Zákon o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach - záhora jozef

Aktívna ochrana obetí trestných činov predstavuje pre Európsku úniu a jej členské štáty jednu z hlavných priorít. Obete trestnej činnosti sa z rôznych dôvodov, minimálne preto, aby unikli pred trestnou činnosťou, niekedy presťahujú z jedného do druhého členského štátu Európskej únie. Obete násilia by mali byť chránené proti páchateľom trestnej činnosti nielen v krajine, kde majú zvyčajný pobyt, ale mali by mať k dispozícii opatrenia určené na ich ochranu, ktoré sa môžu uplatňovať v celej Európskej únii. Na dosiahnutie tohto cieľa bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze, podľa ktorej sa ochrana vyplývajúca z opatrení na ochranu obetí trestných činov prijatých podľa vnútroštátneho práva jedného členského štátu Európskej únie, môže rozšíriť na iný členský štát. Na účely zabránenia ďalšieho trestného činu voči obeti v inom členskom štáte by sa v ňom mal poskytnúť právny základ na uznanie rozhodnutia, ktoré sa predtým prijalo v prospech obete v pôvodnom štáte. Komentovaným zákonom o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach sa vykonáva transpozícia uvedenej smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky. Zákon o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach vychádza z obdobných zákonov schválených Národnou radou Slovenskej republiky, a to napríklad zákona č. 533/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii, a zákona č. 161/2013 Z. z. o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii. Rozdielom oproti týmto nástrojom uznávania a odovzdávania výkonu trestných rozhodnutí je, že v prípade európskeho ochranného príkazu nedochádza k odovzdaniu výkonu rozhodnutia do iného členského štátu bez možnosti jeho ďalšieho výkonu v štáte pôvodu, ale len k rozšíreniu aplikácie daného rozhodnutia, ktorým sa zabezpečuje ochrana určitej osoby, na územie iného členského štátu. Pri štruktúre hesla komentára bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov Európskej únie, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu, prípadne relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Komentár je určený predovšetkým subjektom poskytujúcim pomoc obetiam, orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré pri svojej činnosti prichádzajú do kontaktu s obeťami trestných činov. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktoré pomáhajú obetiam trestných činov. (patro.cz)

Európska integrácia sa nezaobíde bez úzkej spolupráce príslušných orgánov činných v trestnom konaní. Aj keď zakladajúce zmluvy neobsahovali žiadne ustanovenia týkajúce sa justičnej spolupráce medzi členskými štátmi, následne boli prijímané viaceré dokumenty, ktoré uľahčovali spoluprácu v trestnom konaní. Medzi významný nástroj justičnej spolupráce pri získavaní dôkazov v trestnom konaní možno považovať Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie z roku 2000. Prijatie tohto dohovoru predstavovalo významný posun na úseku dožiadania o vzájomnú pomoc v trestných veciach medzi štátmi EÚ. Zásadným nedostatkom tohto dohovoru je, že ho zatiaľ neratifikovali všetky štáty EÚ. Následne bolo prijatých viacero právnych nástrojov vzájomného uznávania justičných rozhodnutí medzi členskými štátmi. Dôsledkom toho bolo, že popri sebe existovalo viacero nástrojov založených na odlišných základných zásadách, konkrétne na zásade vzájomnej pomoci a na zásade vzájomného uznávania. To spôsobovalo, že uplatňovanie týchto nástrojov bolo zložité a pri aplikácii vznikalo množstvo problémov. Dovtedajší stav v získavaní dôkazov v cezhraničných situáciách v rámci EÚ bol hodnotený ako nevyhovujúci. Na základe uvedených skutočností bolo prijaté „politické rozhodnutie", že dovtedajšie nástroje na získavanie dôkazov v EÚ budú nahradené jediným nástrojom - európskym vyšetrovacím príkazom, ktorý by sa mal vzťahovať na všetky druhy dôkazov. Príslušným legislatívnym procesom bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Členským štátom vyplývala povinnosť do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov transponovať smernicu najneskôr do 22. mája 2017. Slovenská republika predmetnú smernicu transponovala do právneho poriadku zákonom č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach s účinnosťou od 15. októbra 2017. Uvedený zákon bol v roku 2019 novelizovaný zákonom č. 83/2019 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody. Komentár k zákonu o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k zákonu č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Komentár k jednotlivým ustanoveniam spracovali profesori trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami. Autori v ňom prezentujú poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Vzhľadom na to, že ide o nový inštitút, s ktorým nie sú v Slovenskej republike praktické skúsenosti, výklad jednotlivých ustanovení je obohatený aj o názory zahraničných autorov. Text komentára je doplnený o príslušnú judikatúru všeobecných súdov, Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora EÚ. Komentár je určený predovšetkým orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré budú vo svojej aplikačnej praxi realizovať justičnú spoluprácu v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktorých zaujíma justičná spolupráca v trestných veciach. (patro.cz)

Kniha - autor Jozef Záhora, 128 stran, slovensky, brožovaná bez přebalu lesklá Aktívna ochrana obetí trestných činov predstavuje pre Európsku úniu a jej členské štáty jednu z hlavných priorít. Obete trestnej činnosti sa z rôznych dôvodov, minimálne preto, aby unikli pred trestnou činnosťou, niekedy presťahujú z jedného do druhého členského štátu Európskej únie. Obete násilia by mali byť chránené proti páchateľom trestnej činnosti nielen v krajine, kde majú zvyčajný pobyt, ale mali by mať k dispozícii opatrenia určené na ich ochranu, ktoré sa môžu uplatňovať v celej Európskej únii. Na dosiahnutie tohto cieľa bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze, podľa ktorej sa ochrana vyplývajúca z opatrení na ochranu obetí trestných činov prijatých podľa vnútroštátneho práva jedného členského štátu Európskej únie, môže rozšíriť na iný členský štát. Na účely zabránenia ďalšieho trestného činu voči obeti... (alza.cz)

Európska integrácia sa nezaobíde bez úzkej spolupráce príslušných orgánov činných v trestnom konaní. Aj keď zakladajúce zmluvy neobsahovali žiadne ustanovenia týkajúce sa justičnej spolupráce medzi členskými štátmi, následne boli prijímané viaceré dokumenty, ktoré uľahčovali spoluprácu v trestnom konaní. Medzi významný nástroj justičnej spolupráce pri získavaní dôkazov v trestnom konaní možno považovať Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie z roku 2000. Prijatie tohto dohovoru predstavovalo významný posun na úseku dožiadania o vzájomnú pomoc v trestných veciach medzi štátmi EÚ. Zásadným nedostatkom tohto dohovoru je, že ho zatiaľ neratifikovali všetky štáty EÚ. Následne bolo prijatých viacero právnych nástrojov vzájomného uznávania justičných rozhodnutí medzi členskými štátmi. Dôsledkom toho bolo, že popri sebe existovalo viacero nástrojov založených na odlišných základných zásadách, konkrétne na zásade vzájomnej pomoci a na zásade vzájomného uznávania. To spôsobovalo, že uplatňovanie týchto nástrojov bolo zložité a pri aplikácii vznikalo množstvo problémov. Dovtedajší stav v získavaní dôkazov v cezhraničných situáciách v rámci EÚ bol hodnotený ako nevyhovujúci.Na základe uvedených skutočností bolo prijaté „politické rozhodnutie", že dovtedajšie nástroje na získavanie dôkazov v EÚ budú nahradené jediným nástrojom - európskym vyšetrovacím príkazom, ktorý by sa mal vzťahovať na všetky druhy dôkazov. Príslušným legislatívnym procesom bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Členským štátom vyplývala povinnosť do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov transponovať smernicu najneskôr do 22. mája 2017.Slovenská republika predmetnú smernicu transponovala do právneho poriadku zákonom č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach s účinnosťou od 15. októbra 2017. Uvedený zákon bol v roku 2019 novelizovaný zákonom č. 83/2019 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody.Komentár k zákonu o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k zákonu č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Komentár k jednotlivým ustanoveniam spracovali profesori trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami. Autori v ňom prezentujú poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Vzhľadom na to, že ide o nový inštitút, s ktorým nie sú v Slovenskej republike praktické skúsenosti, výklad jednotlivých ustanovení je obohatený aj o názory zahraničných autorov. Text komentára je doplnený o príslušnú judikatúru všeobecných súdov, Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora EÚ.Komentár je určený predovšetkým orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré budú vo svojej aplikačnej praxi realizovať justičnú spoluprácu v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktorých zaujíma justičná spolupráca v trestných veciach. (knihydobrovsky.cz)

Kniha - autor Jozef Záhora; Ivan Šimovček, 344 stran, slovensky, brožovaná bez přebalu lesklá Európska integrácia sa nezaobíde bez úzkej spolupráce príslušných orgánov činných v trestnom konaní. Aj keď zakladajúce zmluvy neobsahovali žiadne ustanovenia týkajúce sa justičnej spolupráce medzi členskými štátmi, následne boli prijímané viaceré dokumenty, ktoré uľahčovali spoluprácu v trestnom konaní. Medzi významný nástroj justičnej spolupráce pri získavaní dôkazov v trestnom konaní možno považovať Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie z roku 2000. Prijatie tohto dohovoru predstavovalo významný posun na úseku dožiadania o vzájomnú pomoc v trestných veciach medzi štátmi EÚ. Zásadným nedostatkom tohto dohovoru je, že ho zatiaľ neratifikovali všetky štáty EÚ. Následne bolo prijatých viacero právnych nástrojov vzájomného uznávania justičných rozhodnutí medzi členskými štátmi. Dôsledkom toho bolo, že popri sebe existovalo... (alza.cz)

Kniha je určená nielen odborníkom v trestných veciach, ale i laickej verejnosti. Jej cieľom je poskytnúť návod na napísanie príslušných podaní v každom štádiu trestného konania. Všetkým, ktorí sa dostali do pozície trestne stíhaného, či do situácie poškodeného alebo inak zúčastnenej osoby, prípadne záujmovým združeniam občanov. V záujme čo najpresnejšej informovanosti čitateľov publikácia preberá príslušné ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku, prípadne iných právnych predpisov a k nim sú priradené jednotlivé vzory. Okrem vzorov podaní občanov v ktoromkoľvek ich procesnom postavení v trestnom konaní sú v záujme orientácie čitateľov do publikácie zaradené aj príklady niektorých rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní a súdu. (patro.cz)

Kniha je určená nielen odborníkom v trestných veciach, ale i laickej verejnosti. Jej cieľom je poskytnúť návod na napísanie príslušných podaní v každom štádiu trestného konania. Všetkým, ktorí sa dostali do pozície trestne stíhaného, či do situácie poškodeného alebo inak zúčastnenej osoby, prípadne záujmovým združeniamobčanov. V záujme čo najpresnejšej informovanosti čitateľov publikácia preberá príslušné ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku, prípadne iných právnych predpisov a k nim sú priradené jednotlivé vzory. Okrem vzorov podaní občanov v ktoromkoľvek ich procesnom postavení v trestnom konaní sú v záujme orientácie čitateľov do publikácie zaradené aj príklady niektorých rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní a súdu. (knihydobrovsky.cz)

Zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov patrí medzi najkomplikovanejšie právne predpisy trestného práva. Dôvodom častého nepochopenia tohto zákona je jeho zdanlivá „cudzosť“. Tento zákon sa vymyká klasickým trestnoprávnym zákonom svojím účelom (úprava osobitného inštitútu a konania v európskom rozmere), vznikom (požiadavka Európskej únie), aplikáciou (medzištátna na európskej úrovni), ako aj judikatúrou (vnútroštátna a tiež Súdneho dvora EÚ). Komentár ku každému ustanoveniu zákona je písaný veľmi zrozumiteľným jazykom a spôsobom. Jednotlivé ustanovenia sú doplnené rozsiahlou judikatúrou – hlavne Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Publikácia je prostriedkom na to, aby právna obec prekonala nevedomosť, ktorá spôsobuje „cudzosť“ tak európskeho zatýkacieho rozkazu, ako aj konania o európskom zatýkacom rozkaze. Ak ste dosiaľ nerozumeli zákonu č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze, tak pri práci s týmto komentárom mu rozumieť budete. Je adresovaný hlavne aplikačnej praxi – najmä sudcom, prokurátorom a advokátom. (patro.cz)

Zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov patrí medzi najkomplikovanejšie právne predpisy trestného práva. Dôvodom častého nepochopenia tohto zákona je jeho zdanlivá „cudzosť“. Tento zákon sa vymyká klasickým trestnoprávnym zákonom svojím účelom (úprava osobitného inštitútu a konania v európskom rozmere), vznikom (požiadavka Európskej únie), aplikáciou (medzištátna na európskej úrovni), ako aj judikatúrou (vnútroštátna a tiež Súdneho dvora EÚ). Komentár ku každému ustanoveniu zákona je písaný veľmi zrozumiteľným jazykom a spôsobom. Jednotlivé ustanovenia sú doplnené rozsiahlou judikatúrou – hlavne Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Publikácia je prostriedkom na to, aby právna obec prekonala nevedomosť, ktorá spôsobuje „cudzosť“ tak európskeho zatýkacieho rozkazu, ako aj konania o európskom zatýkacom rozkaze. Ak ste dosiaľ nerozumeli zákonu č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze, tak pri práci s týmto komentárom mu rozumieť budete. Je adresovaný hlavne aplikačnej praxi – najmä sudcom, prokurátorom a advokátom. (knihydobrovsky.cz)

Podanie svedeckej výpovede môže pre svedka znamenať aj možné ohrozenie svedka, resp. jeho blízkych osôb, predovšetkým pri dokazovaní organizovanej kriminality. Z toho dôvodu môžu byť svedkovia vystavení fyzickému násiliu či psychickému nátlaku zo strany páchateľov a následnej obave o svoj život a zdravie, resp. blízkych osôb, následkom čoho menia svoje výpovede, resp. odmietajú vypovedať, čím dochádza k mareniu trestného konania. Ak sa svedok pri plnení tejto povinnosti vystavuje vážnemu nebezpečenstvu, potom sa podľa princípov právneho štátu vyžaduje jeho účinná ochrana. Vznik inštitucionálnej ochrany svedka sa datuje do 70. rokov minulého storočia v Spojených štátoch amerických, kde bola prvýkrát použitá ako právny inštitút na rozloženie zločineckých organizácií štýlu Mafie. Až do deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa v našich podmienkach ochrana svedka nejavila tak aktuálnym problémom, ako tomu bolo v západných krajinách, v ktorých už v tom čase bol organizovaný zločin rozvinutý. V podmienkach Slovenskej republiky sa právna úprava ochrany svedka začala zásadnejšie meniť od 90. rokov minulého storočia v súvislosti so zmenami v spoločnosti. Inštitucionálna ochrana svedka bola do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená prijatím zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka s účinnosťou od 1. januára 1999. Uvedený zákon vytvoril podmienky na poskytovanie ochrany a pomoci osobe vypovedajúcej ako ohrozený svedok alebo chránený svedok, prípadne poskytujúcej dôkazy s cieľom odhalenia a usvedčenia páchateľov predovšetkým organizovanej trestnej činnosti. V súvislosti s prijímaním uvedeného zákona boli novelizované aj ďalšie súvisiace predpisy. Policajnému zboru sa zverila úloha zabezpečovať ochranu chráneným svedkom a medzi hlavné úlohy Policajného zboru sa zaviedla úloha poskytovať ochranu a pomoc ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi podľa osobitného predpisu. Komentár k zákonu o ochrane svedka predstavuje výklad príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o ochrane svedka, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Cieľom nebolo a ani nemohlo byť podrobne predstaviť metódy a formy poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému a chránenému svedkovi. Uvedené metódy, postupy a formy sú upravené internými predpismi ministerstva vnútra a tvoria utajované skutočnosti podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. (patro.cz)

Komentár k zákonu o obetiach trestných činov je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k spomínanému zákonu. Autor, profesor trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami a člen pracovnej skupiny Ministerstva spravodlivosti SR k príprave transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, ktorý sa aktívne podieľal na príprave uvedeného zákona, v krátkom čase po účinnosti zákona spracoval komentár k jeho príslušným ustanoveniam. Obetiam trestných činov, ktorým bola spôsobená ujma na živote, zdraví, majetku, cti alebo iných právach, spočiatku medzinárodné dokumenty nepriznávali žiadne osobitné práva. Koncom 20. storočia sa okrem posilňovania práv osôb, proti ktorým sa vedie trestné stíhanie, začala diskusia o posilnení práv poškodených trestnými činmi – obetí. Bolo to najmä v súvislosti s restoratívnou funkciou trestania. Rada Európskej únie prijala 15. marca 2001 rámcové rozhodnutie o postavení obetí v trestnom konaní a v roku 2004 smernicu 2004/80/ES z 29. apríla 2004 bol rámec postavenia obetí doplnený aj o odškodňovanie obetí trestných činov v cezhraničných situáciách. Prijatím Lisabonskej zmluvy sa problematika obetí upravila aj v primárnom práve EÚ. Následne bola prijatá smernica 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze a smernica 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov. Zákonom o obetiach sa vykonáva transpozícia predovšetkým smernice 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a smernice 2004/80/ES o odškodňovaní obetí trestných činov. Do prijatia zákona o obetiach v podmienkach Slovenskej republiky absentovala ucelená právna úprava týkajúca sa ochrany, poskytovania pomoci a odškodňovania obetí trestných činov. Slovenská trestnoprávna teória ani legislatíva pojem „obeť“ dosiaľ nepoužívali. Slovenský právny poriadok preferoval pojem „poškodený“. Požiadavky na zabezpečenie osobitnej starostlivosti o obete trestných činov, ktoré presahujú úpravu trestného konania, boli čiastkovo riešené v Trestnom poriadku, ale najmä v iných osobitných zákonoch v gescii viacerých rezortov. Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o obetiach, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov EÚ, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Výklad je doplnený aj pomocou usmernenia Generálneho riaditeľstva Spravodlivosti týkajúceho sa transpozície a implementácie smernice 2012/29/EÚ, ktorého cieľom bolo uľahčenie efektívnej a včasnej transpozície smernice 2012/29/EÚ. Tento dokument je určený pre členské štáty, aby aplikovali jednotný výklad ustanovení smernice 2012/29/EÚ. Nemá právnu záväznosť a je určený iba pre usmernenie procesu transpozície. Vzhľadom na to, že v slovenskej a zahraničnej literatúre sú publikované početné monografie, štúdie a články k problematike obetí trestných činov, z dostupných informácií sme sa pokúsili vybrať, zoradiť a prezentovať poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy, t. j. na jednej strane obetiam trestných činov a organizáciám na pomoc obetiam, na druhej strane orgánom činným v trestnom konaní a súdom, pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona. Na záver je uvedená príslušná judikatúra slovenských súdov a Súdneho dvora EÚ. Komentár je určený predovšetkým subjektom poskytujúcim pomoc obetiam a orgánom činným v trestnom konaní, ktoré pri svojej činnosti prichádzajú do kontaktu s obeťami trestných činov. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktoré pomáhajú obetiam trestných činov. (patro.cz)

Kniha - autor Libor Klimek, 1160 stran, slovensky, pevná bez přebalu lesklá Zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov patrí medzi najkomplikovanejšie právne predpisy trestného práva. Dôvodom častého nepochopenia tohto zákona je jeho zdanlivá „cudzosť“. Tento zákon sa vymyká klasickým trestnoprávnym zákonom svojím účelom (úprava osobitného inštitútu a konania v európskom rozmere), vznikom (požiadavka Európskej únie), aplikáciou (medzištátna na európskej úrovni), ako aj judikatúrou (vnútroštátna a tiež Súdneho dvora EÚ). Komentár ku každému ustanoveniu zákona je písaný veľmi zrozumiteľným jazykom a spôsobom. Jednotlivé ustanovenia sú doplnené rozsiahlou judikatúrou – hlavne Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Publikácia je prostriedkom na to, aby právna obec prekonala nevedomosť, ktorá spôsobuje „cudzosť“ tak európskeho zatýkacieho rozkazu, ako aj konania o európskom zatýkacom rozkaze. Ak ste dosiaľ nerozumeli zákonu... (alza.cz)

Podanie svedeckej výpovede môže pre svedka znamenať aj možné ohrozenie svedka, resp. jeho blízkych osôb, predovšetkým pri dokazovaní organizovanej kriminality. Z toho dôvodu môžu byť svedkovia vystavení fyzickému násiliu či psychickému nátlaku zo strany páchateľov a následnej obave o svoj život a zdravie, resp. blízkych osôb, následkom čoho menia svoje výpovede, resp. odmietajú vypovedať, čím dochádza k mareniu trestného konania. Ak sa svedok pri plnení tejto povinnosti vystavuje vážnemu nebezpečenstvu, potom sa podľa princípov právneho štátu vyžaduje jeho účinná ochrana.Vznik inštitucionálnej ochrany svedka sa datuje do 70. rokov minulého storočia v Spojených štátoch amerických, kde bola prvýkrát použitá ako právny inštitút na rozloženie zločineckých organizácií štýlu Mafie. Až do deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa v našich podmienkach ochrana svedka nejavila tak aktuálnym problémom, ako tomu bolo v západných krajinách, v ktorých už v tom čase bol organizovaný zločin rozvinutý. V podmienkach Slovenskej republiky sa právna úprava ochrany svedka začala zásadnejšie meniť od 90. rokov minulého storočia v súvislosti so zmenami v spoločnosti. Inštitucionálna ochrana svedka bola do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená prijatím zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka s účinnosťou od 1. januára 1999. Uvedený zákon vytvoril podmienky na poskytovanie ochrany a pomoci osobe vypovedajúcej ako ohrozený svedok alebo chránený svedok, prípadne poskytujúcej dôkazy s cieľom odhalenia a usvedčenia páchateľov predovšetkým organizovanej trestnej činnosti. V súvislosti s prijímaním uvedeného zákona boli novelizované aj ďalšie súvisiace predpisy. Policajnému zboru sa zverila úloha zabezpečovať ochranu chráneným svedkom a medzi hlavné úlohy Policajného zboru sa zaviedla úloha poskytovať ochranu a pomoc ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi podľa osobitného predpisu.Komentár k zákonu o ochrane svedka predstavuje výklad príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o ochrane svedka, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Cieľom nebolo a ani nemohlo byť podrobne predstaviť metódy a formy poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému a chránenému svedkovi. Uvedené metódy, postupy a formy sú upravené internými predpismi ministerstva vnútra a tvoria utajované skutočnosti podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. (knihydobrovsky.cz)

Komentár k zákonu o obetiach trestných činov je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k spomínanému zákonu. Autor, profesor trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami a člen pracovnej skupiny Ministerstva spravodlivosti SR k príprave transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, ktorý sa aktívne podieľal na príprave uvedeného zákona, v krátkom čase po účinnosti zákona spracoval komentár k jeho príslušným ustanoveniam. Obetiam trestných činov, ktorým bola spôsobená ujma na živote, zdraví, majetku, cti alebo iných právach, spočiatku medzinárodné dokumenty nepriznávali žiadne osobitné práva. Koncom 20. storočia sa okrem posilňovania práv osôb, proti ktorým sa vedie trestné stíhanie, začala diskusia o posilnení práv poškodených trestnými činmi – obetí. Bolo to najmä v súvislosti s restoratívnou funkciou trestania. Rada Európskej únie prijala 15. marca 2001 rámcové rozhodnutie o postavení obetí v trestnom konaní a v roku 2004 smernicu 2004/80/ES z 29. apríla 2004 bol rámec postavenia obetí doplnený aj o odškodňovanie obetí trestných činov v cezhraničných situáciách. Prijatím Lisabonskej zmluvy sa problematika obetí upravila aj v primárnom práve EÚ. Následne bola prijatá smernica 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze a smernica 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov. Zákonom o obetiach sa vykonáva transpozícia predovšetkým smernice 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a smernice 2004/80/ES o odškodňovaní obetí trestných činov.Do prijatia zákona o obetiach v podmienkach Slovenskej republiky absentovala ucelená právna úprava týkajúca sa ochrany, poskytovania pomoci a odškodňovania obetí trestných činov. Slovenská trestnoprávna teória ani legislatíva pojem „obeť“ dosiaľ nepoužívali. Slovenský právny poriadok preferoval pojem „poškodený“. Požiadavky na zabezpečenie osobitnej starostlivosti o obete trestných činov, ktoré presahujú úpravu trestného konania, boli čiastkovo riešené v Trestnom poriadku, ale najmä v iných osobitných zákonoch v gescii viacerých rezortov.Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o obetiach, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov EÚ, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Výklad je doplnený aj pomocou usmernenia Generálneho riaditeľstva Spravodlivosti týkajúceho sa transpozície a implementácie smernice 2012/29/EÚ, ktorého cieľom bolo uľahčenie efektívnej a včasnej transpozície smernice 2012/29/EÚ. Tento dokument je určený pre členské štáty, aby aplikovali jednotný výklad ustanovení smernice 2012/29/EÚ. Nemá právnu záväznosť a je určený iba pre usmernenie procesu transpozície.Vzhľadom na to, že v slovenskej a zahraničnej literatúre sú publikované početné monografie, štúdie a články k problematike obetí trestných činov, z dostupných informácií sme sa pokúsili vybrať, zoradiť a prezentovať poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy, t. j. na jednej strane obetiam trestných činov a organizáciám na pomoc obetiam, na druhej strane orgánom činným v trestnom konaní a súdom, pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona. Na záver je uvedená príslušná judikatúra slovenských súdov a Súdneho dvora EÚ. Komentár je určený predovšetkým subjektom poskytujúcim pomoc obetiam a orgánom činným v trestnom konaní, ktoré pri svojej činnosti prichádzajú do kontaktu s obeťami trestných činov. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktoré pomáhajú obetiam trestných činov. (knihydobrovsky.cz)

Trestná zodpovednosť právnických osôb je v podmienkach kontinentálneho právneho systému témou, ktorá je v tomto systéme „cudzím prvkom“ a odbornou verejnosťou vnímaná rozpačito a nejednotne. Druhé vydanie kamenára k zákonu o trestnej zodpovednosti právnických osôb vychádza po viac ako dvoch rokoch od edície jeho prvého vydania. Reaguje predovšetkým na legislatívne zmeny a hodnotiacu správu pracovnej skupiny OECD pre podplácanie v medzinárodných obchodných transakciách z júna 2016. Počas dvoch rokov účinnosti bol zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb novelizovaný dvakrát. Článkom VIII zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii sa doplnil taxatívny výpočet trestných činov právnických osôb a upravili sa príslušné názvy trestných činov extrémizmu. Okrem uvedených trestných činov bol „katalóg“ trestných činov právnických osôb doplnený aj o dvanásť trestných činov proti majetku. Novelou Trestného zákona z roku 2018 sa vykonala transpozícia smernice o boji proti terorizmu a v dôsledku toho sa v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb aktualizoval aj katalóg trestných činov terorizmu, za ktoré možno vyvodiť trestnú zodpovednosť právnickej osoby o nové trestné činy týkajúce sa terorizmu tak, aby bol zohľadnený nový koncept hmotnoprávnej úpravy v tejto oblasti. (patro.cz)

Národná rada SR po niekoľkoročnom legislatívnom procese schválila zákon č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku. Zaisťovanie majetku v zmysle tohto zákona sa realizuje dvoma spôsobmi - posesórne a neposesórne. V prvom prípade dochádza k faktickému uchopeniu zaisteného majetku a jeho odňatiu z dispozície dotknutej osoby (zaisťovanie hnuteľných vecí) a v druhom prípade sa majetok zaisťuje formou zápisu tejto skutočnosti do úradnej evidencie majetku (zaisťovanie zaknihovaných cenných papierov a peňažných prostriedkov na účte v banke, zaisťovanie nehnuteľností). Komentovaným zákonom dochádza aj k zriadeniu nového Úradu pre správu zaisteného majetku, ktorý má zabezpečovať správu zaisteného majetku, ktorý bol zaistený v rámci trestného konania, daňového konania, výkonu medzinárodných sankcií alebo pri preukazovaní pôvodu majetku. Väčšia časť zákona nadobudla účinnosť od 1. januára 2021, odložená účinnosť od 1. augusta 2021 je vo vzťahu k zriadeniu Úradu pre správu zaisteného majetku ako správcu zaisteného majetku s cieľom zabezpečiť organizačno-personálnu, procesnú a materiálnu pripravenosť tohto úradu. Autori komentára, ktorí sa zúčastňovali na príprave návrhu zákona, si kladú za cieľ ponúknuť čitateľovi základný výklad príslušných ustanovení zákona. Komentár je určený predovšetkým pre orgány činné v trestnom konaní a súdy či ďalšie orgány, ktoré budú vo svojej aplikačnej praxi riešiť konkrétne prípady zaisťovania a správy zaisteného majetku. Vzhľadom na to, že zákon o zaistení je vo vzťahu k výkonu rozhodnutí o zaistení majetku k Trestnému poriadku a iným predpisom subsidiárnym predpisom, vo vzťahu k výkonu zaistenia sa ustanovenia zákona o zaistení použijú, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (patro.cz)

Európska integrácia sa nezaobíde bez úzkej spolupráce príslušných orgánov činných v trestnom konaní. V záujme vzájomného uznávania trestných rozsudkov medzi členskými štátmi sa na zasadaní Rady Európskej únie v Cardiffe členské štáty vyslovili za rozšírenie rámca pre širšie vzájomné uznávanie trestných rozsudkov súdov v členských štátoch Európskej únie. Vo vzťahu k vzájomnému uznávaniu trestných rozsudkov bolo prvým nástrojom Európskej únie rámcové rozhodnutie 2005/214/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie. Komentovaný zákon vykonáva transpozíciu uvedeného rámcového rozhodnutia. Zákon je založený na zásade vzájomného uznávania justičných rozhodnutí v trestných veciach. Zásada vzájomného uznávania sa v zmysle komentovaného zákona uplatňuje na rozhodnutia, ktorými bola v inom členskom štáte súdom uložená peňažná sankcia v trestnom konaní alebo bola uložená správnym orgánom členského štátu s cieľom zabezpečiť riadny výkon týchto sankcií, ak osoba, ktorej bola peňažná sankcia uložená, má bydlisko, sídlo, príjem alebo majetok v inom členskom štáte ako je štát, v ktorom bola sankcia uložená. Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia komentovaného zákona, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov Európskej únie, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu, prípadne relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. (patro.cz)

Trestná zodpovednosť právnických osôb je v podmienkach kontinentálneho právneho systému témou, ktorá je v tomto systéme „cudzím prvkom“ a odbornou verejnosťou vnímaná rozpačito a nejednotne. Druhé vydanie kamenára k zákonu o trestnej zodpovednosti právnických osôb vychádza po viac ako dvoch rokoch od edície jeho prvého vydania. Reaguje predovšetkým na legislatívne zmeny a hodnotiacu správu pracovnej skupiny OECD pre podplácanie v medzinárodných obchodných transakciách z júna 2016. Počas dvoch rokov účinnosti bol zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb novelizovaný dvakrát. Článkom VIII zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii sa doplnil taxatívny výpočet trestných činov právnických osôb a upravili sa príslušné názvy trestných činov extrémizmu. Okrem uvedených trestných činov bol „katalóg“ trestných činov právnických osôb doplnený aj o dvanásť trestných činov proti majetku. Novelou Trestného zákona z roku 2018 sa vykonala transpozícia smernice o boji proti terorizmu a v dôsledku toho sa v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb aktualizoval aj katalóg trestných činov terorizmu, za ktoré možno vyvodiť trestnú zodpovednosť právnickej osoby o nové trestné činy týkajúce sa terorizmu tak, aby bol zohľadnený nový koncept hmotnoprávnej úpravy v tejto oblasti. (knihydobrovsky.cz)

Európska integrácia sa nezaobíde bez úzkej spolupráce príslušných orgánov činných v trestnom konaní. V záujme vzájomného uznávania trestných rozsudkov medzi členskými štátmi sa na zasadaní Rady Európskej únie v Cardiffe členské štáty vyslovili za rozšírenie rámca pre širšie vzájomné uznávanie trestných rozsudkov súdov v členských štátoch Európskej únie. Vo vzťahu k vzájomnému uznávaniu trestných rozsudkov bolo prvým nástrojom Európskej únie rámcové rozhodnutie 2005/214/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie.Komentovaný zákon vykonáva transpozíciu uvedeného rámcového rozhodnutia. Zákon je založený na zásade vzájomného uznávania justičných rozhodnutí v trestných veciach. Zásada vzájomného uznávania sa v zmysle komentovaného zákona uplatňuje na rozhodnutia, ktorými bola v inom členskom štáte súdom uložená peňažná sankcia v trestnom konaní alebo bola uložená správnym orgánom členského štátu s cieľom zabezpečiť riadny výkon týchto sankcií, ak osoba, ktorej bola peňažná sankcia uložená, má bydlisko, sídlo, príjem alebo majetok v inom členskom štáte ako je štát, v ktorom bola sankcia uložená.Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia komentovaného zákona, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov Európskej únie, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu, prípadne relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. (knihydobrovsky.cz)

Národná rada SR po niekoľkoročnom legislatívnom procese schválila zákon č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku. Zaisťovanie majetku v zmysle tohto zákona sa realizuje dvoma spôsobmi - posesórne a neposesórne. V prvom prípade dochádza k faktickému uchopeniu zaisteného majetku a jeho odňatiu z dispozície dotknutej osoby (zaisťovanie hnuteľných vecí) a v druhom prípade sa majetok zaisťuje formou zápisu tejto skutočnosti do úradnej evidencie majetku (zaisťovanie zaknihovaných cenných papierov a peňažných prostriedkov na účte v banke, zaisťovanie nehnuteľností). Komentovaným zákonom dochádza aj k zriadeniu nového Úradu pre správu zaisteného majetku, ktorý má zabezpečovať správu zaisteného majetku, ktorý bol zaistený v rámci trestného konania, daňového konania, výkonu medzinárodných sankcií alebo pri preukazovaní pôvodu majetku. Väčšia časť zákona nadobudla účinnosť od 1. januára 2021, odložená účinnosť od 1. augusta 2021 je vo vzťahu k zriadeniu Úradu pre správu zaisteného majetku ako správcu zaisteného majetku s cieľom zabezpečiť organizačno-personálnu, procesnú a materiálnu pripravenosť tohto úradu. Autori komentára, ktorí sa zúčastňovali na príprave návrhu zákona, si kladú za cieľ ponúknuť čitateľovi základný výklad príslušných ustanovení zákona. Komentár je určený predovšetkým pre orgány činné v trestnom konaní a súdy či ďalšie orgány, ktoré budú vo svojej aplikačnej praxi riešiť konkrétne prípady zaisťovania a správy zaisteného majetku. Vzhľadom na to, že zákon o zaistení je vo vzťahu k výkonu rozhodnutí o zaistení majetku k Trestnému poriadku a iným predpisom subsidiárnym predpisom, vo vzťahu k výkonu zaistenia sa ustanovenia zákona o zaistení použijú, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (knihydobrovsky.cz)

Druhé doplnené a aktualizované vydanie Učebné texty „Praktikum z trestného práva hmotného“ majú za cieľ naučiť študentov aplikovať teoretické poznatky získané štúdiom v praxi. Ako najvhodnejšia metóda sa na to osvedčila tzv. Metóda prípadových štúdií (case study), ktorá patrí medzi aktivizačné metódy. Vzhľadom na to, že táto metóda sa už dlhé obdobie úspešne používa pri vysokoškolskom vyučovaní trestného práva, autori sa v nej rozhodli pokračovať. Metóda prípadových štúdií sa uplatňuje pri riešení prípadu, ktorý skutočne nastal a riešenie ktorého slúži ako vzor pre neskoršie vzdelávanie študentov, alebo vymysleného (umelého) prípadu, ktorý má slúžiť ako vzor pre riešenie podobných prípadov. Podstata týchto metód spočíva v tom, že účastníci dostanú opis istej situácie alebo prípadu z danej oblasti. Opis situácie obsahuje jednu alebo niekoľko úloh, ktoré majú študentov motivovať na riešenie problému – právnu kvalifikáciu opísanej situácie či vyriešenie prípadu. Výhodou a prínosom metódy prípadových štúdií pri výučbe trestného práva je to, že aktívnym učením, ktoré vyžaduje tvorivé myslenie, sa študenti učia aplikovať teoretické poznatky, ktoré získali predchádzajúcim štúdiom na konkrétny prípad. Obsah publikácie je usporiadaný v súlade so systematikou trestného práva. Každá kapitola obsahuje prípadové štúdie určené na precvičovanie problematiky, ktorá bola prebratá na cvičeniach. Vzhľadom na to, že prípadové metódy sa môžu úspešne využiť len vtedy, ak študenti, ktorí majú riešiť prípad, majú dostatok teoretických vedomostí z danej oblasti, v každej kapitole je uvedená súvisiaca judikatúra a kontrolné otázky, na ktoré by študenti pred riešením modelových situácií mali vedieť zodpovedať. Text reaguje na početné legislatívne zmeny od predchádzajúceho vydania a do obsahu je zapracovaná aj trestná zodpovednosť právnických osôb. Predkladaná publikácia je určená pre študentov vysokých škôl študujúcich predmet trestné právo hmotné a jej cieľom je precvičovanie problematiky a získanie schopnosti aplikovať teoretické poznatky v praxi. (patro.cz)

Rozhodovacia činnosť Súdneho dvora Európskej únie (do roku 2009 Súdny dvor Európskych spoločenstiev) v konaní o európskom zatýkacom rozkaze sa týka mimoriadne náročných právnych otázok. Spravidla ide o riešenie trestnoprávnych záležitostí s cezhraničným rozmerom, ktoré sú nevyhnutné pre vnútroštátne orgány. Otázky položené Súdnemu dvoru Európskej únie však nemajú vecnú povahu a netýkajú sa merita veci, ale týkajú sa právnej stránky veci (hmotnej alebo procesnej). Teda ak vnútroštátny súd ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie, napríklad ústavný alebo najvyšší, narazí na polemickú otázku súvisiacu s normami európskeho zatýkacieho rozkazu na úrovni Európskej únie pri aplikácii vnútroštátneho trestného práva, môže prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru Európskej únie otázku, resp. otázky, čím ho požiada o „právnu pomoc“. Publikácia je súborným dielom judikatúry Súdneho dvora Európskej únie v konaní o európskom zatýkacom rozkaze. Je adresovaná aplikačnej praxi v oblasti trestného práva, t. j. advokátom, sudcom, prokurátorom a príslušníkom Policajného zboru. Cenné poznatky v nej nájdu taktiež akademici zaoberajúci sa trestným právom, ako aj študenti doktorandského štúdia v odbore Trestné právo. (patro.cz)

Rozhodovacia činnosť Súdneho dvora Európskej únie (do roku 2009 Súdny dvor Európskych spoločenstiev) v konaní o európskom zatýkacom rozkaze sa týka mimoriadne náročných právnych otázok. Spravidla ide o riešenie trestnoprávnych záležitostí s cezhraničným rozmerom, ktoré sú nevyhnutné pre vnútroštátne orgány. Otázky položené Súdnemu dvoru Európskej únie však nemajú vecnú povahu a netýkajú sa merita veci, ale týkajú sa právnej stránky veci (hmotnej alebo procesnej). Teda ak vnútroštátny súd ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie, napríklad ústavný alebo najvyšší, narazí na polemickú otázku súvisiacu s normami európskeho zatýkacieho rozkazu na úrovni Európskej únie pri aplikácii vnútroštátneho trestného práva, môže prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru Európskej únie otázku, resp. otázky, čím ho požiada o „právnu pomoc“.Publikácia je súborným dielom judikatúry Súdneho dvora Európskej únie v konaní o európskom zatýkacom rozkaze. Je adresovaná aplikačnej praxi v oblasti trestného práva, t. j. advokátom, sudcom, prokurátorom a príslušníkom Policajného zboru. Cenné poznatky v nej nájdu taktiež akademici zaoberajúci sa trestným právom, ako aj študenti doktorandského štúdia v odbore Trestné právo. (knihydobrovsky.cz)

Druhé doplnené a aktualizované vydanieUčebné texty „Praktikum z trestného práva hmotného“ majú za cieľ naučiť študentov aplikovať teoretické poznatky získané štúdiom v praxi. Ako najvhodnejšia metóda sa na to osvedčila tzv. Metóda prípadových štúdií (case study), ktorá patrí medzi aktivizačné metódy. Vzhľadom na to, že táto metóda sa už dlhé obdobie úspešne používa pri vysokoškolskom vyučovaní trestného práva, autori sa v nej rozhodli pokračovať.Metóda prípadových štúdií sa uplatňuje pri riešení prípadu, ktorý skutočne nastal a riešenie ktorého slúži ako vzor pre neskoršie vzdelávanie študentov, alebo vymysleného (umelého) prípadu, ktorý má slúžiť ako vzor pre riešenie podobných prípadov. Podstata týchto metód spočíva v tom, že účastníci dostanú opis istej situácie alebo prípadu z danej oblasti. Opis situácie obsahuje jednu alebo niekoľko úloh, ktoré majú študentov motivovať na riešenie problému – právnu kvalifikáciu opísanej situácie či vyriešenie prípadu.Výhodou a prínosom metódy prípadových štúdií pri výučbe trestného práva je to, že aktívnym učením, ktoré vyžaduje tvorivé myslenie, sa študenti učia aplikovať teoretické poznatky, ktoré získali predchádzajúcim štúdiom na konkrétny prípad.Obsah publikácie je usporiadaný v súlade so systematikou trestného práva. Každá kapitola obsahuje prípadové štúdie určené na precvičovanie problematiky, ktorá bola prebratá na cvičeniach. Vzhľadom na to, že prípadové metódy sa môžu úspešne využiť len vtedy, ak študenti, ktorí majú riešiť prípad, majú dostatok teoretických vedomostí z danej oblasti, v každej kapitole je uvedená súvisiaca judikatúra a kontrolné otázky, na ktoré by študenti pred riešením modelových situácií mali vedieť zodpovedať.Text reaguje na početné legislatívne zmeny od predchádzajúceho vydania a do obsahu je zapracovaná aj trestná zodpovednosť právnických osôb.Predkladaná publikácia je určená pre študentov vysokých škôl študujúcich predmet trestné právo hmotné a jej cieľom je precvičovanie problematiky a získanie schopnosti aplikovať teoretické poznatky v praxi. (knihydobrovsky.cz)

Trestné právo procesné patrí medzi jedno z najviac dynamicky sa rozvíjajúcich právnych odvetví.Zatiaľ čo v minulosti bolo trestné právo výsadou vnútroštátnej trestnej politiky, v súčasnosti je zásadným spôsobom ovplyvňované aj právom Európskej únie a inými medzinárodnými záväzkami. Dôkazom toho je skutočnosť, že od účinnosti Trestného poriadku v roku 2006, bol uvedený predpis novelizovaný viac ako 60-krát, čo je výrazne viac ako starý Trestný poriadok z roku 1961 za viac ako 40-ročnú účinnosť. Preto je potrebné, aby komentáre flexibilne reagovali aj na túto situáciu. Autori, vedecko-pedagogickí pracovníci Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy, Právnickej fakulty Trnavskej univerzity a sudca Najvyššieho súdu SR, na základe dlhoročných teoretických a praktických skúseností predkladajú obsiahly komentár k Trestnému poriadku. Autori si kladú za cieľ ponúknuť čitateľovi podrobný výklad jednotlivých ustanovení uvedenej normy, kde zvýšený dôraz kladú na nedávne legislatívne zmeny. Komentár je doplnený o relevantnú judikatúru, či už vnútroštátnych súdov, alebo európskych súdov, a doktrinálny výklad jednotlivých ustanovení. (knihydobrovsky.cz)

Kniha - autor Libor Klimek, 360 stran, slovensky, brožovaná bez přebalu lesklá Rozhodovacia činnosť Súdneho dvora Európskej únie (do roku 2009 Súdny dvor Európskych spoločenstiev) v konaní o európskom zatýkacom rozkaze sa týka mimoriadne náročných právnych otázok. Spravidla ide o riešenie trestnoprávnych záležitostí s cezhraničným rozmerom, ktoré sú nevyhnutné pre vnútroštátne orgány. Otázky položené Súdnemu dvoru Európskej únie však nemajú vecnú povahu a netýkajú sa merita veci, ale týkajú sa právnej stránky veci (hmotnej alebo procesnej). Teda ak vnútroštátny súd ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie, napríklad ústavný alebo najvyšší, narazí na polemickú otázku súvisiacu s normami európskeho zatýkacieho rozkazu na úrovni Európskej únie pri aplikácii vnútroštátneho trestného práva, môže prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru Európskej únie otázku, resp. otázky, čím ho požiada o „právnu pomoc“. Publikácia je súborným dielom judikatúry Súdneho dvora... (alza.cz)

Kniha - autor Libor Klimek, 132 stran, slovensky, brožovaná bez přebalu lesklá Rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR v konaní o európskom zatýkacom rozkaze sa týka mimoriadne náročných právnych otázok. Samotné znenie zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze je často nejasné. Najvyšší súd SR svojou judikatúrou, či už výrokmi, alebo ich odôvodneniami, obohatil „holú“ právnu úpravu, ktorú nachádzame v zákone. Publikácia je súborným dielom judikatúry Najvyššieho súdu SR v konaní o európskom zatýkacom rozkaze. Napriek tomu, že v súčasnosti je účinný „druhý“ zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze, v texte je tiež spracovaná judikatúra k „prvému“ zákonu č. 403/2004 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze, ktorý bol právne prekonaný. V prípade judikatúry k tomuto zákonu editor zapracoval odkazy na ustanovenia súčasného zákona. Publikácia je adresovaná aplikačnej praxi v oblasti trestného práva – advokátom, sudcom, prokurátorom a... (alza.cz)

Reklamu upravuje priamo či nepriamo niekoľko desiatok právnych predpisov tak súkromného, ako aj verejného práva. Je potrebné obsiahnuť všetky možné variácie reklamy a výsledkom tejto snahy je publikácia „Rozhodnutia vo veciach reklamy“. Štruktúra publikácie je zostavená podľa vecnej problematiky tak, aby sa venovala uceleným sféram reklamy a je doplnená o procesné ustanovenia, o kritériá pri ukladaní pokút v správnom konaní a o podmienky priznania náhrady nemajetkovej ujmy. Rozhodnutia v oblasti reklamy ešte nie sú tak rozsiahle, preto nedostatok slovenskej judikatúry v oblasti reklamy je vyvážený uvedením vybranej českej judikatúry, rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej Únie. Súčasťou publikácie sú aj vybrané prvorepublikové rozhodnutia, ktoré sú zásadného významu a mali vplyv na tvorbu súčasnej judikatúry. (patro.cz)

Hodnotená monografia vzhľadom na svoje kvantitatívne a kvalitatívne parametre, najmä vzhľadom na množstvo nových poznatkov, ktoré prináša, ako aj na spôsob, ako ich predkladá, má charakter vedeckej monografie. Odborná verejnosť, najmä tá časť, ktorá je súčasťou aplikačnej praxe, má na základe oboznámenia sa s jej obsahom šancu posunúť riešenie problémov spojených s využívaním odpočúvania v trestnom konaní o významný diel dopredu. Obsah monografie však vytvára priestor aj pre obohatenie teoretických vedomostí o skúmanom probléme u všetkých tých, ktorí sa ním zaoberajú v akademickej či legislatívnej rovine.Prof. JUDr. Peter POLÁK, PhD.,Fakulta práva Paneurópskej vysokej školy v BratislavePredložená monografia sa venuje odpočúvaniu a záznamu telekomunikačnej prevádzky, či už v rámci trestného konania, alebo aj v zmysle zákona o ochrane pred odpočúvaním pri odhaľovaní a dokazovaní trestnej činnosti. Je zameraná na teoretickú a aplikačnú problematiku získavania informácií prostredníctvom inštitútu odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky. Monografia ponúka ucelený prehľad skúmanej problematiky odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky z hľadiska vnútroštátnej úpravy použitia v rámci trestného konania. Zároveň spracúva predmet skúmania vo svetle medzinárodných dokumentov a súvisiacej relevantnej judikatúry ESĽP, SD EÚ a vnútroštátnych súdov. V závere predstavuje systém odporúčaní.Prof. JUDr. Ivan ŠIMOVČEK, CSc.,Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave (knihydobrovsky.cz)

Kniha - autor Jozef Záhora, 168 stran, slovensky, pevná bez přebalu lesklá Európska integrácia sa nezaobíde bez úzkej spolupráce príslušných orgánov činných v trestnom konaní. V záujme vzájomného uznávania trestných rozsudkov medzi členskými štátmi sa na zasadaní Rady Európskej únie v Cardiffe členské štáty vyslovili za rozšírenie rámca pre širšie vzájomné uznávanie trestných rozsudkov súdov v členských štátoch Európskej únie. Vo vzťahu k vzájomnému uznávaniu trestných rozsudkov bolo prvým nástrojom Európskej únie rámcové rozhodnutie 2005/214/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie. Komentovaný zákon vykonáva transpozíciu uvedeného rámcového rozhodnutia. Zákon je založený na zásade vzájomného uznávania justičných rozhodnutí v trestných veciach. Zásada vzájomného uznávania sa v zmysle komentovaného zákona uplatňuje na rozhodnutia, ktorými bola v inom členskom štáte súdom uložená peňažná sankcia v trestnom konaní alebo bola uložená... (alza.cz)

Judikatúra vo veciach potravinového práva je prvou publikáciou na slovenskom právnickom knižnom trhu, ktorá je zameraná na oblasť právnej regulácie potravinárstva. Publikácia bola vypracovaná kolektívom uznávaných autorov z právnej teórie, ako aj z praxe s úmyslom poskytnúť čitateľom prehľad rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR v oblasti správneho trestania na úseku úradných kontrol potravín. Publikácia obsahuje všetky významné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR od roku 2010, ktoré sú chronologicky zoradené od najstarších po najnovšie. Každé rozhodnutie autori opatrili a zvýraznili právnou vetou a dotknutými ustanoveniami vnútroštátnych aj únijných právnych predpisov. V tých rozhodnutiach, ktoré prešli oficiálnym predpísaným judikatórnym procesom na Správnom kolégiu Najvyššieho súdu SR, zostali právne vety nedotknuté. Príslušné súdne rozhodnutia autori zaradili do publikácie bez ich výrazného skrátenia, keďže viaceré zo zaradených súdnych rozhodnutí nikdy neboli zverejnené v príslušných informačných právnych systémoch. Zozbierané a spracované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v oblasti potravinového práva poslúžia jednak praktickým potrebám sudcov, advokátov, ale aj štátnych úradníkov na orgánoch verejnej správy (najmä úradoch veterinárnej a potravinovej správy a úradoch verejného zdravotníctva) pri ich každodennej práci, ale tiež budú veľmi dôležitou a najmä praktickou pomôckou pre kontrolované podnikateľské subjekty, aby sa pri svojej činnosti v tejto oblasti nedopustili zbytočne „drahých chýb“ a vyvarovali sa prípadným sankciám najmä zo strany orgánov úradných kontrol potravín. (patro.cz)

Judikatúra vo veciach potravinového práva je prvou publikáciou na slovenskom právnickom knižnom trhu, ktorá je zameraná na oblasť právnej regulácie potravinárstva. Publikácia bola vypracovaná kolektívom uznávaných autorov z právnej teórie, ako aj z praxe s úmyslom poskytnúť čitateľom prehľad rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR v oblasti správneho trestania na úseku úradných kontrol potravín. Publikácia obsahuje všetky významné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR od roku 2010, ktoré sú chronologicky zoradené od najstarších po najnovšie. Každé rozhodnutie autori opatrili a zvýraznili právnou vetou a dotknutými ustanoveniami vnútroštátnych aj únijných právnych predpisov. V tých rozhodnutiach, ktoré prešli oficiálnym predpísaným judikatórnym procesom na Správnom kolégiu Najvyššieho súdu SR, zostali právne vety nedotknuté. Príslušné súdne rozhodnutia autori zaradili do publikácie bez ich výrazného skrátenia, keďže viaceré zo zaradených súdnych rozhodnutí nikdy neboli zverejnené v príslušných informačných právnych systémoch.Zozbierané a spracované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v oblasti potravinového práva poslúžia jednak praktickým potrebám sudcov, advokátov, ale aj štátnych úradníkov na orgánoch verejnej správy (najmä úradoch veterinárnej a potravinovej správy a úradoch verejného zdravotníctva) pri ich každodennej práci, ale tiež budú veľmi dôležitou a najmä praktickou pomôckou pre kontrolované podnikateľské subjekty, aby sa pri svojej činnosti v tejto oblasti nedopustili zbytočne „drahých chýb“ a vyvarovali sa prípadným sankciám najmä zo strany orgánov úradných kontrol potravín. (knihydobrovsky.cz)

eBook:,Najnovšia práca skúseného autora viacerých publikácií z oblasti dejín JUDr. Eduarda Kačíka, CSc., a študenta práva, histórie a filozofie Jozefa Makara sa zaoberá problematikou dejín polície na území desiatich vybraných krajín Európy. Ozrejmuje a zo zorného uhla moderných odborných policajných hľadísk sumarizuje tie poznatky policajno‑bezpečnostnej vedy, ktoré sa dotýkajú policajných dejín. Poskytuje čitateľom komplexný prehľad o postupnom formovaní dnešnej polície. Snahou autorskej dvojice je priblížiť fungovanie policajných zložiek na našom území, ale aj v najväčších štátoch starého kontinentu. Pre jej účely je dôležitých viacero aspektov a preto zobrali do úvahy nie len geografické ukazovatele, ale aj ukazovatele, ktoré ovplyvňujú jednotlivé historické prepojenie a politické vplyvy na vývoj polície v Európe. (knihydobrovsky.cz)

V roku 2001 bol prijatý zákon o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 147/2001 Z. z. K uvedenému právnemu predpisu nebol vydaný doteraz žiadny komentár a neexistuje ani vedecká monografia, ktorá by komplexne rozoberala právne aspekty reklamy. Kolektív autorov, ktorý napísal prvé vydanie komentára k zákonu o reklame pozostáva z právnikov, ktorí sa venujú danej problematike dlhodobo, systematicky a to nielen teoreticky, ale aj prakticky.V tomto komentári možno nájsť odpovede na relevantné otázky, ktoré vyplynuli nielen z doterajšej praktickej aplikácie zákona o reklame, ale aj z teórie. Pri hľadaní odpovedí čerpali autori poznatky nielen zo slovenskej a zahraničnej literatúry, ale aj najmä z judikatúry vrátane rozhodnutí Súdneho dvora EÚ. (knihydobrovsky.cz)

Reklamu upravuje priamo či nepriamo niekoľko desiatok právnych predpisov tak súkromného, ako aj verejného práva. Je potrebné obsiahnuť všetky možné variácie reklamy a výsledkom tejto snahy je publikácia „Rozhodnutia vo veciach reklamy“. Štruktúra publikácie je zostavená podľa vecnej problematiky tak, aby sa venovala uceleným sféram reklamy a je doplnená o procesné ustanovenia, o kritériá pri ukladaní pokút v správnom konaní a o podmienky priznania náhrady nemajetkovej ujmy. Rozhodnutia v oblasti reklamy ešte nie sú tak rozsiahle, preto nedostatok slovenskej judikatúry v oblasti reklamy je vyvážený uvedením vybranej českej judikatúry, rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej Únie. Súčasťou publikácie sú aj vybrané prvorepublikové rozhodnutia, ktoré sú zásadného významu a mali vplyv na tvorbu súčasnej judikatúry. (knihydobrovsky.cz)

Komentár k zákonu o kolektívnom vyjednávaní je prvým z novej edície Praktických komentárov vydavateľstva Wolters Kluwer, poňatý netradičným spôsobom, kde komentovaný predpis je podaný hutným a informačne bohatým obsahom, ktorý vyčerpávajúco pokrýva danú problematiku. Praktickým potrebám je prispôsobený aj jeho vzhľad a rozmery. Autorský kolektív v komentári ponúka čitateľom vyčerpávajúci odborný výklad k celému procesu kolektívneho vyjednávania, pričom ho tvorí takmer výlučne vlastnými skúsenosťami, postrehmi a overenou právnou praxou. Komentár je spracovaný veľmi prehľadne, na vysokej odbornej úrovni, s dokonalou znalosťou rozoberanej problematiky. Výklad jednotlivých ustanovení zákona o kolektívnom vyjednávaní je podaný zrozumiteľne, vecne a je efektívne zameraný na praktické otázky. Argumentačne sa autori opierajú aj o relevantné súdne rozhodnutia (slovenské súdy, české súdy, Súdny dvor EÚ a Európsky súd pre ľudské práva). Jeho praktický prínos nie je len deklarovaný, ale umocňujú ho aj pripojené vzory dokumentov podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní (napr. vzor žiadosti o riešenie sporu pred sprostredkovateľom, vzor dohody o odmene sprostredkovateľa a ďalšie). Pravidlá kolektívneho vyjednávania sú v zákone o kolektívnom vyjednávaní v mnohých aspektoch veľmi rámcové a v praxi sú pre reguláciu tohto procesu nevyhnutné dohody sociálnych partnerov. Publikácia ponúka interpretácie zaužívaných postupov a dobrej praxe kolektívneho vyjednávania, čím sa stáva v momente použiteľným návodom pre všetky zúčastnené strany. Sociálni partneri si ozrejmia otázky procesnoprávnej aj hmotnoprávnej povahy, týkajúce sa fáz kolektívneho vyjednávania až po jeho výsledok. (patro.cz)

Komentár poskytuje dokonalý výklad jednotlivých ustanovení zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov vo väzbe na najdôležitejšie súvisiace právne predpisy. Ide o najkomplexnejšie dielo pojednávajúce o obecnom zriadení na knižnom trhu v Slovenskej republike. Komentár nadväzuje na úspešné prvé vydanie z roku 2014. Od prvého vydania komentára v roku 2014 medzičasom došlo, najmä v roku 2018, k významným novelám zákona o obecnom zriadení, ktoré už vyvolali nutnosť zásadnej aktualizácie diela. Dielo však nie je len o reflektovaní novšej právnej úpravy, ale ide hlbšie a v podstate je novým dielom. Autori doplnili vlastný komentár jednotlivých ustanovení zákona o právne vety najnovších súdnych rozhodnutí. Autormi publikácie sú doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD., JUDr. Marian Hoffmann, PhD. a JUDr. Lukáš Tomaš, ktorí dôkladne poznajú problémy územnej samosprávy, čo prezentujú precízne spracovaným dielom. Publikácia je určená predstaviteľom samosprávy, zamestnancom obcí, sudcom, prokurátorom, advokátom, ako aj odbornej verejnosti, ktorá prichádza do kontaktu s obecnou samosprávou. (patro.cz)

Zákonom č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti sa do slovenského právneho poriadku transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii. Cieľom Smernice, rovnako ako aj zákona č. 69/2018 Z. z., je zaistiť ochranu informačným systémom a sieťam pred narušením buď samotných technických zariadení, alebo údajov, ktoré sa v nich spracovávajú, alebo služieb, ktoré sa pomocou nich poskytujú. Zákon nadobudol účinnosť 1. apríla 2018 a jeho primárnym adresátom – prevádzkovateľom základných služieb a poskytovateľom digitálnych služieb – vznikajú povinnosti splniť požiadavky zákona najneskôr k 1. októbru 2018. Identifikačné kritériá základnej služby (a ich prevádzkovateľov) sú uvedené vo vykonávacom predpise (vyhláška NBÚ č. 164/2018 Z. z., ktorou sa určujú identifikačné kritériá prevádzkovanej služby). Digitálne služby a ich poskytovatelia zahŕňajú online trhoviská, internetové vyhľadávače a služby v oblasti cloud computingu, ktoré poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ, ktorá zároveň zamestnáva aspoň 50 zamestnancov a má ročný obrat alebo celkovú ročnú bilanciu viac ako 10 000 000 eur. Medzi povinné subjekty patria tiež Národný bezpečnostný úrad, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Slovenská informačná služba, Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu a Vojenské spravodajstvo, ale tiež iné orgány štátnej správy. Štvorčlenný kolektív autorov, ktorý pripravil prvý podrobný komentár k zákonu č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti, zahŕňa ako akademických, tak aj praktizujúcich právnikov a odborníkov na technologické otázky kybernetickej a informačnej bezpečnosti. (patro.cz)

Vysokoškolská učebnica „Praktikum z trestného práva procesného" je určená pre študentov vysokých škôl študujúcich predmet trestné právo procesné. Vecne nadväzuje najmä na učebnice a na základné predpisy trestného práva procesného, prípadne na iné pramene tohto právneho odvetvia (napr. relevantná judikatúra). „Praktikum" má za cieľ naučiť študentov aplikovať teoretické poznatky získané štúdiom trestného práva procesného v praxi. Ako najvhodnejšia metóda sa na tento účel osvedčila tzv. „metóda prípadových štúdií", ktorá patrí medzi aktivizačné metódy. Metóda prípadových štúdií sa v „Praktiku" uplatňuje pri riešení prípadov, ktoré sa skutočne stali, a riešenie ktorých slúži ako vzor pre vzdelávanie študentov práva, alebo vymyslených (umelých) prípadov, ktoré majú slúžiť ako vzor pre riešenie podobných prípadov. Podstata tejto metódy spočíva v tom, že študenti dostanú opis určitej situácie , ktorá sa vzťahuje na konkrétny parciálny problém trestného práva procesného. Opis situácie obsahuje jednu alebo niekoľko úloh, zameraných na určenie správneho procesného postupu, alebo úloh zameraných na zhodnotenie správnosti v situácii uvedeného procesného postupu. Pri riešení týchto úloh vychádzajú študenti zo získaných teoretických poznatkov, z relevantnej judikatúry, ktorá je súčasťou „Praktika" , ako aj z trestno-procesných predpisov, najmä z ustanovení Trestného poriadku. Okrem toho, relatívne samostatnú časť obsahu „Praktika" tvoria vzory vybraných rozhodnutí, ktoré orgány činné v trestnom konaní a súdy používajú pri meritórnom alebo inom zásadnom rozhodovaní v trestnom konaní. Výhodou a prínosom metódy prípadových štúdií pri výučbe trestného práva procesného je to, že predpokladá aktívnu účasť a vyžaduje tvorivé myslenie študentov. Tí sa tak učia aplikovať teoretické poznatky, ktoré získali predchádzajúcim štúdiom, na konkrétny prípad. (knihydobrovsky.cz)

Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, do ktorého pôsobnosti je zverená veľmi rozsiahla agenda. Okrem ochrany spoločnosti a jednotlivých osôb pred nebezpečenstvom a konaním, ktoré narúšajú verejný poriadok a bezpečnosť, sú to aj ďalšie dôležité úlohy v súvislosti s odhaľovaním a objasňovaním protiprávnej činnosti, explicitne aj trestnej činnosti a zisťovania jej páchateľov. Práve boj s protiprávnou a najmä s trestnou činnosťou možno zaradiť k najdôležitejším úlohám, ktoré sú Policajnému zboru zverené, hoci vonkoncom nemožno hovoriť o jedinej oblasti pôsobnosti.Komentovaným spracovaním jednotlivých ustanovení tohto zákona si autori kladú za cieľ poskytnúť čitateľovi základný, ale aj detailný a interdisciplinárny prehľad a veľmi dobrú orientáciu v postavení, pôsobnosti a v úlohách, ktoré sú Policajnému zboru zverené, a ktoré plní, a aj v komplexe oprávnení i povinností, ktoré príslušníci Policajného zboru majú, a ktoré sú im uložené.Predkladaný komentár je určený nielen orgánom činným v trestnom konaní, ale všeobecne príslušníkom Policajného zboru, advokátom, sudcom a právnikom v rôznych oblastiach správy štátu.Komentár poskytuje vysvetlenia k jednotlivým ustanoveniam zákona pre ich lepšie teoretické pochopenie a skvalitnenie aplikačnej praxe.Právny stav k 1. 1. 2024. (knihydobrovsky.cz)

Komentár k zákonu o kolektívnom vyjednávaní je prvým z novej edície Praktických komentárov vydavateľstva Wolters Kluwer, poňatý netradičným spôsobom, kde komentovaný predpis je podaný hutným a informačne bohatým obsahom, ktorý vyčerpávajúco pokrýva danú problematiku. Praktickým potrebám je prispôsobený aj jeho vzhľad a rozmery.Autorský kolektív v komentári ponúka čitateľom vyčerpávajúci odborný výklad k celému procesu kolektívneho vyjednávania, pričom ho tvorí takmer výlučne vlastnými skúsenosťami, postrehmi a overenou právnou praxou. Komentár je spracovaný veľmi prehľadne, na vysokej odbornej úrovni, s dokonalou znalosťou rozoberanej problematiky. Výklad jednotlivých ustanovení zákona o kolektívnom vyjednávaní je podaný zrozumiteľne, vecne a je efektívne zameraný na praktické otázky. Argumentačne sa autori opierajú aj o relevantné súdne rozhodnutia (slovenské súdy, české súdy, Súdny dvor EÚ a Európsky súd pre ľudské práva). Jeho praktický prínos nie je len deklarovaný, ale umocňujú ho aj pripojené vzory dokumentov podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní (napr. vzor žiadosti o riešenie sporu pred sprostredkovateľom, vzor dohody o odmene sprostredkovateľa a ďalšie).Pravidlá kolektívneho vyjednávania sú v zákone o kolektívnom vyjednávaní v mnohých aspektoch veľmi rámcové a v praxi sú pre reguláciu tohto procesu nevyhnutné dohody sociálnych partnerov. Publikácia ponúka interpretácie zaužívaných postupov a dobrej praxe kolektívneho vyjednávania, čím sa stáva v momente použiteľným návodom pre všetky zúčastnené strany. Sociálni partneri si ozrejmia otázky procesnoprávnej aj hmotnoprávnej povahy, týkajúce sa fáz kolektívneho vyjednávania až po jeho výsledok. (knihydobrovsky.cz)

Komentár poskytuje dokonalý výklad jednotlivých ustanovení zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov vo väzbe na najdôležitejšie súvisiace právne predpisy. Ide o najkomplexnejšie dielo pojednávajúce o obecnom zriadení na knižnom trhu v Slovenskej republike. Komentár nadväzuje na úspešné prvé vydanie z roku 2014. Od prvého vydania komentára v roku 2014 medzičasom došlo, najmä v roku 2018, k významným novelám zákona o obecnom zriadení, ktoré už vyvolali nutnosť zásadnej aktualizácie diela.Dielo však nie je len o reflektovaní novšej právnej úpravy, ale ide hlbšie a v podstate je novým dielom.Autori doplnili vlastný komentár jednotlivých ustanovení zákona o právne vety najnovších súdnych rozhodnutí.Autormi publikácie sú doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD., JUDr. Marian Hoffmann, PhD. a JUDr. Lukáš Tomaš, ktorí dôkladne poznajú problémy územnej samosprávy, čo prezentujú precízne spracovaným dielom.Publikácia je určená predstaviteľom samosprávy, zamestnancom obcí, sudcom, prokurátorom, advokátom, ako aj odbornej verejnosti, ktorá prichádza do kontaktu s obecnou samosprávou. (knihydobrovsky.cz)

Poznanie právnej regulácie zriadenia samosprávy na úrovni vyšších územných celkov vytvára základný vedomostný rámec pre vykonávateľov územnej samosprávy. V procese uplatňovania verejných subjektívnych práv je mimoriadne dôležité porozumieť dikcii zákona o samosprávnych krajoch, čo sa stalo podnetom k napísaniu komentára k uvedenému zákonu. Autorský kolektív v zložení doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD., JUDr. Lukáš Tomaš a JUDr. Marian Hoffmann, PhD., zhodnotil pri jeho písaní svoje bohaté teoretické poznatky a prak¬tické skúsenosti z oblasti územnej samosprávy. Výsledkom ich práce je dielo, ktoré poskytuje precízny výklad jed¬notlivých ustanovení zákona o samosprávnych krajoch vo vecnej nadväznosti na najdôle¬žitejšie súvisiace právne predpisy. Vlastný komentár jednotlivých ustanovení zákona je dopl¬nený o právne vety najnovších súdnych rozhodnutí. Pri spracovaní výkladov sa autori neobmedzovali len na vnútroštátnu reguláciu a súdnu prax, ale prinášajú aj komparatívny pohľad na podobné inštitúty zahraničných právnych úprav. Publikácia „Zákon o samosprávnych krajoch – komentár” predstavuje najkomplexnejšie dielo o krajskom zriadení na knižnom trhu v Slovenskej republike. Je určená nielen predstaviteľom samosprávy vyšších územných celkov, ale aj obciam. Ako vhodný zdroj právnych poznatkov poslúži aj sudcom, prokurátorom, advokátom, ako aj odbornej verejnosti, ktorá prichádza do kontaktu so samosprávou. (knihydobrovsky.cz)

Nové vydanie najpredávanejšieho komentára k Zákonníku práce a k zákonu o kolektívnom vyjednávaní vychádza v čase, keď sa v právnej úprave, ale aj v aplikačnej praxi objavujú zmeny zásadne upravujúce celú paradigmu prístupu k realizácii pracovnoprávnych vzťahov. Primárne nejde len o transpozíciu európskych smerníc, ktoré sú základným motívom novelizácie príslušných pracovnoprávnych noriem, ale aj o pomerne silnú legislatívnu odozvu na pandémiu koronavírusu, ktorej dopady na oblasť trhu práce boli predmetom viacerých prijatých novelizačných úprav od roku 2019 (napr. v podobe zákona o podpore v čase skrátenej práce, konštituovania nového § 250b Zákonníka práce atď.).Výrazným spôsobom do uplatňovania Zákonníka práce v aplikačnej praxi zasiahli aj viaceré súdne rozhodnutia, ktoré, z hľadiska autorského kolektívu pozitívne i negatívne, ovplyvnili predpoklady uplatňovania konkrétnych pracovnoprávnych inštitútov, napr. vo vzťahu k neplatnosti právnych úkonov, prijímania vnútropodnikových predpisov, či povinnosti zamestnávateľa plniť si informačnú a oboznamovaciu povinnosť voči zamestnancom. Právny kontext však dotvorila v neposlednej miere aj prax rozhodovania alebo konania orgánov pôsobiacich na trhu práce, resp. vlastnej realizácie individuálnych a kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov.V aktualizácii je zapracovaná aj prebiehajúca diskusia o opätovnom otvorení výšky mzdových zvýhodnení za vykonanú prácu a pripravované zmeny v oblasti stravovania v súvislosti s energetickou krízou a vysokou mierou inflácie.Výsledný text komentára systematicky prepája pracovnoprávnu úpravu so súvisiacimi právnymi predpismi, čo sa vo výsledku prejavilo na jeho konečnom rozsahu, čím je 2. prepracované a aktualizované vydanie najrozsiahlejším spracovaním uvedenej problematiky v česko-slovenskom právnom prostredí.Komentár k Zákonníku práce a k zákonu o kolektívnom vyjednávaní je určený odbornej i laickej verejnosti, zamestnancom, zamestnávateľom, zástupcom zamestnancov, advokátom a všetkým osobám zodpovedným za realizáciu individuálnych a kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov. (knihydobrovsky.cz)

Zákonom č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti sa do slovenského právneho poriadku transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii. Cieľom Smernice, rovnako ako aj zákona č. 69/2018 Z. z., je zaistiť ochranu informačným systémom a sieťam pred narušením buď samotných technických zariadení, alebo údajov, ktoré sa v nich spracovávajú, alebo služieb, ktoré sa pomocou nich poskytujú. Zákon nadobudol účinnosť 1. apríla 2018 a jeho primárnym adresátom – prevádzkovateľom základných služieb a poskytovateľom digitálnych služieb – vznikajú povinnosti splniť požiadavky zákona najneskôr k 1. októbru 2018. Identifikačné kritériá základnej služby (a ich prevádzkovateľov) sú uvedené vo vykonávacom predpise (vyhláška NBÚ č. 164/2018 Z. z., ktorou sa určujú identifikačné kritériá prevádzkovanej služby). Digitálne služby a ich poskytovatelia zahŕňajú online trhoviská, internetové vyhľadávače a služby v oblasti cloud computingu, ktoré poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ, ktorá zároveň zamestnáva aspoň 50 zamestnancov a má ročný obrat alebo celkovú ročnú bilanciu viac ako 10 000 000 eur. Medzi povinné subjekty patria tiež Národný bezpečnostný úrad, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Slovenská informačná služba, Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu a Vojenské spravodajstvo, ale tiež iné orgány štátnej správy.Štvorčlenný kolektív autorov, ktorý pripravil prvý podrobný komentár k zákonu č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti, zahŕňa ako akademických, tak aj praktizujúcich právnikov a odborníkov na technologické otázky kybernetickej a informačnej bezpečnosti. (knihydobrovsky.cz)

Druhé, doplnené a prepracované vydanie učebníc nadväzuje na prvé vydanie, ktoré vyšlo v roku 2017. Za ostatné obdobie došlo k viacerým novelizáciám Trestného zákona a Trestného poriadku. Zmeny a doplnenia, ktoré novely priniesli, sa významným spôsobom, dotkli mnohých trestnoprávnych ustanovení. Okrem priamych novelizácií Trestného poriadku boli zmeny trestnoprocesných noriem vykonané aj ďalšími zákonmi, napríklad zákonom č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky, zákonom č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe, zákonom č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, zákonom č. 231/2019 Z. z. o výkone detencie a zákonom č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku. V uplynulom období boli do Trestného poriadku transponované viaceré normy EÚ, a to predovšetkým zákonom č. 316/2016 Z. z. o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii, zákonom č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a zákonom č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov. Predkladaná učebnica trestného práva procesného II. s podtitulom priebeh trestného konania nadväzuje na učebnicu Trestné právo procesné I. s podtitulom všeobecná časť. Vzhľadom na postupný nárast rozsahu jednotlivých tém trestného práva procesného autori netradične zvolili rozdelenie obsahu učebnice trestného práva procesného do dvoch dielov, obdobne ako pri trestnom práve hmotnom. V prvej časti, Trestné právo procesné I. s podtitulom všeobecná časť, sa autori venujú všeobecným otázkam trestného práva procesného, subjektom trestného práva procesného, procesným úkonom, prostriedkom na zabezpečenie osôb, vecí a informácií, otázkam dokazovania a jednotlivým formám rozhodnutí. Do druhej časti učebnice trestného práva procesného s podtitulom priebeh trestného konania zaradili jednotlivé štádiá trestného konania, venujú sa postupu pred začatím trestného stíhania, prípravnému konaniu, predbežnému prejednaniu obžaloby a hlavnému pojednávaniu. Neopomínajú ani ďalšie formy súdneho rozhodovania, a to verejné a neverejné zasadnutie súdu. Osobitnú pozornosť venujú opravným prostriedkom, osobitným spôsobom konania, probácii a mediácii v trestnom konaní a vykonávaciemu konaniu. V záverečných kapitolách poskytujú informácie o jednotlivých inštitútoch medzinárodnej justičnej spolupráce v trestnom konaní, trovách trestného konania a základných východiskách konania na Medzinárodnom trestnom súde. Učebnice sú určené predovšetkým študentom vysokoškolského štúdia práva, ale môžu ich veľmi dobre využiť aj všetci právnici aplikujúci trestné právo procesné v najrôznejších funkciách a pozíciách. (patro.cz)

Trestné právo procesné patrí medzi jedno z najviac dynamicky sa rozvíjajúcich právnych odvetví a zatiaľ čo v minulosti bolo výsadou vnútroštátnej trestnej politiky, v súčasnosti je zásadným spôsobom ovplyvňované aj právom Európskej únie či inými medzinárodnými záväzkami. Druhé, doplnené a prepracované vydanie učebníc nadväzuje na prvé vydanie, ktoré vyšlo v roku 2017. Za ostatné obdobie došlo k viacerým novelizáciám Trestného zákona a Trestného poriadku. Zmeny a doplnenia, ktoré novely priniesli, sa významným spôsobom dotkli mnohých trestnoprávnych ustanovení. Okrem priamych novelizácií Trestného poriadku boli zmeny trestnoprocesných noriem vykonané aj ďalšími zákonmi, napríklad zákonom č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky, zákonom č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe, zákonom č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, zákonom č. 231/2019 Z. z. o výkone detencie a zákonom č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku. V uplynulom období boli do právneho poriadku transponované viaceré normy EÚ, a to predovšetkým zákonom č. 316/2016 Z. z. o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii, zákonom č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a zákonom č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov. Autori na základe mnohoročných teoretických a praktických skúseností predkladajú učebnice trestného práva procesného, reagujúce na nedávne početné legislatívnych zmeny. Vzhľadom na postupný nárast rozsahu jednotlivých tém trestného práva procesného autori zvolili rozdelenie obsahu učebnice trestného práva procesného do dvoch dielov, obdobne ako pri trestnom práve hmotnom. Štruktúra učebníc nadväzuje na dosiaľ vydané československé, české a slovenské učebnice trestného práva procesného s niektorými inováciami, ktoré majú pomôcť zvládnuť štúdium tejto náročnej problematiky. Okrem podrobnej analýzy a výkladu jednotlivých ustanovení je text učebníc vhodne doplnený aj relevantnou judikatúrou všeobecných súdov, ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva. V prvom zväzku Trestné právo procesné I. s podtitulom všeobecná časť autori pojednávajú o všeobecných otázkach trestného práva procesného, základných zásadách trestného konania, ochrane základných ľudských práv a slobôd, subjektoch trestného konania, procesných úkonoch, inštitútoch na zaistenie osôb, vecí a zabezpečovanie informácií v trestnom konaní, o dokazovaní a rozhodnutiach. Na prvú časť nadväzuje druhá časť učebnice, Trestné právo procesné II. s podtitulom priebeh trestného konania. Učebnice sú určené predovšetkým študentom vysokoškolského štúdia práva, ale môžu ich veľmi dobre využiť aj všetci právnici aplikujúci trestné právo procesné v najrôznejších funkciách a pozíciách. (patro.cz)

Rozhodovacia činnosť Súdneho dvora EÚ v trestných veciach sa týka mimoriadne náročných právnych otázok. Spravidla ide o riešenie trestnoprávnych záležitostí s cezhraničným rozmerom, ktoré sú nevyhnutné pre vnútroštátne orgány. Otázky položené Súdnemu dvoru EÚ nemajú vecnú povahu a netýkajú sa merita veci, ale týkajú sa právnej stránky veci. Ak teda vnútroštátny súd ktoréhokoľvek členského štátu EÚ narazí na polemickú otázku súvisiacu s normami trestného práva na úrovni EÚ pri aplikácii vnútroštátneho trestného práva, môže prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru EÚ otázku/otázky, čím ho požiada o „právnu pomoc'.Publikácia je súborným dielom judikatúry Súdneho dvora EÚ za roky 2018 až 2022 v trestných veciach. Je adresovaná aplikačnej praxi v oblasti trestného práva – advokátom, sudcom, prokurátorom a príslušníkom Policajného zboru. Cenné poznatky v nej nájdu taktiež akademici zaoberajúci sa trestným právom, ako aj študenti doktorandského štúdia so zameraním na trestné právo.Publikácia kontinuálne nadväzuje na dielo Judikatúra Súdneho dvora EÚ vo veciach trestných z roku 2018, v ktorom je obsiahnutá judikatúra za predchádzajúce obdobie. (knihydobrovsky.cz)

Kniha - autor Libor Klimek, 416 stran, slovensky, brožovaná bez přebalu lesklá Zákon č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí je vnútroštátnou právnou úpravou SR, ktorá sa aplikuje pri styku s cudzinou, a to hlavne v prípade uznania a výkonu trestu odňatia slobody. Je uplatniteľný jednak v prípade odoslania rozhodnutia zo SR do iného členského štátu EÚ, ale taktiež v prípade prijatia rozhodnutia z iného členského štátu EÚ v SR. Je prejavom zavedenia (implementácie) požiadaviek EÚ vyplývajúcich z rámcového rozhodnutia 2008/909/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v EÚ.V komentári sú spracované teoretické a praktické poznatky. Pramenia jednak z odbornej literatúry, dokumentov orgánov EÚ, súvisiacej vnútroštátnej a európskej právnej úpravy a v neposlednom rade z rozsiahlej judikatúry – hlavne... (alza.cz)

Kniha - autor Libor Klimek; Bystrík Šramel, 252 stran, slovensky, pevná bez přebalu lesklá Vzájomné uznávanie justičných rozhodnutí v trestných veciach v Európskej únii je kľúčovým konceptom európskeho justičného priestoru. Tento mechanizmus sa počas dlhých rokov vyvinul z futuristickej vízie na princíp, ktorý je oporným kameňom justičnej spolupráce v trestných veciach v Európskej únii. Jeho súčasťou je vzájomné uznávanie peňažných sankcií. Tento mechanizmus očakáva, že vzájomné uznávanie by sa malo uplatňovať na peňažné sankcie, ktoré uložili justičné alebo správne orgány s cieľom uľahčiť výkon týchto sankcií v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sú uložené. Dielo je adresované právnej obci v oblasti trestného práva – advokátom, sudcom, prokurátorom a príslušníkom Policajného zboru. Cenné poznatky v nej nájdu taktiež tak akademici zaoberajúci sa trestným právom, ako aj študenti práva. Monografia je dielom so silným potenciálom osloviť právnu obec... (alza.cz)