková, 152 stran, slovensky, brožovaná bez přebalu lesklá Z pera poprednej slovenskej a v zahraničí uznávanej odborníčky D. Nováčkovej vzišla učebnica, ktorá obsahuje ekonomické slobody vnútorného trhu Európskej únie so zreteľom na zmeny, ktoré priniesla Lisabonská zmluva. Učebnica obsahuje základné pojmy, inštitúty a súvislosti, ktoré tvoria základnú teóriu vnútorného trhu Európskej únie. (alza.cz)

Komentár k zákonu o kolektívnom vyjednávaní je prvým z novej edície Praktických komentárov vydavateľstva Wolters Kluwer, poňatý netradičným spôsobom, kde komentovaný predpis je podaný hutným a informačne bohatým obsahom, ktorý vyčerpávajúco pokrýva danú problematiku. Praktickým potrebám je prispôsobený aj jeho vzhľad a rozmery. Autorský kolektív v komentári ponúka čitateľom vyčerpávajúci odborný výklad k celému procesu kolektívneho vyjednávania, pričom ho tvorí takmer výlučne vlastnými skúsenosťami, postrehmi a overenou právnou praxou. Komentár je spracovaný veľmi prehľadne, na vysokej odbornej úrovni, s dokonalou znalosťou rozoberanej problematiky. Výklad jednotlivých ustanovení zákona o kolektívnom vyjednávaní je podaný zrozumiteľne, vecne a je efektívne zameraný na praktické otázky. Argumentačne sa autori opierajú aj o relevantné súdne rozhodnutia (slovenské súdy, české súdy, Súdny dvor EÚ a Európsky súd pre ľudské práva). Jeho praktický prínos nie je len deklarovaný, ale umocňujú ho aj pripojené vzory dokumentov podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní (napr. vzor žiadosti o riešenie sporu pred sprostredkovateľom, vzor dohody o odmene sprostredkovateľa a ďalšie). Pravidlá kolektívneho vyjednávania sú v zákone o kolektívnom vyjednávaní v mnohých aspektoch veľmi rámcové a v praxi sú pre reguláciu tohto procesu nevyhnutné dohody sociálnych partnerov. Publikácia ponúka interpretácie zaužívaných postupov a dobrej praxe kolektívneho vyjednávania, čím sa stáva v momente použiteľným návodom pre všetky zúčastnené strany. Sociálni partneri si ozrejmia otázky procesnoprávnej aj hmotnoprávnej povahy, týkajúce sa fáz kolektívneho vyjednávania až po jeho výsledok. (patro.cz)

Komentár poskytuje dokonalý výklad jednotlivých ustanovení zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov vo väzbe na najdôležitejšie súvisiace právne predpisy. Ide o najkomplexnejšie dielo pojednávajúce o obecnom zriadení na knižnom trhu v Slovenskej republike. Komentár nadväzuje na úspešné prvé vydanie z roku 2014. Od prvého vydania komentára v roku 2014 medzičasom došlo, najmä v roku 2018, k významným novelám zákona o obecnom zriadení, ktoré už vyvolali nutnosť zásadnej aktualizácie diela. Dielo však nie je len o reflektovaní novšej právnej úpravy, ale ide hlbšie a v podstate je novým dielom. Autori doplnili vlastný komentár jednotlivých ustanovení zákona o právne vety najnovších súdnych rozhodnutí. Autormi publikácie sú doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD., JUDr. Marian Hoffmann, PhD. a JUDr. Lukáš Tomaš, ktorí dôkladne poznajú problémy územnej samosprávy, čo prezentujú precízne spracovaným dielom. Publikácia je určená predstaviteľom samosprávy, zamestnancom obcí, sudcom, prokurátorom, advokátom, ako aj odbornej verejnosti, ktorá prichádza do kontaktu s obecnou samosprávou. (patro.cz)

Kniha - autor Stanislav Filip, 112 stran, slovensky, brožovaná bez přebalu lesklá Hlavným cieľom monografie je poskytnúť čitateľovi súhrn poznatkov o súčasnom stave krízového manažmentu EÚ a jeho postavení a úlohách Slovenskej republiky v súvislosti so vznikajúcimi a neustále prebiehajúcimi aktuálnymi zmenami bezpečnostného prostredia EÚ a jej členských štátov. V publikácii autor prináša prehľad o teoretických východiskách medzinárodného krízového manažmentu v EÚ, analyzuje poslanie, ciele a nástroje Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ a jej integrálnej súčasti Spoločnej obrannej a bezpečnostnej politiky EÚ, ktorá je uplatňovaná voči tretím krajinám formou civilných misií a vojenských operácií krízového manažmentu EÚ. Monografia je využiteľná ako študijný materiál na podporu výučby odborných predmetov na vysokých školách zameraných na krízový manažment alebo verejnú správu. Využiteľná je aj na odbornú prípravu pracovníkov relevantných... (alza.cz)

Kniha – autor Anna Ondrejková, 240 stran, slovensky, pevná bez přebalu lesklá - autor Anna Ondrejková, 240 stran, slovensky, pevná bez přebalu lesklá O tom, že sa pripravovalo vytvorenie Európskej prokuratúry, je slovenská verejnosť, najmä odborná, informovaná. Obsah informácií poskytnutých hromadnými oznamovacími prostriedkami je však nielen veľmi skromný, ale aj nepresný. Odborná literatúra sa tejto problematike zatiaľ nevenovala. Pritom práce na príprave nariadenia o vytvorení Európskej prokuratúry nedávno skončili, Slovenská republika oficiálne oznámila, že má záujem sa na realizácii tohto nariadenia podieľať a z nariadenia vyplýva, že sa bude dotýkať profesionálnej činnosti viacerých právnych profesií. Európska prokuratúra bude podávať obžaloby na slovenských súdoch. Ak nebude prijatá osobitná vnútroštátna právna úprava, tak na všetkých okresných súdoch podľa všeobecných pravidiel miestnej príslušnosti. Nariadenie o vytvorení Európskej prokuratúry sa teda... (alza.cz)

Kniha - autor Peter Lysina, 312 stran, slovensky, brožovaná bez přebalu lesklá Medzinárodná zmluva ako nástroj vonkajšej činnosti Európskej únie je vedeckou monografiou, ktorá prináša analýzu úpravy medzinárodnej zmluvy v práve EÚ. Monografia postupne prináša pohľad na historický rozmer skúmanej problematiky, kritický rozbor súčasnej právnej úpravy, ako aj návrhy de lege ferenda. Čo do rozsahu sa monografia zameriava predovšetkým na analýzu právomoci EÚ na uzavieranie medzinárodných zmlúv, kde dôsledne odlišuje otázku existencie právomoci a otázku jej povahy. Následne analyzuje jednotlivé typy medzinárodných zmlúv uzavieraných EÚ. Monografia neopomína ani procesnú stránku a v samostatnej kapitole skúma proces uzavierania medzinárodných zmlúv na úrovni EÚ. Napokon, záver patrí účinkom medzinárodných zmlúv uzavretých EÚ a ich miestu v práve EÚ. Pri spracovaní autor vychádzal aj zo svojich praktických skúseností a pracoval nielen s vedeckou a odbornou literatúrou... (alza.cz)

Zákonom č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti sa do slovenského právneho poriadku transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii. Cieľom Smernice, rovnako ako aj zákona č. 69/2018 Z. z., je zaistiť ochranu informačným systémom a sieťam pred narušením buď samotných technických zariadení, alebo údajov, ktoré sa v nich spracovávajú, alebo služieb, ktoré sa pomocou nich poskytujú. Zákon nadobudol účinnosť 1. apríla 2018 a jeho primárnym adresátom – prevádzkovateľom základných služieb a poskytovateľom digitálnych služieb – vznikajú povinnosti splniť požiadavky zákona najneskôr k 1. októbru 2018. Identifikačné kritériá základnej služby (a ich prevádzkovateľov) sú uvedené vo vykonávacom predpise (vyhláška NBÚ č. 164/2018 Z. z., ktorou sa určujú identifikačné kritériá prevádzkovanej služby). Digitálne služby a ich poskytovatelia zahŕňajú online trhoviská, internetové vyhľadávače a služby v oblasti cloud computingu, ktoré poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ, ktorá zároveň zamestnáva aspoň 50 zamestnancov a má ročný obrat alebo celkovú ročnú bilanciu viac ako 10 000 000 eur. Medzi povinné subjekty patria tiež Národný bezpečnostný úrad, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Slovenská informačná služba, Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu a Vojenské spravodajstvo, ale tiež iné orgány štátnej správy. Štvorčlenný kolektív autorov, ktorý pripravil prvý podrobný komentár k zákonu č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti, zahŕňa ako akademických, tak aj praktizujúcich právnikov a odborníkov na technologické otázky kybernetickej a informačnej bezpečnosti. (patro.cz)

Komentár k zákonu o kolektívnom vyjednávaní je prvým z novej edície Praktických komentárov vydavateľstva Wolters Kluwer, poňatý netradičným spôsobom, kde komentovaný predpis je podaný hutným a informačne bohatým obsahom, ktorý vyčerpávajúco pokrýva danú problematiku. Praktickým potrebám je prispôsobený aj jeho vzhľad a rozmery.Autorský kolektív v komentári ponúka čitateľom vyčerpávajúci odborný výklad k celému procesu kolektívneho vyjednávania, pričom ho tvorí takmer výlučne vlastnými skúsenosťami, postrehmi a overenou právnou praxou. Komentár je spracovaný veľmi prehľadne, na vysokej odbornej úrovni, s dokonalou znalosťou rozoberanej problematiky. Výklad jednotlivých ustanovení zákona o kolektívnom vyjednávaní je podaný zrozumiteľne, vecne a je efektívne zameraný na praktické otázky. Argumentačne sa autori opierajú aj o relevantné súdne rozhodnutia (slovenské súdy, české súdy, Súdny dvor EÚ a Európsky súd pre ľudské práva). Jeho praktický prínos nie je len deklarovaný, ale umocňujú ho aj pripojené vzory dokumentov podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní (napr. vzor žiadosti o riešenie sporu pred sprostredkovateľom, vzor dohody o odmene sprostredkovateľa a ďalšie).Pravidlá kolektívneho vyjednávania sú v zákone o kolektívnom vyjednávaní v mnohých aspektoch veľmi rámcové a v praxi sú pre reguláciu tohto procesu nevyhnutné dohody sociálnych partnerov. Publikácia ponúka interpretácie zaužívaných postupov a dobrej praxe kolektívneho vyjednávania, čím sa stáva v momente použiteľným návodom pre všetky zúčastnené strany. Sociálni partneri si ozrejmia otázky procesnoprávnej aj hmotnoprávnej povahy, týkajúce sa fáz kolektívneho vyjednávania až po jeho výsledok. (knihydobrovsky.cz)

Komentár poskytuje dokonalý výklad jednotlivých ustanovení zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov vo väzbe na najdôležitejšie súvisiace právne predpisy. Ide o najkomplexnejšie dielo pojednávajúce o obecnom zriadení na knižnom trhu v Slovenskej republike. Komentár nadväzuje na úspešné prvé vydanie z roku 2014. Od prvého vydania komentára v roku 2014 medzičasom došlo, najmä v roku 2018, k významným novelám zákona o obecnom zriadení, ktoré už vyvolali nutnosť zásadnej aktualizácie diela.Dielo však nie je len o reflektovaní novšej právnej úpravy, ale ide hlbšie a v podstate je novým dielom.Autori doplnili vlastný komentár jednotlivých ustanovení zákona o právne vety najnovších súdnych rozhodnutí.Autormi publikácie sú doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD., JUDr. Marian Hoffmann, PhD. a JUDr. Lukáš Tomaš, ktorí dôkladne poznajú problémy územnej samosprávy, čo prezentujú precízne spracovaným dielom.Publikácia je určená predstaviteľom samosprávy, zamestnancom obcí, sudcom, prokurátorom, advokátom, ako aj odbornej verejnosti, ktorá prichádza do kontaktu s obecnou samosprávou. (knihydobrovsky.cz)

Zákonom č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti sa do slovenského právneho poriadku transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii. Cieľom Smernice, rovnako ako aj zákona č. 69/2018 Z. z., je zaistiť ochranu informačným systémom a sieťam pred narušením buď samotných technických zariadení, alebo údajov, ktoré sa v nich spracovávajú, alebo služieb, ktoré sa pomocou nich poskytujú. Zákon nadobudol účinnosť 1. apríla 2018 a jeho primárnym adresátom – prevádzkovateľom základných služieb a poskytovateľom digitálnych služieb – vznikajú povinnosti splniť požiadavky zákona najneskôr k 1. októbru 2018. Identifikačné kritériá základnej služby (a ich prevádzkovateľov) sú uvedené vo vykonávacom predpise (vyhláška NBÚ č. 164/2018 Z. z., ktorou sa určujú identifikačné kritériá prevádzkovanej služby). Digitálne služby a ich poskytovatelia zahŕňajú online trhoviská, internetové vyhľadávače a služby v oblasti cloud computingu, ktoré poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ, ktorá zároveň zamestnáva aspoň 50 zamestnancov a má ročný obrat alebo celkovú ročnú bilanciu viac ako 10 000 000 eur. Medzi povinné subjekty patria tiež Národný bezpečnostný úrad, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Slovenská informačná služba, Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu a Vojenské spravodajstvo, ale tiež iné orgány štátnej správy.Štvorčlenný kolektív autorov, ktorý pripravil prvý podrobný komentár k zákonu č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti, zahŕňa ako akademických, tak aj praktizujúcich právnikov a odborníkov na technologické otázky kybernetickej a informačnej bezpečnosti. (knihydobrovsky.cz)

Kniha - autor Libor Klimek, 240 stran, slovensky, brožovaná bez přebalu lesklá Zneužívanie trhu (angl. market abuse) je pojem, ktorý zahŕňa neoprávnené konanie na finančných trhoch a pozostáva z obchodovania s využitím dôverných informácií (angl. insider dealing), neoprávneného zverejňovania dôverných informácií (angl. unlawful disclosure of inside information) a manipulácie s trhom (angl. market manipulation). V očiach EÚ také konanie bráni úplnej a riadnej transparentnosti trhu, ktorá je predpokladom pre obchodovanie hospodárskych subjektov na integrovaných finančných trhoch. Súčasnú právnu úpravu EÚ v oblasti zneužívania trhu predstavujú nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 o zneužívaní trhu a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/57/EÚ o trestných sankciách za zneužívanie trhu. Ich priamym predchodcom bola hlavne smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom... (alza.cz)