Zákon o kolektívnom vyjednávaní - jozef toman, simona schuszteková, marek švec - toman jozef

Komentár k zákonu o kolektívnom vyjednávaní je prvým z novej edície Praktických komentárov vydavateľstva Wolters Kluwer, poňatý netradičným spôsobom, kde komentovaný predpis je podaný hutným a informačne bohatým obsahom, ktorý vyčerpávajúco pokrýva danú problematiku. Praktickým potrebám je prispôsobený aj jeho vzhľad a rozmery. Autorský kolektív v komentári ponúka čitateľom vyčerpávajúci odborný výklad k celému procesu kolektívneho vyjednávania, pričom ho tvorí takmer výlučne vlastnými skúsenosťami, postrehmi a overenou právnou praxou. Komentár je spracovaný veľmi prehľadne, na vysokej odbornej úrovni, s dokonalou znalosťou rozoberanej problematiky. Výklad jednotlivých ustanovení zákona o kolektívnom vyjednávaní je podaný zrozumiteľne, vecne a je efektívne zameraný na praktické otázky. Argumentačne sa autori opierajú aj o relevantné súdne rozhodnutia (slovenské súdy, české súdy, Súdny dvor EÚ a Európsky súd pre ľudské práva). Jeho praktický prínos nie je len deklarovaný, ale umocňujú ho aj pripojené vzory dokumentov podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní (napr. vzor žiadosti o riešenie sporu pred sprostredkovateľom, vzor dohody o odmene sprostredkovateľa a ďalšie). Pravidlá kolektívneho vyjednávania sú v zákone o kolektívnom vyjednávaní v mnohých aspektoch veľmi rámcové a v praxi sú pre reguláciu tohto procesu nevyhnutné dohody sociálnych partnerov. Publikácia ponúka interpretácie zaužívaných postupov a dobrej praxe kolektívneho vyjednávania, čím sa stáva v momente použiteľným návodom pre všetky zúčastnené strany. Sociálni partneri si ozrejmia otázky procesnoprávnej aj hmotnoprávnej povahy, týkajúce sa fáz kolektívneho vyjednávania až po jeho výsledok. (patro.cz)

Komentár k zákonu o kolektívnom vyjednávaní je prvým z novej edície Praktických komentárov vydavateľstva Wolters Kluwer, poňatý netradičným spôsobom, kde komentovaný predpis je podaný hutným a informačne bohatým obsahom, ktorý vyčerpávajúco pokrýva danú problematiku. Praktickým potrebám je prispôsobený aj jeho vzhľad a rozmery.Autorský kolektív v komentári ponúka čitateľom vyčerpávajúci odborný výklad k celému procesu kolektívneho vyjednávania, pričom ho tvorí takmer výlučne vlastnými skúsenosťami, postrehmi a overenou právnou praxou. Komentár je spracovaný veľmi prehľadne, na vysokej odbornej úrovni, s dokonalou znalosťou rozoberanej problematiky. Výklad jednotlivých ustanovení zákona o kolektívnom vyjednávaní je podaný zrozumiteľne, vecne a je efektívne zameraný na praktické otázky. Argumentačne sa autori opierajú aj o relevantné súdne rozhodnutia (slovenské súdy, české súdy, Súdny dvor EÚ a Európsky súd pre ľudské práva). Jeho praktický prínos nie je len deklarovaný, ale umocňujú ho aj pripojené vzory dokumentov podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní (napr. vzor žiadosti o riešenie sporu pred sprostredkovateľom, vzor dohody o odmene sprostredkovateľa a ďalšie).Pravidlá kolektívneho vyjednávania sú v zákone o kolektívnom vyjednávaní v mnohých aspektoch veľmi rámcové a v praxi sú pre reguláciu tohto procesu nevyhnutné dohody sociálnych partnerov. Publikácia ponúka interpretácie zaužívaných postupov a dobrej praxe kolektívneho vyjednávania, čím sa stáva v momente použiteľným návodom pre všetky zúčastnené strany. Sociálni partneri si ozrejmia otázky procesnoprávnej aj hmotnoprávnej povahy, týkajúce sa fáz kolektívneho vyjednávania až po jeho výsledok. (knihydobrovsky.cz)

Nové vydanie najpredávanejšieho komentára k Zákonníku práce a k zákonu o kolektívnom vyjednávaní vychádza v čase, keď sa v právnej úprave, ale aj v aplikačnej praxi objavujú zmeny zásadne upravujúce celú paradigmu prístupu k realizácii pracovnoprávnych vzťahov. Primárne nejde len o transpozíciu európskych smerníc, ktoré sú základným motívom novelizácie príslušných pracovnoprávnych noriem, ale aj o pomerne silnú legislatívnu odozvu na pandémiu koronavírusu, ktorej dopady na oblasť trhu práce boli predmetom viacerých prijatých novelizačných úprav od roku 2019 (napr. v podobe zákona o podpore v čase skrátenej práce, konštituovania nového § 250b Zákonníka práce atď.).Výrazným spôsobom do uplatňovania Zákonníka práce v aplikačnej praxi zasiahli aj viaceré súdne rozhodnutia, ktoré, z hľadiska autorského kolektívu pozitívne i negatívne, ovplyvnili predpoklady uplatňovania konkrétnych pracovnoprávnych inštitútov, napr. vo vzťahu k neplatnosti právnych úkonov, prijímania vnútropodnikových predpisov, či povinnosti zamestnávateľa plniť si informačnú a oboznamovaciu povinnosť voči zamestnancom. Právny kontext však dotvorila v neposlednej miere aj prax rozhodovania alebo konania orgánov pôsobiacich na trhu práce, resp. vlastnej realizácie individuálnych a kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov.V aktualizácii je zapracovaná aj prebiehajúca diskusia o opätovnom otvorení výšky mzdových zvýhodnení za vykonanú prácu a pripravované zmeny v oblasti stravovania v súvislosti s energetickou krízou a vysokou mierou inflácie.Výsledný text komentára systematicky prepája pracovnoprávnu úpravu so súvisiacimi právnymi predpismi, čo sa vo výsledku prejavilo na jeho konečnom rozsahu, čím je 2. prepracované a aktualizované vydanie najrozsiahlejším spracovaním uvedenej problematiky v česko-slovenskom právnom prostredí.Komentár k Zákonníku práce a k zákonu o kolektívnom vyjednávaní je určený odbornej i laickej verejnosti, zamestnancom, zamestnávateľom, zástupcom zamestnancov, advokátom a všetkým osobám zodpovedným za realizáciu individuálnych a kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov. (knihydobrovsky.cz)

Novinka vydavateľstva Wolters Kluwer „Konto pracovného času“ reaguje na pretrvávajúci záujem zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov o spracovanie publikácie, v ktorej by bola problematika tohto pracovnoprávneho inštitútu komplexne rozpracovaná. Právna úprava konta pracovného času je síce riešená v Zákonníku práce, no tento sa obmedzuje len na nevyhnutné minimum. V praxi preto často dochádza k vzniku sporných situácií medzi zamestnancami, zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov. Autori publikácie ponúkajú čitateľom právny pohľad na celý inštitút konta pracovného času.Publikácia je členená na okruhy súvisiace so zavedením konta pracovného času, organizáciou pracovného času pri uplatňovaní konta pracovného času, poskytovaním základnej zložky mzdy a ďalších zložiek mzdy, evidenciou pracovného času v konte pracovného času či výpočtom dovolenky zamestnancov. Autori sa venujú aj obsahovým náležitostiam dohody o konte pracovného času a možnosti jej vypovedania, ako aj problematike nároku na zabezpečenie stravovania. Pridanou hodnotou publikácie je množstvo príkladov a otázok, ktoré sú zárukou jej využitia v praxi.Publikácia je určená pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, ako aj zamestnancov. (knihydobrovsky.cz)

Ak sa na knižnom trhu objaví publikácia, ktorá sa zameriava na špecifickú problematiku a ktorá čitateľovi poskytuje návod na riešenie problémov z praxe, právom sa teší záujmu odbornej verejnosti. Publikácia „Pracovný čas“ patrí presne do tejto kategórie odborných publikácií. Otázky súvisiace s pracovným časom patria k základným otázkam v pracovnom práve a pri ich riešení vzniká množstvo nejasností. Cieľom publikácie je poukázať na niektoré z nich a ponúknuť návod na ich riešenie. Témy ako pracovný čas a doba odpočinku, pracovné režimy, nočná práca a telepráca, pružný pracovný čas, práca nadčas, pracovná pohotovosť či evidencia pracovného času sú len stručným výberom toho, čo čitateľ v šestnástich kapitolách knihy nájde. Nepostrádateľným základom publikácie sú príklady, na ktorých sú vysvetlené jednotlivé ustanovenia Zákonníka práce. JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD., autor publikácie, neobchádza ani problémy vznikajúce pri aplikácii právnej úpravy pracovného času v praxi, na ktoré poukazuje na niektorých miestach knižnej novinky. Publikácia je určená predovšetkým mzdovým účtovníkom, personalistom, zamestnávateľom a širokej odbornej verejnosti, ktorá sa venuje pracovnému právu. (patro.cz)

Ak sa na knižnom trhu objaví publikácia, ktorá sa zameriava na špecifickú problematiku a ktorá čitateľovi poskytuje návod na riešenie problémov z praxe, právom sa teší záujmu odbornej verejnosti. Publikácia „Pracovný čas“ patrí presne do tejto kategórie odborných publikácií.Otázky súvisiace s pracovným časom patria k základným otázkam v pracovnom práve a pri ich riešení vzniká množstvo nejasností. Cieľom publikácie je poukázať na niektoré z nich a ponúknuť návod na ich riešenie. Témy ako pracovný čas a doba odpočinku, pracovné režimy, nočná práca a telepráca, pružný pracovný čas, práca nadčas, pracovná pohotovosť či evidencia pracovného času sú len stručným výberom toho, čo čitateľ v šestnástich kapitolách knihy nájde. Nepostrádateľným základom publikácie sú príklady, na ktorých sú vysvetlené jednotlivé ustanovenia Zákonníka práce. JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD., autor publikácie, neobchádza ani problémy vznikajúce pri aplikácii právnej úpravy pracovného času v praxi, na ktoré poukazuje na niektorých miestach knižnej novinky. Publikácia je určená predovšetkým mzdovým účtovníkom, personalistom, zamestnávateľom a širokej odbornej verejnosti, ktorá sa venuje pracovnému právu. (knihydobrovsky.cz)

Publikácia „Prekážky v práci“ prináša komplexné spracovanie špecifickej problematiky z oblasti pracovného práva. Je zameraná na praktické problémy týkajúce sa právnej úpravy prekážok v práci na strane zamestnanca, ale aj na strane zamestnávateľa. JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD., autor publikácie, sa rozhodol zovšeobecniť najčastejšie a najdôležitejšie otázky ohľadom prekážok v práci a pripraviť pre čitateľov praktickú pomôcku, v ktorej prostredníctvom príkladov vysvetľuje nejasnosti, ktoré pri interpretácii niektorých ustanovení Zákonníka práce v praxi vznikajú. Základom knihy sú príklady z praxe, kde výraznú časť tvoria otázky spojené s prekážkami v práci na vyšetrenie (ošetrenie), sprevádzanie, ako aj otázky súvisiace s posudzovaním prekážok v práci pri pružnom pracovnom čase. Publikácia je určená predovšetkým mzdovým účtovníkom, personalistom, zamestnávateľom a širokej odbornej verejnosti, ktorá sa venuje pracovnému právu. (patro.cz)

Publikácia „Prekážky v práci“ prináša komplexné spracovanie špecifickej problematiky z oblasti pracovného práva. Je zameraná na praktické problémy týkajúce sa právnej úpravy prekážok v práci na strane zamestnanca, ale aj na strane zamestnávateľa. JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD., autor publikácie, sa rozhodol zovšeobecniť najčastejšie a najdôležitejšie otázky ohľadom prekážok v práci a pripraviť pre čitateľov praktickú pomôcku, v ktorej prostredníctvom príkladov vysvetľuje nejasnosti, ktoré pri interpretácii niektorých ustanovení Zákonníka práce v praxi vznikajú. Základom knihy sú príklady z praxe, kde výraznú časť tvoria otázky spojené s prekážkami v práci na vyšetrenie (ošetrenie), sprevádzanie, ako aj otázky súvisiace s posudzovaním prekážok v práci pri pružnom pracovnom čase. Publikácia je určená predovšetkým mzdovým účtovníkom, personalistom, zamestnávateľom a širokej odbornej verejnosti, ktorá sa venuje pracovnému právu. (knihydobrovsky.cz)

Kniha - autor Jozef Toman; Marek Švec; Simona Schuszteková, 272 stran, slovensky, pevná bez přebalu matná Komentár k zákonu o kolektívnom vyjednávaní je prvým z novej edície Praktických komentárov vydavateľstva Wolters Kluwer, poňatý netradičným spôsobom, kde komentovaný predpis je podaný hutným a informačne bohatým obsahom, ktorý vyčerpávajúco pokrýva danú problematiku. Praktickým potrebám je prispôsobený aj jeho vzhľad a rozmery. Autorský kolektív v komentári ponúka čitateľom vyčerpávajúci odborný výklad k celému procesu kolektívneho vyjednávania, pričom ho tvorí takmer výlučne vlastnými skúsenosťami, postrehmi a overenou právnou praxou. Komentár je spracovaný veľmi prehľadne, na vysokej odbornej úrovni, s dokonalou znalosťou rozoberanej problematiky. Výklad jednotlivých ustanovení zákona o kolektívnom vyjednávaní je podaný zrozumiteľne, vecne a je efektívne zameraný na praktické otázky. Argumentačne sa autori opierajú aj o relevantné súdne rozhodnutia... (alza.cz)

Hoci dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vznikli v úplne inom spoločenskom kontexte, ich použitie zamestnávateľmi je veľmi frekventované aj v súčasnosti. Na aké účely ich možno použiť a ako riešiť problémy v prípade už uzavretých dohôd? Odpovede na tieto otázky prináša publikácia „Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru“. JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD., v nej detailne rozoberá tento inštitút pracovného práva a sústreďuje sa predovšetkým na praktické problémy súvisiace s jeho používaním. Čitateľ prostredníctvom publikácie získava ucelený pohľad na dobový kontext vzniku dohôd, ako aj na súčasné možnosti ich použitia. Témy ako rozdiely medzi jednotlivými typmi dohôd, súbeh dohody a pracovného pomeru, pravidlá, ktoré Zákonník práce ustanovuje pri každom type dohody, aplikácia jednotlivých ustanovení Zákonníka práce na dohody či možnosť poskytnutia dovolenky zamestnancovi na dohodu sú doplnené príkladmi z praxe.Publikácia je určená predovšetkým mzdovým účtovníkom, personalistom, zamestnávateľom a širokej odbornej verejnosti, ktorá sa venuje pracovnému právu. (patro.cz)

Hoci dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vznikli v úplne inom spoločenskom kontexte, ich použitie zamestnávateľmi je veľmi frekventované aj v súčasnosti. Na aké účely ich možno použiť a ako riešiť problémy v prípade už uzavretých dohôd? Odpovede na tieto otázky prináša publikácia „Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru“. JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD., v nej detailne rozoberá tento inštitút pracovného práva a sústreďuje sa predovšetkým na praktické problémy súvisiace s jeho používaním. Čitateľ prostredníctvom publikácie získava ucelený pohľad na dobový kontext vzniku dohôd, ako aj na súčasné možnosti ich použitia. Témy ako rozdiely medzi jednotlivými typmi dohôd, súbeh dohody a pracovného pomeru, pravidlá, ktoré Zákonník práce ustanovuje pri každom type dohody, aplikácia jednotlivých ustanovení Zákonníka práce na dohody či možnosť poskytnutia dovolenky zamestnancovi na dohodu sú doplnené príkladmi z praxe.Publikácia je určená predovšetkým mzdovým účtovníkom, personalistom, zamestnávateľom a širokej odbornej verejnosti, ktorá sa venuje pracovnému právu. (knihydobrovsky.cz)

Sametová revoluce pronikla až na farmu podnikavého Milana. Jeho nutrie ji nadšenecky přijmou za svou s nadějí, že už se nebudou nosit kožešiny, ale samet! To se tak úplně nestane a stejně jako lidé čelí náhle i nutrie rozhodnutí: kam dál? Jakou roli v tom bude hrát tango a nutrioterapie? Příběh, který ukazuje, že svoboda, soudržnost a láska nejsou jen prázdná hesla. (knihydobrovsky.cz)

Sametová revoluce pronikla až na farmu podnikavého Milana. Jeho nutrie ji nadšenecky přijmou za svou s nadějí, že už se nebudou nosit kožešiny, ale samet! To se tak úplně nestane a stejně jako lidé čelí náhle i nutrie rozhodnutí: kam dál? Jakou roli v tom bude hrát tango a nutrioterapie? Příběh, který ukazuje, že svoboda, soudržnost a láska nejsou jen prázdná hesla. (patro.cz)

Hlavní hrdina románu Frajer se na pražské Národní třídě setká 17. 11. 1989 za zvláštních okolností se svým bratrem. Historická událost prověří jejich dosavadní vztah, který se ocitá pod tlakem politických změn. Příběh vypráví o komplikovaných rodinných a milostných vazbách, o tom, co vlastně znamenala listopadová revoluce, i o tom, jak je těžké být doopravdy svobodný. Z r. 1989 se děj přelévá do 90. let s počátky podnikání. Zobrazuje problémy lidí, kteří se nedokázali s novým systémem vyrovnat. Nabízí alternativní scénáře úspěchu v polistopadové společnosti, to vše na pozadí proměňující se rodiny hlavního hrdiny. Příběh se uzavírá na festivalu Mighty Sounds r. 2008, protože populární hudba je jednou z důležitých dobových příměsí textu. (patro.cz)

Je možné být žena a chovat se úplně nezávisle? A lze mít partnerský vztah plně pod kontrolou? Hlavní hrdinka románu Panna Ema Dolejšová se o něco takového pokouší desítky let. Její zvláštní příběh se odehrává v Příbrami v době, kdy v ní zuří duchovní boj. Komunisté zásadně mění sociální profil města při těžbě uranu a přitom zápasí s pověstí Svaté Hory - poutního místa se zázračnou soškou Panny Marie. Někdejší hluboce věřící horníky rudných dolů nahrazuje člověk nové doby, horník uranových dolů. Duchovnost významného kultu se ocitá v konfliktu s brutálním ideologickým materialismem. Navíc, Ema v sobě nese jedno intimní trauma, které musí překonat. Marek Toman vystavěl svůj román, odehrávající se v letech 1938-1991, na podrobném studiu pramenů, na citlivosti vůči místním legendám i na rozhovorech s pamětníky. Jeho román je nicméně fikcí a vychází z městské pověsti. Konec války a příchod vlasovců, poválečné znárodňování, výstavba nové Příbrami politickými vězni, lokální revolta proti sovětské okupaci, to jsou události, na jejichž pozadí se Ema Dolejšová snaží uhájit své místo. Jako výrazná ženská figura se přitom střetává se světem ovládaným povýtce muži. A zjišťuje, jaká cena se platí za nezávislost. (knihydobrovsky.cz)

Hlavní hrdina románu Frajer se na pražské Národní třídě setká 17. 11. 1989 za zvláštních okolností se svým bratrem. Historická událost prověří jejich dosavadní vztah, který se ocitá pod tlakem politických změn. Příběh vypráví o komplikovaných rodinných a milostných vazbách, o tom, co vlastně znamenala listopadová revoluce, i o tom, jak je těžké být doopravdy svobodný. Z r. 1989 se děj přelévá do 90. let s počátky podnikání. Zobrazuje problémy lidí, kteří se nedokázali s novým systémem vyrovnat. Nabízí alternativní scénáře úspěchu v polistopadové společnosti, to vše na pozadí proměňující se rodiny hlavního hrdiny. Příběh se uzavírá na festivalu Mighty Sounds r. 2008, protože populární hudba je jednou z důležitých dobových příměsí textu. (knihydobrovsky.cz)

Osud svérázného hrdiny, sochy Neptuna z Grébovky, na pozadí společenských, politických a architektonických proměn pražských Vinohrad od konce 19. století až po současnost. Kamenný Neptun ožívá a zapojuje se do čilého pracovního i vlasteneckého cvrkotu kolem sebe. Pomáhá Mořici Gröbemu budovat „ráj na zemi“, chodí do Sokola, ale i k turnerům či do synagogy. Milostné pletky má postupně s Češkou, Němkou i Židovkou. Je svědkem jedné války, druhé války a měnících se režimů, lesku i bídy světa… (knihydobrovsky.cz)

Román o střetu „obyčejného“ člověka s elitami, skutečnými i zdánlivými. Mirek Klecan byl interbrigadista, který se z francouzského koncentráku vrátil ilegálně do protektorátu, vstoupil do odboje a byl zatčen a pak i popraven společně s Fučíkem. V Reportáži, psané na oprátce Fučík Klecana osočuje, že zradil. Román Oko žraloka vypráví o tom druhém – obviněném, který neměl možnost se obhájit. Je inspirován příběhem skutečného Klecana, ale nechává ho přežít. Trampové, anarchisté, komunisté z přesvědčení i z prospěchářství… Procházejí románem stejně jako slavný fotograf Robert Capa a další postavy od dvacátých do devadesátých let 20. století. Příběh idealismu a cynismu, přátelství a zrady, odhodlání a strachu o život, lásky a nenávisti. (patro.cz)

Marek Toman (* 1967), prozaik, básník, překladatel a diplomat, zvolil ve svém posledním románu nečekaného vypravěče – barokní Černínský palác na Loretánském náměstí v Praze. Je to románový hrdina pevně usazený a pyšný, i když disponuje velkou přizpůsobivostí. Z pohledu konformisty budova komentuje okolní dění, jak se dotýká jejího postavení a účelu, a s tím zaznamenává i zlomové okamžiky českých dějin od svého vzniku až do současnosti. Její zdi hostily obrazárnu a lazaret, kasárna, útulek pro chudé, úřad říšského protektora pro Čechy a Moravu i ministerstvo zahraničních věcí. Zvláštní pozornost věnuje palác osobě Jana Masaryka a snaží se ze své kamenné paměti vydolovat co nejvíce vzpomínek, náznaků a stop, jež by vysvětlily ministrův tragický skon pod okny jeho úředního bytu. Černínský palác však disponuje i city a po věky je nucen konfrontovat svůj poněkud vojácky omezený a koženě mužský pohled na svět s tolerantní milosrdností protilehlé Lorety, v jejíž city doufá. Svou pýchu pak poměřuje s přímočarým plebejstvím blízkého hostince U Černého vola. Postava tak neobvyklá, jako je barokní palác, se ke všemu vyslovuje s otevřeností prostou politické korektnosti, a tak čtenářům s humorem připomíná i prvky omezenosti a blbství, jež jsou zasuty v hlavách každého z nás. (patro.cz)

Satirický román s detektivními i psychologickými prvky vykresluje způsob uvažování mocných lidí, kteří se ve svém úsilí vždy soustředí především sami na sebe. Tragická událost na zahraničním velvyslanectví přinutí českého velvyslance vést rozhovor s psycholožkou. Vedoucí diplomat si ovšem nedá vzít příležitost, aby před mladou ženou neobhájil nejen svou nevinu, ale také svůj způsob vidění světa. Třebaže nedlouho před vyšetřovanými událostmi začala ruská invaze na Ukrajinu, projevuje svérázné pochopení pro ruskou perspektivu i způsob prosazování ruských zájmů za pomocí zvláštních služeb. Román tak nabízí nezvykle otevřený vhled do diplomatického prostředí i duše stárnoucího, tragikomického seladona. (knihydobrovsky.cz)

Jsou 20. léta 20. století a mladý Čechoameričan Benjamin Wohryzek začíná spolu se svou novou přítelkyní, nadanou a nadto krásnou novinářkou Laurou Nožičkovou, pátrat po svém otci, americkém podnikateli „v bílém porcelánu“. Přidají se i tři čeští spisovatelé, tři zásadní jména literárního kánonu Karel Čapek, Jaroslav Hašek a Franz Kafka, které, jak je dobře známo, spojuje kromě jiného i vášeň pro pobyt v přírodě. Stopy vedou kamsi do lesů a zátočin nad Vltavou. Příběh napsaný záměrně jako lehké, humorné čtivo pracuje mimo jiné s tématem češství, emigrace, rodinných vztahů, emancipace žen a etiky podnikání, ale je především další z Tomanových poct čtenářství a literatuře obecně. Kniha Nožička a Wohryzek uzavírá volnou trilogii pro čtenáře od 12 let s romány Cukrárna U Šilhavého Jima (2018) a Neskutečná dobrodružství Florentina Flowerse (2019). (knihydobrovsky.cz)

Román o střetu „obyčejného“ člověka s elitami, skutečnými i zdánlivými. Mirek Klecan byl interbrigadista, který se z francouzského koncentráku vrátil ilegálně do protektorátu, vstoupil do odboje a byl zatčen a pak i popraven společně s Fučíkem. V Reportáži, psané na oprátce Fučík Klecana osočuje, že zradil. Román Oko žraloka vypráví o tom druhém – obviněném, který neměl možnost se obhájit. Je inspirován příběhem skutečného Klecana, ale nechává ho přežít. Trampové, anarchisté, komunisté z přesvědčení i z prospěchářství… Procházejí románem stejně jako slavný fotograf Robert Capa a další postavy od dvacátých do devadesátých let 20. století. Příběh idealismu a cynismu, přátelství a zrady, odhodlání a strachu o život, lásky a nenávisti. (knihydobrovsky.cz)

Marek Toman (* 1967), prozaik, básník, překladatel a diplomat, zvolil ve svém posledním románu nečekaného vypravěče – barokní Černínský palác na Loretánském náměstí v Praze. Je to románový hrdina pevně usazený a pyšný, i když disponuje velkou přizpůsobivostí. Z pohledu konformisty budova komentuje okolní dění, jak se dotýká jejího postavení a účelu, a s tím zaznamenává i zlomové okamžiky českých dějin od svého vzniku až do současnosti. Její zdi hostily obrazárnu a lazaret, kasárna, útulek pro chudé, úřad říšského protektora pro Čechy a Moravu i ministerstvo zahraničních věcí. Zvláštní pozornost věnuje palác osobě Jana Masaryka a snaží se ze své kamenné paměti vydolovat co nejvíce vzpomínek, náznaků a stop, jež by vysvětlily ministrův tragický skon pod okny jeho úředního bytu. Černínský palác však disponuje i city a po věky je nucen konfrontovat svůj poněkud vojácky omezený a koženě mužský pohled na svět s tolerantní milosrdností protilehlé Lorety, v jejíž city doufá. Svou pýchu pak poměřuje s přímočarým plebejstvím blízkého hostince U Černého vola. Postava tak neobvyklá, jako je barokní palác, se ke všemu vyslovuje s otevřeností prostou politické korektnosti, a tak čtenářům s humorem připomíná i prvky omezenosti a blbství, jež jsou zasuty v hlavách každého z nás. (knihydobrovsky.cz)

eBook:,Jsme jako oni! Sametová revoluce pronikla až na farmu podnikavého Milana. Jeho nutrie ji nadšenecky přijmou za svou s nadějí, že už se nebudou nosit kožešiny, ale samet! To se tak úplně nestane a stejně jako lidé čelí náhle i nutrie rozhodnutí: kam dál? Jakou roli v tom bude hrát tango a nutrioterapie? Příběh, který ukazuje, že svoboda, soudržnost a láska nejsou jen prázdná hesla. (knihydobrovsky.cz)

eBook: Je možné být žena a chovat se úplně nezávisle? A lze mít partnerský vztah plně pod kontrolou? Hlavní hrdinka románu Panna Ema Dolejšová se o něco takového pokouší desítky let. Její zvláštní příběh se odehrává v Příbrami v době, kdy v ní zuří duchovní boj. Komunisté zásadně mění sociální profil města při těžbě uranu a přitom zápasí s pověstí Svaté Hory – poutního místa se zázračnou soškou Panny Marie. Někdejší hluboce věřící horníky rudných dolů nahrazuje člověk nové doby, horník uranových dolů. Duchovnost významného kultu se ocitá v konfliktu s brutálním ideologickým materialismem. Navíc, Ema v sobě nese jedno intimní trauma, které musí překonat. Marek Toman vystavěl svůj román, odehrávající se v letech 1938–1991, na podrobném studiu pramenů, na citlivosti vůči místním legendám i na rozhovorech s pamětníky. Jeho román je nicméně fikcí a vychází z městské pověsti. Konec války a příchod vlasovců, poválečné znárodňování, výstavba nové Příbrami politickými vězni, lokální revolta proti sovětské okupaci, to jsou události, na jejichž pozadí se Ema Dolejšová snaží uhájit své místo. Jako výrazná ženská figura se přitom střetává se světem ovládaným povýtce muži. A zjišťuje, jaká cena se platí za nezávislost. (knihydobrovsky.cz)

V roku 2001 bol prijatý zákon o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 147/2001 Z. z. K uvedenému právnemu predpisu nebol vydaný doteraz žiadny komentár a neexistuje ani vedecká monografia, ktorá by komplexne rozoberala právne aspekty reklamy. Kolektív autorov, ktorý napísal prvé vydanie komentára k zákonu o reklame pozostáva z právnikov, ktorí sa venujú danej problematike dlhodobo, systematicky a to nielen teoreticky, ale aj prakticky.V tomto komentári možno nájsť odpovede na relevantné otázky, ktoré vyplynuli nielen z doterajšej praktickej aplikácie zákona o reklame, ale aj z teórie. Pri hľadaní odpovedí čerpali autori poznatky nielen zo slovenskej a zahraničnej literatúry, ale aj najmä z judikatúry vrátane rozhodnutí Súdneho dvora EÚ. (knihydobrovsky.cz)

eBook:,Láska, vlastenectví a architektura – román o živlech, které hýbou dějinami. Osud svérázného hrdiny, sochy Neptuna z Grébovky, na pozadí společenských, politických a architektonických proměn pražských Vinohrad od konce 19. století až po současnost. Kamenný Neptun ožívá a zapojuje se do čilého pracovního i vlasteneckého cvrkotu kolem sebe. Pomáhá Mořici Gröbemu budovat „ráj na zemi“, chodí do Sokola, ale i k turnerům či do synagogy. Milostné pletky má postupně s Češkou, Němkou i Židovkou. Je svědkem jedné války, druhé války a měnících se režimů, lesku i bídy světa… (knihydobrovsky.cz)

eBook: „Funkce váží víc než argument!“ – To ví každý, kdo se pohybuje ve světě diplomacie a je realista. A já jsem jenom rád, že si jedna z těchto věčných pravd našla cestu i do románu, navíc napsaného o mně samém. Je skvělé, když vaše celoživotní práce přinese takovéto výsledky! Tragická událost na velvyslanectví v zahraničí přinutí českého velvyslance absolvovat rozhovor s psycholožkou.Vedoucí diplomat, stárnoucí, tragikomický seladon, však před mladou ženou sveřepě obhajuje nejen svou nevinu, ale i svůj způsob vidění světa. Třebaže se schyluje k ruské invazi na Ukrajinu, projevuje svérázné pochopení pro ruskou perspektivu i způsob prosazování ruských zájmů. Satirický román s detektivními a psychologickými prvky vykresluje způsob uvažování mocných lidí, kteří se ve svém úsilí vždy soustředí především sami na sebe. (knihydobrovsky.cz)

Zákonom č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti sa do slovenského právneho poriadku transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii. Cieľom Smernice, rovnako ako aj zákona č. 69/2018 Z. z., je zaistiť ochranu informačným systémom a sieťam pred narušením buď samotných technických zariadení, alebo údajov, ktoré sa v nich spracovávajú, alebo služieb, ktoré sa pomocou nich poskytujú. Zákon nadobudol účinnosť 1. apríla 2018 a jeho primárnym adresátom – prevádzkovateľom základných služieb a poskytovateľom digitálnych služieb – vznikajú povinnosti splniť požiadavky zákona najneskôr k 1. októbru 2018. Identifikačné kritériá základnej služby (a ich prevádzkovateľov) sú uvedené vo vykonávacom predpise (vyhláška NBÚ č. 164/2018 Z. z., ktorou sa určujú identifikačné kritériá prevádzkovanej služby). Digitálne služby a ich poskytovatelia zahŕňajú online trhoviská, internetové vyhľadávače a služby v oblasti cloud computingu, ktoré poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ, ktorá zároveň zamestnáva aspoň 50 zamestnancov a má ročný obrat alebo celkovú ročnú bilanciu viac ako 10 000 000 eur. Medzi povinné subjekty patria tiež Národný bezpečnostný úrad, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Slovenská informačná služba, Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu a Vojenské spravodajstvo, ale tiež iné orgány štátnej správy. Štvorčlenný kolektív autorov, ktorý pripravil prvý podrobný komentár k zákonu č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti, zahŕňa ako akademických, tak aj praktizujúcich právnikov a odborníkov na technologické otázky kybernetickej a informačnej bezpečnosti. (patro.cz)

Komentár poskytuje dokonalý výklad jednotlivých ustanovení zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov vo väzbe na najdôležitejšie súvisiace právne predpisy. Ide o najkomplexnejšie dielo pojednávajúce o obecnom zriadení na knižnom trhu v Slovenskej republike. Komentár nadväzuje na úspešné prvé vydanie z roku 2014. Od prvého vydania komentára v roku 2014 medzičasom došlo, najmä v roku 2018, k významným novelám zákona o obecnom zriadení, ktoré už vyvolali nutnosť zásadnej aktualizácie diela. Dielo však nie je len o reflektovaní novšej právnej úpravy, ale ide hlbšie a v podstate je novým dielom. Autori doplnili vlastný komentár jednotlivých ustanovení zákona o právne vety najnovších súdnych rozhodnutí. Autormi publikácie sú doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD., JUDr. Marian Hoffmann, PhD. a JUDr. Lukáš Tomaš, ktorí dôkladne poznajú problémy územnej samosprávy, čo prezentujú precízne spracovaným dielom. Publikácia je určená predstaviteľom samosprávy, zamestnancom obcí, sudcom, prokurátorom, advokátom, ako aj odbornej verejnosti, ktorá prichádza do kontaktu s obecnou samosprávou. (patro.cz)

Podanie svedeckej výpovede môže pre svedka znamenať aj možné ohrozenie svedka, resp. jeho blízkych osôb, predovšetkým pri dokazovaní organizovanej kriminality. Z toho dôvodu môžu byť svedkovia vystavení fyzickému násiliu či psychickému nátlaku zo strany páchateľov a následnej obave o svoj život a zdravie, resp. blízkych osôb, následkom čoho menia svoje výpovede, resp. odmietajú vypovedať, čím dochádza k mareniu trestného konania. Ak sa svedok pri plnení tejto povinnosti vystavuje vážnemu nebezpečenstvu, potom sa podľa princípov právneho štátu vyžaduje jeho účinná ochrana. Vznik inštitucionálnej ochrany svedka sa datuje do 70. rokov minulého storočia v Spojených štátoch amerických, kde bola prvýkrát použitá ako právny inštitút na rozloženie zločineckých organizácií štýlu Mafie. Až do deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa v našich podmienkach ochrana svedka nejavila tak aktuálnym problémom, ako tomu bolo v západných krajinách, v ktorých už v tom čase bol organizovaný zločin rozvinutý. V podmienkach Slovenskej republiky sa právna úprava ochrany svedka začala zásadnejšie meniť od 90. rokov minulého storočia v súvislosti so zmenami v spoločnosti. Inštitucionálna ochrana svedka bola do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená prijatím zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka s účinnosťou od 1. januára 1999. Uvedený zákon vytvoril podmienky na poskytovanie ochrany a pomoci osobe vypovedajúcej ako ohrozený svedok alebo chránený svedok, prípadne poskytujúcej dôkazy s cieľom odhalenia a usvedčenia páchateľov predovšetkým organizovanej trestnej činnosti. V súvislosti s prijímaním uvedeného zákona boli novelizované aj ďalšie súvisiace predpisy. Policajnému zboru sa zverila úloha zabezpečovať ochranu chráneným svedkom a medzi hlavné úlohy Policajného zboru sa zaviedla úloha poskytovať ochranu a pomoc ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi podľa osobitného predpisu. Komentár k zákonu o ochrane svedka predstavuje výklad príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o ochrane svedka, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Cieľom nebolo a ani nemohlo byť podrobne predstaviť metódy a formy poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému a chránenému svedkovi. Uvedené metódy, postupy a formy sú upravené internými predpismi ministerstva vnútra a tvoria utajované skutočnosti podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. (patro.cz)

Podanie svedeckej výpovede môže pre svedka znamenať aj možné ohrozenie svedka, resp. jeho blízkych osôb, predovšetkým pri dokazovaní organizovanej kriminality. Z toho dôvodu môžu byť svedkovia vystavení fyzickému násiliu či psychickému nátlaku zo strany páchateľov a následnej obave o svoj život a zdravie, resp. blízkych osôb, následkom čoho menia svoje výpovede, resp. odmietajú vypovedať, čím dochádza k mareniu trestného konania. Ak sa svedok pri plnení tejto povinnosti vystavuje vážnemu nebezpečenstvu, potom sa podľa princípov právneho štátu vyžaduje jeho účinná ochrana.Vznik inštitucionálnej ochrany svedka sa datuje do 70. rokov minulého storočia v Spojených štátoch amerických, kde bola prvýkrát použitá ako právny inštitút na rozloženie zločineckých organizácií štýlu Mafie. Až do deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa v našich podmienkach ochrana svedka nejavila tak aktuálnym problémom, ako tomu bolo v západných krajinách, v ktorých už v tom čase bol organizovaný zločin rozvinutý. V podmienkach Slovenskej republiky sa právna úprava ochrany svedka začala zásadnejšie meniť od 90. rokov minulého storočia v súvislosti so zmenami v spoločnosti. Inštitucionálna ochrana svedka bola do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená prijatím zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka s účinnosťou od 1. januára 1999. Uvedený zákon vytvoril podmienky na poskytovanie ochrany a pomoci osobe vypovedajúcej ako ohrozený svedok alebo chránený svedok, prípadne poskytujúcej dôkazy s cieľom odhalenia a usvedčenia páchateľov predovšetkým organizovanej trestnej činnosti. V súvislosti s prijímaním uvedeného zákona boli novelizované aj ďalšie súvisiace predpisy. Policajnému zboru sa zverila úloha zabezpečovať ochranu chráneným svedkom a medzi hlavné úlohy Policajného zboru sa zaviedla úloha poskytovať ochranu a pomoc ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi podľa osobitného predpisu.Komentár k zákonu o ochrane svedka predstavuje výklad príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o ochrane svedka, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Cieľom nebolo a ani nemohlo byť podrobne predstaviť metódy a formy poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému a chránenému svedkovi. Uvedené metódy, postupy a formy sú upravené internými predpismi ministerstva vnútra a tvoria utajované skutočnosti podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. (knihydobrovsky.cz)

Sedm osobností, které se nejspíše nikdy nepotkaly a přece mají něco společného. Muž od koní a ředitel Národního hřebčína Jiří Machek, vysokoškolský pedagog Sean Pollock, plastický chirurg Roman Kufa, architektka a básnířka Anna Beata Háblová, František Piškanin, podnikatel, Colloredo- Mansfeld, lesní inženýr, majitel zámku Dobříš a kníže, Jiří Raboch, psychiatr. A co mají společného? Vášeň pro to, co dělají. (knihydobrovsky.cz)

Dělnický aktivista, později interbrigadista ve Španělsku a naposledy protinacistický odbojář Jaroslav Klecan (1914?1943) byl až donedávna považován za toho, který zradil. Napsal to o něm Julius Fučík v Reportáži, psané na oprátce. Spisovatel Marek Toman a historik David Majtenyi toto obecně přijaté odsouzení vyvracejí. Spojili své síly i rozdílné přístupy a vytvořili věrohodný, lidský portrét člověka, jehož můžeme bez nadsázky řadit k hrdinům. Pozoruhodným svědectvím o Klecanově povaze, přesvědčení i přirozeném rozhledu a intelektuálním nadání jsou objevené dopisy jeho španělské lásce Paquitě, které jí psal z francouzských koncentráků v letech 1939?1941. Jaroslavu Klecanovi se téměř osmdesát let po odsouzení a smrti v berlínské věznici Plötzensee konečně dostává pravdivého obrazu. Patřil ke statečným Čechům, kteří se nebáli vzdorovat nespravedlnostem a násilí. (knihydobrovsky.cz)

Skúsený autorský kolektív ponúka odborný výklad k jednej z najaktuálnejších problematík zo sveta práce, a to k zákonu č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predkladaná publikácia nie je len teoretickým výkladom jednotlivých ustanovení uvedeného zákona, ale skôr praktickým komentárom, ktorý zamestnávateľa a zástupcov zamestnancov prevedie celým administratívnym procesom – od jeho záujmu využiť tento podporný nástroj až po podanie žiadosti a získanie podpory v čase skrátenej práce. Pridanou hodnotou komentára nie je len zohľadnenie aktuálnych metodických výstupov poskytovateľa podpory a iných orgánov verejnej moci zapojených do prípravy a aplikácie zákona o podpore v čase skrátenej práce, ale aj uvedenie množstva postrehov a situácií, s ktorými sa autori stretli počas uzatvárania dohôd so sociálnymi partnermi i zamestnancami pri využívaní tohto nástroja udržania zamestnanosti. Komentár k zákonu o podpore v čase skrátenej práce je určený primárne zamestnávateľom, zástupcom zamestnancov a zamestnancom, ktorí budú konfrontovaní s potrebou využitia tohto podporného nástroja. (knihydobrovsky.cz)

Komentár k zákonu o obetiach trestných činov je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k spomínanému zákonu. Autor, profesor trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami a člen pracovnej skupiny Ministerstva spravodlivosti SR k príprave transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, ktorý sa aktívne podieľal na príprave uvedeného zákona, v krátkom čase po účinnosti zákona spracoval komentár k jeho príslušným ustanoveniam. Obetiam trestných činov, ktorým bola spôsobená ujma na živote, zdraví, majetku, cti alebo iných právach, spočiatku medzinárodné dokumenty nepriznávali žiadne osobitné práva. Koncom 20. storočia sa okrem posilňovania práv osôb, proti ktorým sa vedie trestné stíhanie, začala diskusia o posilnení práv poškodených trestnými činmi – obetí. Bolo to najmä v súvislosti s restoratívnou funkciou trestania. Rada Európskej únie prijala 15. marca 2001 rámcové rozhodnutie o postavení obetí v trestnom konaní a v roku 2004 smernicu 2004/80/ES z 29. apríla 2004 bol rámec postavenia obetí doplnený aj o odškodňovanie obetí trestných činov v cezhraničných situáciách. Prijatím Lisabonskej zmluvy sa problematika obetí upravila aj v primárnom práve EÚ. Následne bola prijatá smernica 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze a smernica 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov. Zákonom o obetiach sa vykonáva transpozícia predovšetkým smernice 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a smernice 2004/80/ES o odškodňovaní obetí trestných činov. Do prijatia zákona o obetiach v podmienkach Slovenskej republiky absentovala ucelená právna úprava týkajúca sa ochrany, poskytovania pomoci a odškodňovania obetí trestných činov. Slovenská trestnoprávna teória ani legislatíva pojem „obeť“ dosiaľ nepoužívali. Slovenský právny poriadok preferoval pojem „poškodený“. Požiadavky na zabezpečenie osobitnej starostlivosti o obete trestných činov, ktoré presahujú úpravu trestného konania, boli čiastkovo riešené v Trestnom poriadku, ale najmä v iných osobitných zákonoch v gescii viacerých rezortov. Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o obetiach, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov EÚ, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Výklad je doplnený aj pomocou usmernenia Generálneho riaditeľstva Spravodlivosti týkajúceho sa transpozície a implementácie smernice 2012/29/EÚ, ktorého cieľom bolo uľahčenie efektívnej a včasnej transpozície smernice 2012/29/EÚ. Tento dokument je určený pre členské štáty, aby aplikovali jednotný výklad ustanovení smernice 2012/29/EÚ. Nemá právnu záväznosť a je určený iba pre usmernenie procesu transpozície. Vzhľadom na to, že v slovenskej a zahraničnej literatúre sú publikované početné monografie, štúdie a články k problematike obetí trestných činov, z dostupných informácií sme sa pokúsili vybrať, zoradiť a prezentovať poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy, t. j. na jednej strane obetiam trestných činov a organizáciám na pomoc obetiam, na druhej strane orgánom činným v trestnom konaní a súdom, pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona. Na záver je uvedená príslušná judikatúra slovenských súdov a Súdneho dvora EÚ. Komentár je určený predovšetkým subjektom poskytujúcim pomoc obetiam a orgánom činným v trestnom konaní, ktoré pri svojej činnosti prichádzajú do kontaktu s obeťami trestných činov. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktoré pomáhajú obetiam trestných činov. (patro.cz)

Komentár k zákonu o obetiach trestných činov je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k spomínanému zákonu. Autor, profesor trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami a člen pracovnej skupiny Ministerstva spravodlivosti SR k príprave transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, ktorý sa aktívne podieľal na príprave uvedeného zákona, v krátkom čase po účinnosti zákona spracoval komentár k jeho príslušným ustanoveniam. Obetiam trestných činov, ktorým bola spôsobená ujma na živote, zdraví, majetku, cti alebo iných právach, spočiatku medzinárodné dokumenty nepriznávali žiadne osobitné práva. Koncom 20. storočia sa okrem posilňovania práv osôb, proti ktorým sa vedie trestné stíhanie, začala diskusia o posilnení práv poškodených trestnými činmi – obetí. Bolo to najmä v súvislosti s restoratívnou funkciou trestania. Rada Európskej únie prijala 15. marca 2001 rámcové rozhodnutie o postavení obetí v trestnom konaní a v roku 2004 smernicu 2004/80/ES z 29. apríla 2004 bol rámec postavenia obetí doplnený aj o odškodňovanie obetí trestných činov v cezhraničných situáciách. Prijatím Lisabonskej zmluvy sa problematika obetí upravila aj v primárnom práve EÚ. Následne bola prijatá smernica 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze a smernica 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov. Zákonom o obetiach sa vykonáva transpozícia predovšetkým smernice 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a smernice 2004/80/ES o odškodňovaní obetí trestných činov.Do prijatia zákona o obetiach v podmienkach Slovenskej republiky absentovala ucelená právna úprava týkajúca sa ochrany, poskytovania pomoci a odškodňovania obetí trestných činov. Slovenská trestnoprávna teória ani legislatíva pojem „obeť“ dosiaľ nepoužívali. Slovenský právny poriadok preferoval pojem „poškodený“. Požiadavky na zabezpečenie osobitnej starostlivosti o obete trestných činov, ktoré presahujú úpravu trestného konania, boli čiastkovo riešené v Trestnom poriadku, ale najmä v iných osobitných zákonoch v gescii viacerých rezortov.Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o obetiach, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov EÚ, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Výklad je doplnený aj pomocou usmernenia Generálneho riaditeľstva Spravodlivosti týkajúceho sa transpozície a implementácie smernice 2012/29/EÚ, ktorého cieľom bolo uľahčenie efektívnej a včasnej transpozície smernice 2012/29/EÚ. Tento dokument je určený pre členské štáty, aby aplikovali jednotný výklad ustanovení smernice 2012/29/EÚ. Nemá právnu záväznosť a je určený iba pre usmernenie procesu transpozície.Vzhľadom na to, že v slovenskej a zahraničnej literatúre sú publikované početné monografie, štúdie a články k problematike obetí trestných činov, z dostupných informácií sme sa pokúsili vybrať, zoradiť a prezentovať poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy, t. j. na jednej strane obetiam trestných činov a organizáciám na pomoc obetiam, na druhej strane orgánom činným v trestnom konaní a súdom, pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona. Na záver je uvedená príslušná judikatúra slovenských súdov a Súdneho dvora EÚ. Komentár je určený predovšetkým subjektom poskytujúcim pomoc obetiam a orgánom činným v trestnom konaní, ktoré pri svojej činnosti prichádzajú do kontaktu s obeťami trestných činov. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktoré pomáhajú obetiam trestných činov. (knihydobrovsky.cz)

Život mladého muže Marka Frauwirtha, který, tak jako ostatní, toužil po radosti, štěstí a lásce, se naplnil v pouhých 28 letech. 17. listopadu 1939 byl popraven nacisty ve skupině devíti studentů a studentských funkcionářů. Marek Frauwirth však v té době již nebyl studentem, ani studentským funkcionářem, navíc byl cizím státním příslušníkem. Jeho domovem bylo Slovensko. Přestože všechny ostatní zahraniční studenty zatčené 17. listopadu 1939 propustili, Marek Frauwirth mezi nimi nebyl. Proč se dostal do skupiny popravených? Co předcházelo jeho zatčení? Byla to zrada nebo náhoda? Autor této knihy Jozef Leikert si tyto otázky a mnohé další klade již téměř třicet let. Mnohá fakta objasnil a doplnil, po dalších pátrá. Výsledkem jeho obdivuhodné badatelské práce jsou poutavé příběhy mladých lidí z doby temna a nesvobody, které nesmějí zůstat zapomenuty. (knihydobrovsky.cz)

Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, do ktorého pôsobnosti je zverená veľmi rozsiahla agenda. Okrem ochrany spoločnosti a jednotlivých osôb pred nebezpečenstvom a konaním, ktoré narúšajú verejný poriadok a bezpečnosť, sú to aj ďalšie dôležité úlohy v súvislosti s odhaľovaním a objasňovaním protiprávnej činnosti, explicitne aj trestnej činnosti a zisťovania jej páchateľov. Práve boj s protiprávnou a najmä s trestnou činnosťou možno zaradiť k najdôležitejším úlohám, ktoré sú Policajnému zboru zverené, hoci vonkoncom nemožno hovoriť o jedinej oblasti pôsobnosti.Komentovaným spracovaním jednotlivých ustanovení tohto zákona si autori kladú za cieľ poskytnúť čitateľovi základný, ale aj detailný a interdisciplinárny prehľad a veľmi dobrú orientáciu v postavení, pôsobnosti a v úlohách, ktoré sú Policajnému zboru zverené, a ktoré plní, a aj v komplexe oprávnení i povinností, ktoré príslušníci Policajného zboru majú, a ktoré sú im uložené.Predkladaný komentár je určený nielen orgánom činným v trestnom konaní, ale všeobecne príslušníkom Policajného zboru, advokátom, sudcom a právnikom v rôznych oblastiach správy štátu.Komentár poskytuje vysvetlenia k jednotlivým ustanoveniam zákona pre ich lepšie teoretické pochopenie a skvalitnenie aplikačnej praxe.Právny stav k 1. 1. 2024. (knihydobrovsky.cz)

Nejmodernější metody archeologického výzkumu, vztah otce a syna, několik set let stará legenda, virtuální realita, hledání pravdy v dějinách i ve vlastním životě, stav současné české společnosti, židovství, křesťanství, politika, nenávist a láska… báseň a pravda… A také Praha, magické město jako stvořené k tomu, aby se stalo jevištěm pro tajuplný příběh… To vše se prolíná a vytváří jedinečnou atmosféru strhujícího románu Marka Tomana Veliká novina o hrozném mordu Šimona Abelese. Kniha vychází s finanční podporou Ministerstva kultury České republiky. Marek Toman (*1967) vydal několik knih básní, překladů a próz. Jeho knihy pro děti Dobytí ostrova Saaremaa (Baronet 2007) a Můj Golem (Argo 2010, nominováno na Magnesii Literu) byly zároveň mezinárodními projekty, zahrnujícími řadu vystoupení ve školách, knihovnách a v kulturních centrech. S Tomanovým jménem jsou spojovány romány Pavla Torcha Zvláštní význam palačinek (Argo 2005) a Já, ideální partner (Argo 2008). Edičně připravil dílo Jiřího Daniela (Mé myšlenky se velice nepodobají dýmu, Torst 1997), přeložil texty irského spisovatele Richarda Kearneyho (Samův pád) a anglicky psanou knihu českého exulanta Adolfa Hermanna (Mých prvních pět životů). V roce 2011 vyšel zatím jeho poslední román Frajer. Vydání knihy podpořilo Ministerstvo kultury České republiky. (knihydobrovsky.cz)

Aktívna ochrana obetí trestných činov predstavuje pre Európsku úniu a jej členské štáty jednu z hlavných priorít. Obete trestnej činnosti sa z rôznych dôvodov, minimálne preto, aby unikli pred trestnou činnosťou, niekedy presťahujú z jedného do druhého členského štátu Európskej únie. Obete násilia by mali byť chránené proti páchateľom trestnej činnosti nielen v krajine, kde majú zvyčajný pobyt, ale mali by mať k dispozícii opatrenia určené na ich ochranu, ktoré sa môžu uplatňovať v celej Európskej únii. Na dosiahnutie tohto cieľa bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze, podľa ktorej sa ochrana vyplývajúca z opatrení na ochranu obetí trestných činov prijatých podľa vnútroštátneho práva jedného členského štátu Európskej únie, môže rozšíriť na iný členský štát. Na účely zabránenia ďalšieho trestného činu voči obeti v inom členskom štáte by sa v ňom mal poskytnúť právny základ na uznanie rozhodnutia, ktoré sa predtým prijalo v prospech obete v pôvodnom štáte. Komentovaným zákonom o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach sa vykonáva transpozícia uvedenej smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky. Zákon o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach vychádza z obdobných zákonov schválených Národnou radou Slovenskej republiky, a to napríklad zákona č. 533/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii, a zákona č. 161/2013 Z. z. o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii. Rozdielom oproti týmto nástrojom uznávania a odovzdávania výkonu trestných rozhodnutí je, že v prípade európskeho ochranného príkazu nedochádza k odovzdaniu výkonu rozhodnutia do iného členského štátu bez možnosti jeho ďalšieho výkonu v štáte pôvodu, ale len k rozšíreniu aplikácie daného rozhodnutia, ktorým sa zabezpečuje ochrana určitej osoby, na územie iného členského štátu. Pri štruktúre hesla komentára bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov Európskej únie, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu, prípadne relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Komentár je určený predovšetkým subjektom poskytujúcim pomoc obetiam, orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré pri svojej činnosti prichádzajú do kontaktu s obeťami trestných činov. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktoré pomáhajú obetiam trestných činov. (patro.cz)

Európska integrácia sa nezaobíde bez úzkej spolupráce príslušných orgánov činných v trestnom konaní. Aj keď zakladajúce zmluvy neobsahovali žiadne ustanovenia týkajúce sa justičnej spolupráce medzi členskými štátmi, následne boli prijímané viaceré dokumenty, ktoré uľahčovali spoluprácu v trestnom konaní. Medzi významný nástroj justičnej spolupráce pri získavaní dôkazov v trestnom konaní možno považovať Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie z roku 2000. Prijatie tohto dohovoru predstavovalo významný posun na úseku dožiadania o vzájomnú pomoc v trestných veciach medzi štátmi EÚ. Zásadným nedostatkom tohto dohovoru je, že ho zatiaľ neratifikovali všetky štáty EÚ. Následne bolo prijatých viacero právnych nástrojov vzájomného uznávania justičných rozhodnutí medzi členskými štátmi. Dôsledkom toho bolo, že popri sebe existovalo viacero nástrojov založených na odlišných základných zásadách, konkrétne na zásade vzájomnej pomoci a na zásade vzájomného uznávania. To spôsobovalo, že uplatňovanie týchto nástrojov bolo zložité a pri aplikácii vznikalo množstvo problémov. Dovtedajší stav v získavaní dôkazov v cezhraničných situáciách v rámci EÚ bol hodnotený ako nevyhovujúci. Na základe uvedených skutočností bolo prijaté „politické rozhodnutie", že dovtedajšie nástroje na získavanie dôkazov v EÚ budú nahradené jediným nástrojom - európskym vyšetrovacím príkazom, ktorý by sa mal vzťahovať na všetky druhy dôkazov. Príslušným legislatívnym procesom bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Členským štátom vyplývala povinnosť do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov transponovať smernicu najneskôr do 22. mája 2017. Slovenská republika predmetnú smernicu transponovala do právneho poriadku zákonom č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach s účinnosťou od 15. októbra 2017. Uvedený zákon bol v roku 2019 novelizovaný zákonom č. 83/2019 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody. Komentár k zákonu o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k zákonu č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Komentár k jednotlivým ustanoveniam spracovali profesori trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami. Autori v ňom prezentujú poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Vzhľadom na to, že ide o nový inštitút, s ktorým nie sú v Slovenskej republike praktické skúsenosti, výklad jednotlivých ustanovení je obohatený aj o názory zahraničných autorov. Text komentára je doplnený o príslušnú judikatúru všeobecných súdov, Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora EÚ. Komentár je určený predovšetkým orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré budú vo svojej aplikačnej praxi realizovať justičnú spoluprácu v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktorých zaujíma justičná spolupráca v trestných veciach. (patro.cz)

Trestná zodpovednosť právnických osôb je v podmienkach kontinentálneho právneho systému témou, ktorá je v tomto systéme „cudzím prvkom“ a odbornou verejnosťou vnímaná rozpačito a nejednotne. Druhé vydanie kamenára k zákonu o trestnej zodpovednosti právnických osôb vychádza po viac ako dvoch rokoch od edície jeho prvého vydania. Reaguje predovšetkým na legislatívne zmeny a hodnotiacu správu pracovnej skupiny OECD pre podplácanie v medzinárodných obchodných transakciách z júna 2016. Počas dvoch rokov účinnosti bol zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb novelizovaný dvakrát. Článkom VIII zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii sa doplnil taxatívny výpočet trestných činov právnických osôb a upravili sa príslušné názvy trestných činov extrémizmu. Okrem uvedených trestných činov bol „katalóg“ trestných činov právnických osôb doplnený aj o dvanásť trestných činov proti majetku. Novelou Trestného zákona z roku 2018 sa vykonala transpozícia smernice o boji proti terorizmu a v dôsledku toho sa v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb aktualizoval aj katalóg trestných činov terorizmu, za ktoré možno vyvodiť trestnú zodpovednosť právnickej osoby o nové trestné činy týkajúce sa terorizmu tak, aby bol zohľadnený nový koncept hmotnoprávnej úpravy v tejto oblasti. (knihydobrovsky.cz)

Komentár poskytuje dokonalý výklad jednotlivých ustanovení zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov vo väzbe na najdôležitejšie súvisiace právne predpisy. Ide o najkomplexnejšie dielo pojednávajúce o obecnom zriadení na knižnom trhu v Slovenskej republike. Komentár nadväzuje na úspešné prvé vydanie z roku 2014. Od prvého vydania komentára v roku 2014 medzičasom došlo, najmä v roku 2018, k významným novelám zákona o obecnom zriadení, ktoré už vyvolali nutnosť zásadnej aktualizácie diela.Dielo však nie je len o reflektovaní novšej právnej úpravy, ale ide hlbšie a v podstate je novým dielom.Autori doplnili vlastný komentár jednotlivých ustanovení zákona o právne vety najnovších súdnych rozhodnutí.Autormi publikácie sú doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD., JUDr. Marian Hoffmann, PhD. a JUDr. Lukáš Tomaš, ktorí dôkladne poznajú problémy územnej samosprávy, čo prezentujú precízne spracovaným dielom.Publikácia je určená predstaviteľom samosprávy, zamestnancom obcí, sudcom, prokurátorom, advokátom, ako aj odbornej verejnosti, ktorá prichádza do kontaktu s obecnou samosprávou. (knihydobrovsky.cz)

Poznanie právnej regulácie zriadenia samosprávy na úrovni vyšších územných celkov vytvára základný vedomostný rámec pre vykonávateľov územnej samosprávy. V procese uplatňovania verejných subjektívnych práv je mimoriadne dôležité porozumieť dikcii zákona o samosprávnych krajoch, čo sa stalo podnetom k napísaniu komentára k uvedenému zákonu. Autorský kolektív v zložení doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD., JUDr. Lukáš Tomaš a JUDr. Marian Hoffmann, PhD., zhodnotil pri jeho písaní svoje bohaté teoretické poznatky a prak¬tické skúsenosti z oblasti územnej samosprávy. Výsledkom ich práce je dielo, ktoré poskytuje precízny výklad jed¬notlivých ustanovení zákona o samosprávnych krajoch vo vecnej nadväznosti na najdôle¬žitejšie súvisiace právne predpisy. Vlastný komentár jednotlivých ustanovení zákona je dopl¬nený o právne vety najnovších súdnych rozhodnutí. Pri spracovaní výkladov sa autori neobmedzovali len na vnútroštátnu reguláciu a súdnu prax, ale prinášajú aj komparatívny pohľad na podobné inštitúty zahraničných právnych úprav. Publikácia „Zákon o samosprávnych krajoch – komentár” predstavuje najkomplexnejšie dielo o krajskom zriadení na knižnom trhu v Slovenskej republike. Je určená nielen predstaviteľom samosprávy vyšších územných celkov, ale aj obciam. Ako vhodný zdroj právnych poznatkov poslúži aj sudcom, prokurátorom, advokátom, ako aj odbornej verejnosti, ktorá prichádza do kontaktu so samosprávou. (knihydobrovsky.cz)

Trestná zodpovednosť právnických osôb je v podmienkach kontinentálneho právneho systému témou, ktorá je v tomto systéme „cudzím prvkom“ a odbornou verejnosťou vnímaná rozpačito a nejednotne. Druhé vydanie kamenára k zákonu o trestnej zodpovednosti právnických osôb vychádza po viac ako dvoch rokoch od edície jeho prvého vydania. Reaguje predovšetkým na legislatívne zmeny a hodnotiacu správu pracovnej skupiny OECD pre podplácanie v medzinárodných obchodných transakciách z júna 2016. Počas dvoch rokov účinnosti bol zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb novelizovaný dvakrát. Článkom VIII zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii sa doplnil taxatívny výpočet trestných činov právnických osôb a upravili sa príslušné názvy trestných činov extrémizmu. Okrem uvedených trestných činov bol „katalóg“ trestných činov právnických osôb doplnený aj o dvanásť trestných činov proti majetku. Novelou Trestného zákona z roku 2018 sa vykonala transpozícia smernice o boji proti terorizmu a v dôsledku toho sa v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb aktualizoval aj katalóg trestných činov terorizmu, za ktoré možno vyvodiť trestnú zodpovednosť právnickej osoby o nové trestné činy týkajúce sa terorizmu tak, aby bol zohľadnený nový koncept hmotnoprávnej úpravy v tejto oblasti. (patro.cz)

Zákonom č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti sa do slovenského právneho poriadku transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii. Cieľom Smernice, rovnako ako aj zákona č. 69/2018 Z. z., je zaistiť ochranu informačným systémom a sieťam pred narušením buď samotných technických zariadení, alebo údajov, ktoré sa v nich spracovávajú, alebo služieb, ktoré sa pomocou nich poskytujú. Zákon nadobudol účinnosť 1. apríla 2018 a jeho primárnym adresátom – prevádzkovateľom základných služieb a poskytovateľom digitálnych služieb – vznikajú povinnosti splniť požiadavky zákona najneskôr k 1. októbru 2018. Identifikačné kritériá základnej služby (a ich prevádzkovateľov) sú uvedené vo vykonávacom predpise (vyhláška NBÚ č. 164/2018 Z. z., ktorou sa určujú identifikačné kritériá prevádzkovanej služby). Digitálne služby a ich poskytovatelia zahŕňajú online trhoviská, internetové vyhľadávače a služby v oblasti cloud computingu, ktoré poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ, ktorá zároveň zamestnáva aspoň 50 zamestnancov a má ročný obrat alebo celkovú ročnú bilanciu viac ako 10 000 000 eur. Medzi povinné subjekty patria tiež Národný bezpečnostný úrad, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Slovenská informačná služba, Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu a Vojenské spravodajstvo, ale tiež iné orgány štátnej správy.Štvorčlenný kolektív autorov, ktorý pripravil prvý podrobný komentár k zákonu č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti, zahŕňa ako akademických, tak aj praktizujúcich právnikov a odborníkov na technologické otázky kybernetickej a informačnej bezpečnosti. (knihydobrovsky.cz)

Európska integrácia sa nezaobíde bez úzkej spolupráce príslušných orgánov činných v trestnom konaní. Aj keď zakladajúce zmluvy neobsahovali žiadne ustanovenia týkajúce sa justičnej spolupráce medzi členskými štátmi, následne boli prijímané viaceré dokumenty, ktoré uľahčovali spoluprácu v trestnom konaní. Medzi významný nástroj justičnej spolupráce pri získavaní dôkazov v trestnom konaní možno považovať Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie z roku 2000. Prijatie tohto dohovoru predstavovalo významný posun na úseku dožiadania o vzájomnú pomoc v trestných veciach medzi štátmi EÚ. Zásadným nedostatkom tohto dohovoru je, že ho zatiaľ neratifikovali všetky štáty EÚ. Následne bolo prijatých viacero právnych nástrojov vzájomného uznávania justičných rozhodnutí medzi členskými štátmi. Dôsledkom toho bolo, že popri sebe existovalo viacero nástrojov založených na odlišných základných zásadách, konkrétne na zásade vzájomnej pomoci a na zásade vzájomného uznávania. To spôsobovalo, že uplatňovanie týchto nástrojov bolo zložité a pri aplikácii vznikalo množstvo problémov. Dovtedajší stav v získavaní dôkazov v cezhraničných situáciách v rámci EÚ bol hodnotený ako nevyhovujúci.Na základe uvedených skutočností bolo prijaté „politické rozhodnutie", že dovtedajšie nástroje na získavanie dôkazov v EÚ budú nahradené jediným nástrojom - európskym vyšetrovacím príkazom, ktorý by sa mal vzťahovať na všetky druhy dôkazov. Príslušným legislatívnym procesom bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Členským štátom vyplývala povinnosť do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov transponovať smernicu najneskôr do 22. mája 2017.Slovenská republika predmetnú smernicu transponovala do právneho poriadku zákonom č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach s účinnosťou od 15. októbra 2017. Uvedený zákon bol v roku 2019 novelizovaný zákonom č. 83/2019 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody.Komentár k zákonu o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k zákonu č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Komentár k jednotlivým ustanoveniam spracovali profesori trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami. Autori v ňom prezentujú poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Vzhľadom na to, že ide o nový inštitút, s ktorým nie sú v Slovenskej republike praktické skúsenosti, výklad jednotlivých ustanovení je obohatený aj o názory zahraničných autorov. Text komentára je doplnený o príslušnú judikatúru všeobecných súdov, Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora EÚ.Komentár je určený predovšetkým orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré budú vo svojej aplikačnej praxi realizovať justičnú spoluprácu v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktorých zaujíma justičná spolupráca v trestných veciach. (knihydobrovsky.cz)

Když v roce 1966 tehdejší Státní nakladatelství dětské knihy vydalo v edici KARAVANA výběr devíti Tomanových vědeckofantastických povídek, dostala kniha název Příchod bohů. Povídka Příchod Malého boha (TO) knihu otevírala, Příchod bohů ji uzavíral a dal celé knize i název. V roce 1973 se Toman k oběma povídkám vrátil a napsal podle nich scénář ke kresleným seriálům – komiksům Příhody Malého boha a Příchod bohů, které se staly velmi populární nejen v době svého vzniku, ale oblíbily si je i generace další. Jejich pokračováním jsou příběhy, v nichž je vedle Malého boha novým hrdinou statečný Kruan z rodu Gron-c-chů. V této knize čtenáři poprvé dostávají možnost setkat se jak s literární předlohou, tak s komiksovým ztvárněním. (knihydobrovsky.cz)

Národná rada SR po niekoľkoročnom legislatívnom procese schválila zákon č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku. Zaisťovanie majetku v zmysle tohto zákona sa realizuje dvoma spôsobmi - posesórne a neposesórne. V prvom prípade dochádza k faktickému uchopeniu zaisteného majetku a jeho odňatiu z dispozície dotknutej osoby (zaisťovanie hnuteľných vecí) a v druhom prípade sa majetok zaisťuje formou zápisu tejto skutočnosti do úradnej evidencie majetku (zaisťovanie zaknihovaných cenných papierov a peňažných prostriedkov na účte v banke, zaisťovanie nehnuteľností). Komentovaným zákonom dochádza aj k zriadeniu nového Úradu pre správu zaisteného majetku, ktorý má zabezpečovať správu zaisteného majetku, ktorý bol zaistený v rámci trestného konania, daňového konania, výkonu medzinárodných sankcií alebo pri preukazovaní pôvodu majetku. Väčšia časť zákona nadobudla účinnosť od 1. januára 2021, odložená účinnosť od 1. augusta 2021 je vo vzťahu k zriadeniu Úradu pre správu zaisteného majetku ako správcu zaisteného majetku s cieľom zabezpečiť organizačno-personálnu, procesnú a materiálnu pripravenosť tohto úradu. Autori komentára, ktorí sa zúčastňovali na príprave návrhu zákona, si kladú za cieľ ponúknuť čitateľovi základný výklad príslušných ustanovení zákona. Komentár je určený predovšetkým pre orgány činné v trestnom konaní a súdy či ďalšie orgány, ktoré budú vo svojej aplikačnej praxi riešiť konkrétne prípady zaisťovania a správy zaisteného majetku. Vzhľadom na to, že zákon o zaistení je vo vzťahu k výkonu rozhodnutí o zaistení majetku k Trestnému poriadku a iným predpisom subsidiárnym predpisom, vo vzťahu k výkonu zaistenia sa ustanovenia zákona o zaistení použijú, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (patro.cz)