Zákon o kybernetickej bezpečnosti - tomáš gábriš, jozef andraško, ján hochmann, daniel olejár

Zákonom č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti sa do slovenského právneho poriadku transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii. Cieľom Smernice, rovnako ako aj zákona č. 69/2018 Z. z., je zaistiť ochranu informačným systémom a sieťam pred narušením buď samotných technických zariadení, alebo údajov, ktoré sa v nich spracovávajú, alebo služieb, ktoré sa pomocou nich poskytujú. Zákon nadobudol účinnosť 1. apríla 2018 a jeho primárnym adresátom – prevádzkovateľom základných služieb a poskytovateľom digitálnych služieb – vznikajú povinnosti splniť požiadavky zákona najneskôr k 1. októbru 2018. Identifikačné kritériá základnej služby (a ich prevádzkovateľov) sú uvedené vo vykonávacom predpise (vyhláška NBÚ č. 164/2018 Z. z., ktorou sa určujú identifikačné kritériá prevádzkovanej služby). Digitálne služby a ich poskytovatelia zahŕňajú online trhoviská, internetové vyhľadávače a služby v oblasti cloud computingu, ktoré poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ, ktorá zároveň zamestnáva aspoň 50 zamestnancov a má ročný obrat alebo celkovú ročnú bilanciu viac ako 10 000 000 eur. Medzi povinné subjekty patria tiež Národný bezpečnostný úrad, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Slovenská informačná služba, Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu a Vojenské spravodajstvo, ale tiež iné orgány štátnej správy.Štvorčlenný kolektív autorov, ktorý pripravil prvý podrobný komentár k zákonu č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti, zahŕňa ako akademických, tak aj praktizujúcich právnikov a odborníkov na technologické otázky kybernetickej a informačnej bezpečnosti. (knihydobrovsky.cz)

Zákonom č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti sa do slovenského právneho poriadku transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii. Cieľom Smernice, rovnako ako aj zákona č. 69/2018 Z. z., je zaistiť ochranu informačným systémom a sieťam pred narušením buď samotných technických zariadení, alebo údajov, ktoré sa v nich spracovávajú, alebo služieb, ktoré sa pomocou nich poskytujú. Zákon nadobudol účinnosť 1. apríla 2018 a jeho primárnym adresátom – prevádzkovateľom základných služieb a poskytovateľom digitálnych služieb – vznikajú povinnosti splniť požiadavky zákona najneskôr k 1. októbru 2018. Identifikačné kritériá základnej služby (a ich prevádzkovateľov) sú uvedené vo vykonávacom predpise (vyhláška NBÚ č. 164/2018 Z. z., ktorou sa určujú identifikačné kritériá prevádzkovanej služby). Digitálne služby a ich poskytovatelia zahŕňajú online trhoviská, internetové vyhľadávače a služby v oblasti cloud computingu, ktoré poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ, ktorá zároveň zamestnáva aspoň 50 zamestnancov a má ročný obrat alebo celkovú ročnú bilanciu viac ako 10 000 000 eur. Medzi povinné subjekty patria tiež Národný bezpečnostný úrad, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Slovenská informačná služba, Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu a Vojenské spravodajstvo, ale tiež iné orgány štátnej správy. Štvorčlenný kolektív autorov, ktorý pripravil prvý podrobný komentár k zákonu č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti, zahŕňa ako akademických, tak aj praktizujúcich právnikov a odborníkov na technologické otázky kybernetickej a informačnej bezpečnosti. (patro.cz)

Kniha - autor Jozef Andraško; Tomáš Gábriš; Ján Hochmann; Daniel Olejár, 548 stran, slovensky, pevná bez přebalu lesklá Zákonom č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti sa do slovenského právneho poriadku transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii. Cieľom Smernice, rovnako ako aj zákona č. 69/2018 Z. z., je zaistiť ochranu informačným systémom a sieťam pred narušením buď samotných technických zariadení, alebo údajov, ktoré sa v nich spracovávajú, alebo služieb, ktoré sa pomocou nich poskytujú. Zákon nadobudol účinnosť 1. apríla 2018 a jeho primárnym adresátom – prevádzkovateľom základných služieb a poskytovateľom digitálnych služieb – vznikajú povinnosti splniť požiadavky zákona najneskôr k 1. októbru 2018. Identifikačné kritériá základnej služby (a ich prevádzkovateľov) sú uvedené vo vykonávacom predpise (vyhláška... (alza.cz)

Komentář k zákonu o advokacii je sice určen primárně advokátům a advokátním koncipientům, své čtenáře, či spíše uživatele si zcela jistě najde ale také mezi soudci, notáři, státními zástupci, exekutory či jinými právními odborníky. Publikace je výsledkem desítek let zkušeností převážně praktikujících advokátů, kteří svůj komentář k zákonnému textu obohacují o odkazy na související právní předpisy a plné texty stavovských předpisů vydaných Českou advokátní komorou, bez nichž by komentář advokátní problematiky nebyl vyčerpávající. Text je také doplněn vzory, příklady, formuláři a individuálními právními akty, s nimiž se advokát a advokátní koncipient může nejčastěji setkat. Samozřejmostí je zařazení judikatury obecných soudů a v komentáři je možné také nalézt komentované citace rozhodnutí kárných senátů kárné komise ČAK. Pro lepší orientaci v advokátních předpisech přináší autoři také chronologický přehled stavovských i právních předpisů a doplňují komentář třemi desítkami tabulek, které přehledně srovnávají pojednanou materii, a jednapadesáti vzorovými dokumenty. (patro.cz)

Komentár poskytuje dokonalý výklad jednotlivých ustanovení zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov vo väzbe na najdôležitejšie súvisiace právne predpisy. Ide o najkomplexnejšie dielo pojednávajúce o obecnom zriadení na knižnom trhu v Slovenskej republike. Komentár nadväzuje na úspešné prvé vydanie z roku 2014. Od prvého vydania komentára v roku 2014 medzičasom došlo, najmä v roku 2018, k významným novelám zákona o obecnom zriadení, ktoré už vyvolali nutnosť zásadnej aktualizácie diela.Dielo však nie je len o reflektovaní novšej právnej úpravy, ale ide hlbšie a v podstate je novým dielom.Autori doplnili vlastný komentár jednotlivých ustanovení zákona o právne vety najnovších súdnych rozhodnutí.Autormi publikácie sú doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD., JUDr. Marian Hoffmann, PhD. a JUDr. Lukáš Tomaš, ktorí dôkladne poznajú problémy územnej samosprávy, čo prezentujú precízne spracovaným dielom.Publikácia je určená predstaviteľom samosprávy, zamestnancom obcí, sudcom, prokurátorom, advokátom, ako aj odbornej verejnosti, ktorá prichádza do kontaktu s obecnou samosprávou. (knihydobrovsky.cz)

Poznanie právnej regulácie zriadenia samosprávy na úrovni vyšších územných celkov vytvára základný vedomostný rámec pre vykonávateľov územnej samosprávy. V procese uplatňovania verejných subjektívnych práv je mimoriadne dôležité porozumieť dikcii zákona o samosprávnych krajoch, čo sa stalo podnetom k napísaniu komentára k uvedenému zákonu. Autorský kolektív v zložení doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD., JUDr. Lukáš Tomaš a JUDr. Marian Hoffmann, PhD., zhodnotil pri jeho písaní svoje bohaté teoretické poznatky a prak¬tické skúsenosti z oblasti územnej samosprávy. Výsledkom ich práce je dielo, ktoré poskytuje precízny výklad jed¬notlivých ustanovení zákona o samosprávnych krajoch vo vecnej nadväznosti na najdôle¬žitejšie súvisiace právne predpisy. Vlastný komentár jednotlivých ustanovení zákona je dopl¬nený o právne vety najnovších súdnych rozhodnutí. Pri spracovaní výkladov sa autori neobmedzovali len na vnútroštátnu reguláciu a súdnu prax, ale prinášajú aj komparatívny pohľad na podobné inštitúty zahraničných právnych úprav. Publikácia „Zákon o samosprávnych krajoch – komentár” predstavuje najkomplexnejšie dielo o krajskom zriadení na knižnom trhu v Slovenskej republike. Je určená nielen predstaviteľom samosprávy vyšších územných celkov, ale aj obciam. Ako vhodný zdroj právnych poznatkov poslúži aj sudcom, prokurátorom, advokátom, ako aj odbornej verejnosti, ktorá prichádza do kontaktu so samosprávou. (knihydobrovsky.cz)

Komentář reaguje na novelu provedenou zákonem č. 258/2017 Sb. Právní stav publikace je k 1. 9. 2017. Okomentovány jsou i změny zákona účinné od 1. 7. 2018. Komentář k zákonu o advokacii je sice určen primárně advokátům a advokátním koncipientům, své čtenáře, či spíše uživatele si zcela jistě najde ale také mezi soudci, notáři, státními zástupci, exekutory či jinými právními odborníky. Publikace je výsledkem desítek let zkušeností převážně praktikujících advokátů, kteří svůj komentář k zákonnému textu obohacují o odkazy na související právní předpisy a plné texty stavovských předpisů vydaných Českou advokátní komorou, bez nichž by komentář advokátní problematiky nebyl vyčerpávající. Text je také doplněn vzory, příklady, formuláři a individuálními právními akty, s nimiž se advokát a advokátní koncipient může nejčastěji setkat. Samozřejmostí je zařazení judikatury obecných soudů a v komentáři je možné také nalézt komentované citace rozhodnutí kárných senátů kárné komise ČAK. Pro lepší orientaci v advokátních předpisech přináší autoři také chronologický přehled stavovských i právních předpisů a doplňují komentář třemi desítkami tabulek, které přehledně srovnávají pojednanou materii, a jednapadesáti vzorovými dokumenty. (knihydobrovsky.cz)

Československo zrušilo šľachtické tituly už v roku 1918, jedným z úplne prvých (a dodnes stále platných) zákonov prijatých po vzniku štátu – zákonom č. 61/1918 Zb. z. a n. To však novej republike paradoxne nebránilo, aby vzápätí v rámci svojich štátnych vyznamenaní zaviedla aj hodnostný stupeň „rytier“. Dodnes pritom na území bývalého Československa prežívajú rôznorodé šľachtické spolky a rytierske rády – a dokonca zažívajú rozkvet. V médiách sa stretávame s označovaním republikánskych politikov titulom „kníže“ a medzi právnikmi sa diskutuje o aktuálnosti a právnom statuse storočného zákona o zrušení šľachtictva. V Maďarsku sa zas otvorene zdôrazňuje kontinuita s tisícročným kráľovstvom a v názve štátu sa upúšťa od označenia „republika“. Otázka právneho statusu šľachty, šľachtických titulov a rytierskych rádov sa tak aj dnes javí byť legitímnou a zároveň aktuálnou, a to aj v súčasnej Slovenskej a Českej republike – osobitne s poukazom na sté výročie prijatia zákona č. 61/1918 Zb. z. a n. (prijatý 10. decembra 1918). Publikácia má za cieľ zodpovedať túto otázku v porovnaní s obdobnými právnymi úpravami a aktuálnym stavom v najbližšom zahraničí, vrátane analýzy národnej a medzinárodnej súdnej praxe minulosti aj súčasnosti. (knihydobrovsky.cz)

Hlavním účelem vydání Komentáře je vysvětlit zcela novou právní úpravu veřejných služeb v přepravě cestujících v drážní a silniční dopravě a přiměřeně i ve vnitrozemské vodní plavbě. Evropská unie po téměř čtyřiceti letech přijala novou právní úpravu pro oblast veřejných služeb v železniční a silniční dopravě – nařízení Evropského parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007. I když toto nařízení platí přímo, v ČR byl v návaznosti na něj připraven a schválen nový zákon o veřejných službách v přepravě cestujících, jehož cílem byla komplexní úprava veřejné dopravy v jednom právním předpisu. Zákon vedle adaptace nařízení komplexně upravuje veřejnou dopravu a stanovuje podmínky pro liberalizaci trhu veřejné dopravy. Komentář se proto zaměřuje na právní úpravu postavení jednotlivých orgánů při zajišťování veřejných služeb ve veřejné dopravě (stát, kraje a obce), proces nabídkového řízení pro výběr dopravce a na postavení orgánu dohledu nad dodržováním postupu při uzavření smlouvy o veřejných službách, včetně stanovení jeho pravomocí. Dále se Komentář soustřeďuje na vymezení dopravní obslužnosti státu, krajů a obcí, postup státu, krajů a obcí při zajišťování dopravní obslužnosti veřejnými službami v přepravě cestujících, systém financování veřejné dopravy z veřejných rozpočtů a úpravu dopravního plánování a integrovaných veřejných služeb. (patro.cz)

Publikace je podrobným komentářem zákona č. 45/2013 Sb., o obětech trestných činů. Výklad je doplněn judikaturou i souvislosti s dalšími právními předpisy - národními i evropskými. Komentář je pro větší srozumitelnost doplněn o ilustrativní příklady z aplikační praxe. Komentář je určen Zejména k praktickému využití, a to nejenom pro právník, ale pro všechny, kdo se o problematiku oběť Zajímají a obětem poskytují pomoc. Publikace tak Může Slouží i policistům, psychologům, terapeutům, psychiatrům, sociálním pracovníkům ve státním i nevládním sektoru, konzultantům linek pomoci a pracovníkům probační a mediační služby. Publikace dále v přiložit obsahuje základen informace pro oběť trestného činu, vzor Prohlášení oběti o dopadu trestného činu na její život a další vzory. Právní stav publikace k 1. 7. 2018. (knihydobrovsky.cz)

Národná rada SR po niekoľkoročnom legislatívnom procese schválila zákon č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku. Zaisťovanie majetku v zmysle tohto zákona sa realizuje dvoma spôsobmi - posesórne a neposesórne. V prvom prípade dochádza k faktickému uchopeniu zaisteného majetku a jeho odňatiu z dispozície dotknutej osoby (zaisťovanie hnuteľných vecí) a v druhom prípade sa majetok zaisťuje formou zápisu tejto skutočnosti do úradnej evidencie majetku (zaisťovanie zaknihovaných cenných papierov a peňažných prostriedkov na účte v banke, zaisťovanie nehnuteľností). Komentovaným zákonom dochádza aj k zriadeniu nového Úradu pre správu zaisteného majetku, ktorý má zabezpečovať správu zaisteného majetku, ktorý bol zaistený v rámci trestného konania, daňového konania, výkonu medzinárodných sankcií alebo pri preukazovaní pôvodu majetku. Väčšia časť zákona nadobudla účinnosť od 1. januára 2021, odložená účinnosť od 1. augusta 2021 je vo vzťahu k zriadeniu Úradu pre správu zaisteného majetku ako správcu zaisteného majetku s cieľom zabezpečiť organizačno-personálnu, procesnú a materiálnu pripravenosť tohto úradu. Autori komentára, ktorí sa zúčastňovali na príprave návrhu zákona, si kladú za cieľ ponúknuť čitateľovi základný výklad príslušných ustanovení zákona. Komentár je určený predovšetkým pre orgány činné v trestnom konaní a súdy či ďalšie orgány, ktoré budú vo svojej aplikačnej praxi riešiť konkrétne prípady zaisťovania a správy zaisteného majetku. Vzhľadom na to, že zákon o zaistení je vo vzťahu k výkonu rozhodnutí o zaistení majetku k Trestnému poriadku a iným predpisom subsidiárnym predpisom, vo vzťahu k výkonu zaistenia sa ustanovenia zákona o zaistení použijú, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (knihydobrovsky.cz)

Československo zrušilo šľachtické tituly už v roku 1918, jedným z úplne prvých (a dodnes stále platných) zákonov prijatých po vzniku štátu – zákonom č. 61/1918 Zb. z. a n. To však novej republike paradoxne nebránilo, aby vzápätí v rámci svojich štátnych vyznamenaní zaviedla aj hodnostný stupeň „rytier“. Dodnes pritom na území bývalého Československa prežívajú rôznorodé šľachtické spolky a rytierske rády – a dokonca zažívajú rozkvet. V médiách sa stretávame s označovaním republikánskych politikov titulom „kníže“ a medzi právnikmi sa diskutuje o aktuálnosti a právnom statuse storočného zákona o zrušení šľachtictva. V Maďarsku sa zas otvorene zdôrazňuje kontinuita s tisícročným kráľovstvom a v názve štátu sa upúšťa od označenia „republika“. Otázka právneho statusu šľachty, šľachtických titulov a rytierskych rádov sa tak aj dnes javí byť legitímnou a zároveň aktuálnou, a to aj v súčasnej Slovenskej a Českej republike – osobitne s poukazom na sté výročie prijatia zákona č. 61/1918 Zb. z. a n. (prijatý 10. decembra 1918). Publikácia má za cieľ zodpovedať túto otázku v porovnaní s obdobnými právnymi úpravami a aktuálnym stavom v najbližšom zahraničí, vrátane analýzy národnej a medzinárodnej súdnej praxe minulosti aj súčasnosti. (patro.cz)

První komentář zákona o obchodních korporacích, který zahrnuje doprovodné zákony a daňové a účetní souvislosti! S velkým důrazem na judikaturu použitelnou i pro novou právní úpravu! Zákon o obchodních korporacích je základní součástí rekodifikace soukromého práva, která úzce souvisí s novým občanským zákoníkem. Řeší základní podmínky fungování jednotlivých druhů obchodních korporací, strukturu jejich orgánů, odpovědnost jejich členů, vklady a podíly na zisku korporací aj. Komentář je zpracován vysokoškolskými pedagogy, advokáty a dalšími autory z řad odborníku na korporátní právo. Je určen pro širokou právnickou a podnikatelskou obec. Komentář vychází ve dvou dílech. 1. díl, 1.608 stran - obecná ustanovení, veřejnou obchodní společnost, komanditní společnost, společnost s ručením omezeným a část akciové společnosti 2. díl, cca 1.200 stran - druhá část akciové společnosti, družstvo a závěrečná a přechodná ustanovení (knihydobrovsky.cz)

Hlavním účelem vydání Komentáře je vysvětlit zcela novou právní úpravu veřejných služeb v přepravě cestujících v drážní a silniční dopravě a přiměřeně i ve vnitrozemské vodní plavbě. Evropská unie po téměř čtyřiceti letech přijala novou právní úpravu pro oblast veřejných služeb v železniční a silniční dopravě – nařízení Evropského parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007. I když toto nařízení platí přímo, v ČR byl v návaznosti na něj připraven a schválen nový zákon o veřejných službách v přepravě cestujících, jehož cílem byla komplexní úprava veřejné dopravy v jednom právním předpisu. Zákon vedle adaptace nařízení komplexně upravuje veřejnou dopravu a stanovuje podmínky pro liberalizaci trhu veřejné dopravy.Komentář se proto zaměřuje na právní úpravu postavení jednotlivých orgánů při zajišťování veřejných služeb ve veřejné dopravě (stát, kraje a obce), proces nabídkového řízení pro výběr dopravce a na postavení orgánu dohledu nad dodržováním postupu při uzavření smlouvy o veřejných službách, včetně stanovení jeho pravomocí.Dále se Komentář soustřeďuje na vymezení dopravní obslužnosti státu, krajů a obcí, postup státu, krajů a obcí při zajišťování dopravní obslužnosti veřejnými službami v přepravě cestujících, systém financování veřejné dopravy z veřejných rozpočtů a úpravu dopravního plánování a integrovaných veřejných služeb. (knihydobrovsky.cz)

Monografia zachytáva spoločné črty vývoja práva v priestore stredovýchodnej Európy za posledných približne 1500 rokov. Dôraz je v tejto publikácii kladený na vývoj práva na území štátov Vyšehradskej štvorky ako území doteraz zaznávanom predstaviteľmi prúdu porovnávacích právnych dejín či európskych právnych dejín. Vzájomná historická previazanosť skúmaných štátov sa prejavuje v ich podobnej právnohistorickej skúsenosti, čiastočne odlišnej od západoeurópskeho vývoja práva. Publikácia približuje vybrané príznaky právnych dejín spoločné štátom v tomto regióne, a to najmä v podobe pomerne neskoršej kristianizácie práva v období raného stredoveku, v podobe historickoprávnej skúsenosti s byzantským právnym vplyvom v rámci cyrilometodskej misie, ale tiež spočívajúce v zachovávaní domácich právnych tradícií s pomerne slabšou romanizáciou práva v období vrcholného stredoveku a v novoveku či v odlišnom chápaní feudálneho zriadenia v porovnaní so západnou Európou. Ďalšie spoločné znaky právnych dejín stredovýchodnej Európy predstavujú špecificky pretransformované vzory liberalizmu a západných právnych riešení v právnych dejinách 19. a 20. storočia, kedy táto časť Európy zároveň prešla rozsiahlymi premenami v dôsledku myšlienky etnického národa a národného štátu. Osobitnou spoločnou východoeurópskou skúsenosťou sú potom v 20. storočí rozsiahle zásahy do vlastníckych pomerov (pozemkové reformy, konfiškácie, znárodnenia), prudké štátoprávne premeny a viacnásobné zmeny hraníc v tejto časti Európy, či napokon doteraz badateľný vplyv sovietskych právnych vzorov. Jedinečnou je v tejto súvislosti tiež právna skúsenosť s opakovanými spoločenskými prechodmi medzi totalitou a demokraciou, v recentnom období spojená, navyše, s výzvami europeizácie a globalizácie práva. Všetky uvedené jedinečné skúsenosti spájajú štáty stredovýchodnej Európy a ovplyvňujú ich príbuznú právnu identitu a kultúru, často dostatočne nepochopenú mimo tohto regiónu. Nepochopenie a neznalosť je však tiež dôsledkom nedostatočnej prezentácie spoločných právnohistorických tradícií stredovýchodnej Európy na celoeurópskom fóre. Práve uvedený nedostatok sa snaží odstrániť predstavovaná monografia, ktorá je v záujme širšieho dosahu napísaná v anglickom jazyku. (knihydobrovsky.cz)

Učebnica politickej, právnej a sociálnej filozofie, ktorá predstavuje teoretické riešenia politicko-právnych a právno-filozofických problémov v jednotlivých etapách vývoja politického a právneho myslenia i spoločenských zmien, ktoré boli významnými ideovými počinmi reflektované. Ide najmä o prínos najvýznamnejších mysliteľov k poznaniu východísk a povahy prirodzeného a pozitívneho práva, vzťahu etiky, práva a politiky, slobody, rovnosti a spravodlivosti, slobody a spoločenského poriadku, štátu a moci, ľudských práv. Zámerom autorov je oboznámiť študentov práva s dedičstvom politickej, právnej a sociálnej filozofie a zároveň poukázať na konfrontáciu rôznych stanovísk, rozličné štýly myslenia a spôsoby argumentácie. Jej cieľom je prispieť ku kultivácii myslenia študentov a k prehĺbeniu poznania rozmanitostí myšlienkového vývoja právnej, politickej a sociálnej filozofie. (patro.cz)

Učebnica politickej, právnej a sociálnej filozofie, ktorá predstavuje teoretické riešenia politicko-právnych a právno-filozofických problémov v jednotlivých etapách vývoja politického a právneho myslenia i spoločenských zmien, ktoré boli významnými ideovými počinmi reflektované. Ide najmä o prínos najvýznamnejších mysliteľov k poznaniu východísk a povahy prirodzeného a pozitívneho práva, vzťahu etiky, práva a politiky, slobody, rovnosti a spravodlivosti, slobody a spoločenského poriadku, štátu a moci, ľudských práv. Zámerom autorov je oboznámiť študentov práva s dedičstvom politickej, právnej a sociálnej filozofie a zároveň poukázať na konfrontáciu rôznych stanovísk, rozličné štýly myslenia a spôsoby argumentácie. Jej cieľom je prispieť ku kultivácii myslenia študentov a k prehĺbeniu poznania rozmanitostí myšlienkového vývoja právnej, politickej a sociálnej filozofie. (knihydobrovsky.cz)

V roku 2001 bol prijatý zákon o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 147/2001 Z. z. K uvedenému právnemu predpisu nebol vydaný doteraz žiadny komentár a neexistuje ani vedecká monografia, ktorá by komplexne rozoberala právne aspekty reklamy. Kolektív autorov, ktorý napísal prvé vydanie komentára k zákonu o reklame pozostáva z právnikov, ktorí sa venujú danej problematike dlhodobo, systematicky a to nielen teoreticky, ale aj prakticky.V tomto komentári možno nájsť odpovede na relevantné otázky, ktoré vyplynuli nielen z doterajšej praktickej aplikácie zákona o reklame, ale aj z teórie. Pri hľadaní odpovedí čerpali autori poznatky nielen zo slovenskej a zahraničnej literatúry, ale aj najmä z judikatúry vrátane rozhodnutí Súdneho dvora EÚ. (knihydobrovsky.cz)

Komentár k zákonu o kolektívnom vyjednávaní je prvým z novej edície Praktických komentárov vydavateľstva Wolters Kluwer, poňatý netradičným spôsobom, kde komentovaný predpis je podaný hutným a informačne bohatým obsahom, ktorý vyčerpávajúco pokrýva danú problematiku. Praktickým potrebám je prispôsobený aj jeho vzhľad a rozmery. Autorský kolektív v komentári ponúka čitateľom vyčerpávajúci odborný výklad k celému procesu kolektívneho vyjednávania, pričom ho tvorí takmer výlučne vlastnými skúsenosťami, postrehmi a overenou právnou praxou. Komentár je spracovaný veľmi prehľadne, na vysokej odbornej úrovni, s dokonalou znalosťou rozoberanej problematiky. Výklad jednotlivých ustanovení zákona o kolektívnom vyjednávaní je podaný zrozumiteľne, vecne a je efektívne zameraný na praktické otázky. Argumentačne sa autori opierajú aj o relevantné súdne rozhodnutia (slovenské súdy, české súdy, Súdny dvor EÚ a Európsky súd pre ľudské práva). Jeho praktický prínos nie je len deklarovaný, ale umocňujú ho aj pripojené vzory dokumentov podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní (napr. vzor žiadosti o riešenie sporu pred sprostredkovateľom, vzor dohody o odmene sprostredkovateľa a ďalšie). Pravidlá kolektívneho vyjednávania sú v zákone o kolektívnom vyjednávaní v mnohých aspektoch veľmi rámcové a v praxi sú pre reguláciu tohto procesu nevyhnutné dohody sociálnych partnerov. Publikácia ponúka interpretácie zaužívaných postupov a dobrej praxe kolektívneho vyjednávania, čím sa stáva v momente použiteľným návodom pre všetky zúčastnené strany. Sociálni partneri si ozrejmia otázky procesnoprávnej aj hmotnoprávnej povahy, týkajúce sa fáz kolektívneho vyjednávania až po jeho výsledok. (patro.cz)

Komentár poskytuje dokonalý výklad jednotlivých ustanovení zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov vo väzbe na najdôležitejšie súvisiace právne predpisy. Ide o najkomplexnejšie dielo pojednávajúce o obecnom zriadení na knižnom trhu v Slovenskej republike. Komentár nadväzuje na úspešné prvé vydanie z roku 2014. Od prvého vydania komentára v roku 2014 medzičasom došlo, najmä v roku 2018, k významným novelám zákona o obecnom zriadení, ktoré už vyvolali nutnosť zásadnej aktualizácie diela. Dielo však nie je len o reflektovaní novšej právnej úpravy, ale ide hlbšie a v podstate je novým dielom. Autori doplnili vlastný komentár jednotlivých ustanovení zákona o právne vety najnovších súdnych rozhodnutí. Autormi publikácie sú doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD., JUDr. Marian Hoffmann, PhD. a JUDr. Lukáš Tomaš, ktorí dôkladne poznajú problémy územnej samosprávy, čo prezentujú precízne spracovaným dielom. Publikácia je určená predstaviteľom samosprávy, zamestnancom obcí, sudcom, prokurátorom, advokátom, ako aj odbornej verejnosti, ktorá prichádza do kontaktu s obecnou samosprávou. (patro.cz)

Podanie svedeckej výpovede môže pre svedka znamenať aj možné ohrozenie svedka, resp. jeho blízkych osôb, predovšetkým pri dokazovaní organizovanej kriminality. Z toho dôvodu môžu byť svedkovia vystavení fyzickému násiliu či psychickému nátlaku zo strany páchateľov a následnej obave o svoj život a zdravie, resp. blízkych osôb, následkom čoho menia svoje výpovede, resp. odmietajú vypovedať, čím dochádza k mareniu trestného konania. Ak sa svedok pri plnení tejto povinnosti vystavuje vážnemu nebezpečenstvu, potom sa podľa princípov právneho štátu vyžaduje jeho účinná ochrana. Vznik inštitucionálnej ochrany svedka sa datuje do 70. rokov minulého storočia v Spojených štátoch amerických, kde bola prvýkrát použitá ako právny inštitút na rozloženie zločineckých organizácií štýlu Mafie. Až do deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa v našich podmienkach ochrana svedka nejavila tak aktuálnym problémom, ako tomu bolo v západných krajinách, v ktorých už v tom čase bol organizovaný zločin rozvinutý. V podmienkach Slovenskej republiky sa právna úprava ochrany svedka začala zásadnejšie meniť od 90. rokov minulého storočia v súvislosti so zmenami v spoločnosti. Inštitucionálna ochrana svedka bola do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená prijatím zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka s účinnosťou od 1. januára 1999. Uvedený zákon vytvoril podmienky na poskytovanie ochrany a pomoci osobe vypovedajúcej ako ohrozený svedok alebo chránený svedok, prípadne poskytujúcej dôkazy s cieľom odhalenia a usvedčenia páchateľov predovšetkým organizovanej trestnej činnosti. V súvislosti s prijímaním uvedeného zákona boli novelizované aj ďalšie súvisiace predpisy. Policajnému zboru sa zverila úloha zabezpečovať ochranu chráneným svedkom a medzi hlavné úlohy Policajného zboru sa zaviedla úloha poskytovať ochranu a pomoc ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi podľa osobitného predpisu. Komentár k zákonu o ochrane svedka predstavuje výklad príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o ochrane svedka, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Cieľom nebolo a ani nemohlo byť podrobne predstaviť metódy a formy poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému a chránenému svedkovi. Uvedené metódy, postupy a formy sú upravené internými predpismi ministerstva vnútra a tvoria utajované skutočnosti podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. (patro.cz)

Podanie svedeckej výpovede môže pre svedka znamenať aj možné ohrozenie svedka, resp. jeho blízkych osôb, predovšetkým pri dokazovaní organizovanej kriminality. Z toho dôvodu môžu byť svedkovia vystavení fyzickému násiliu či psychickému nátlaku zo strany páchateľov a následnej obave o svoj život a zdravie, resp. blízkych osôb, následkom čoho menia svoje výpovede, resp. odmietajú vypovedať, čím dochádza k mareniu trestného konania. Ak sa svedok pri plnení tejto povinnosti vystavuje vážnemu nebezpečenstvu, potom sa podľa princípov právneho štátu vyžaduje jeho účinná ochrana.Vznik inštitucionálnej ochrany svedka sa datuje do 70. rokov minulého storočia v Spojených štátoch amerických, kde bola prvýkrát použitá ako právny inštitút na rozloženie zločineckých organizácií štýlu Mafie. Až do deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa v našich podmienkach ochrana svedka nejavila tak aktuálnym problémom, ako tomu bolo v západných krajinách, v ktorých už v tom čase bol organizovaný zločin rozvinutý. V podmienkach Slovenskej republiky sa právna úprava ochrany svedka začala zásadnejšie meniť od 90. rokov minulého storočia v súvislosti so zmenami v spoločnosti. Inštitucionálna ochrana svedka bola do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená prijatím zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka s účinnosťou od 1. januára 1999. Uvedený zákon vytvoril podmienky na poskytovanie ochrany a pomoci osobe vypovedajúcej ako ohrozený svedok alebo chránený svedok, prípadne poskytujúcej dôkazy s cieľom odhalenia a usvedčenia páchateľov predovšetkým organizovanej trestnej činnosti. V súvislosti s prijímaním uvedeného zákona boli novelizované aj ďalšie súvisiace predpisy. Policajnému zboru sa zverila úloha zabezpečovať ochranu chráneným svedkom a medzi hlavné úlohy Policajného zboru sa zaviedla úloha poskytovať ochranu a pomoc ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi podľa osobitného predpisu.Komentár k zákonu o ochrane svedka predstavuje výklad príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o ochrane svedka, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Cieľom nebolo a ani nemohlo byť podrobne predstaviť metódy a formy poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému a chránenému svedkovi. Uvedené metódy, postupy a formy sú upravené internými predpismi ministerstva vnútra a tvoria utajované skutočnosti podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. (knihydobrovsky.cz)

Predkladaná publikácia predstavuje výber najvýznamnejších ideových iniciatív. Zámerom zostaviteľov je oboznámiť študentov práva s dedičstvom politickej, právnej a sociálnej filozofie a zároveň poukázať na konfrontáciu rôznych stanovísk a na rozličné štýly myslenia a spôsoby argumentácie. Učebné texty majú oboznámiť študentov práva s autentickým textom z vybraných diel, a tým prispieť ku kultivácii ich myslenia a k prehĺbeniu poznania rozmanitostí myšlienkového vývoja právnej, politickej a sociálnej filozofie. (patro.cz)

Třetí vydání komentáře k zákonu č. 134/2016 Sb., o zadávání veřejných zakázek, ve znění pozdějších předpisů, navazuje na předchozí vydání populárního komentáře, zahrnuje veškeré dosavadní novely zákona a reflektuje právní stav k 1. lednu 2024. Aktualizované vydání komentáře k zákonu o zadávání veřejných zakázek zahrnuje legislativní změny a poznatky plynoucí ze závěrů rozhodovací praxe, ke kterým došlo v poslední době, včetně doposud nejrozsáhlejší novelizace účinné od 16. 7. 2023, provedené zákonem č. 166/2023 Sb. Změny provedené touto novelou se dotkly relativně velkého počtu ustanovení.Zadávání veřejných zakázek podrobně a přehledněPublikace přináší podrobný komentář k jednotlivým ustanovením, odpovědi na četné praktické otázky, které vznikají v průběhu zadávání veřejných zakázek. Pomocí řady praktických příkladů vysvětluje, jak správně chápat a aplikovat jednotlivá ustanovení zákona. Zohledňuje aktuální rozhodnutí orgánů dohledu a opírá se o bohaté zkušenosti autorů z praxe. Komentář se vedle základních institutů veřejného zadávání, k nimž patří jednotlivé kategorie zadavatelů, systematika druhů veřejných zakázek a stanovení jejich předpokládané hodnoty, podrobně věnuje jednotlivým postupům zadavatele v zadávacích řízeních, včetně koncesního řízení, a podmínkám pro jejich použití. Kniha se nevyhýbá problematickým otázkám, na které praxe a výklad často narážejí. Poskytuje nejen komplexní a provázaný výklad aktuálního právního stavu, ale je také praktickým průvodcem pro každého, kdo se v oblasti veřejných zakázek pohybuje. Publikace obsahuje také prováděcí právní předpisy k zákonu a rozsáhlou přílohovou část. Jde proto o publikaci určenou pro zadavatele, dodavatele, ale též administrátory veřejných zakázek a další osoby podílející se na průběhu zadávacích řízení. (knihydobrovsky.cz)

Komentár k zákonu o obetiach trestných činov je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k spomínanému zákonu. Autor, profesor trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami a člen pracovnej skupiny Ministerstva spravodlivosti SR k príprave transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, ktorý sa aktívne podieľal na príprave uvedeného zákona, v krátkom čase po účinnosti zákona spracoval komentár k jeho príslušným ustanoveniam. Obetiam trestných činov, ktorým bola spôsobená ujma na živote, zdraví, majetku, cti alebo iných právach, spočiatku medzinárodné dokumenty nepriznávali žiadne osobitné práva. Koncom 20. storočia sa okrem posilňovania práv osôb, proti ktorým sa vedie trestné stíhanie, začala diskusia o posilnení práv poškodených trestnými činmi – obetí. Bolo to najmä v súvislosti s restoratívnou funkciou trestania. Rada Európskej únie prijala 15. marca 2001 rámcové rozhodnutie o postavení obetí v trestnom konaní a v roku 2004 smernicu 2004/80/ES z 29. apríla 2004 bol rámec postavenia obetí doplnený aj o odškodňovanie obetí trestných činov v cezhraničných situáciách. Prijatím Lisabonskej zmluvy sa problematika obetí upravila aj v primárnom práve EÚ. Následne bola prijatá smernica 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze a smernica 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov. Zákonom o obetiach sa vykonáva transpozícia predovšetkým smernice 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a smernice 2004/80/ES o odškodňovaní obetí trestných činov. Do prijatia zákona o obetiach v podmienkach Slovenskej republiky absentovala ucelená právna úprava týkajúca sa ochrany, poskytovania pomoci a odškodňovania obetí trestných činov. Slovenská trestnoprávna teória ani legislatíva pojem „obeť“ dosiaľ nepoužívali. Slovenský právny poriadok preferoval pojem „poškodený“. Požiadavky na zabezpečenie osobitnej starostlivosti o obete trestných činov, ktoré presahujú úpravu trestného konania, boli čiastkovo riešené v Trestnom poriadku, ale najmä v iných osobitných zákonoch v gescii viacerých rezortov. Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o obetiach, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov EÚ, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Výklad je doplnený aj pomocou usmernenia Generálneho riaditeľstva Spravodlivosti týkajúceho sa transpozície a implementácie smernice 2012/29/EÚ, ktorého cieľom bolo uľahčenie efektívnej a včasnej transpozície smernice 2012/29/EÚ. Tento dokument je určený pre členské štáty, aby aplikovali jednotný výklad ustanovení smernice 2012/29/EÚ. Nemá právnu záväznosť a je určený iba pre usmernenie procesu transpozície. Vzhľadom na to, že v slovenskej a zahraničnej literatúre sú publikované početné monografie, štúdie a články k problematike obetí trestných činov, z dostupných informácií sme sa pokúsili vybrať, zoradiť a prezentovať poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy, t. j. na jednej strane obetiam trestných činov a organizáciám na pomoc obetiam, na druhej strane orgánom činným v trestnom konaní a súdom, pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona. Na záver je uvedená príslušná judikatúra slovenských súdov a Súdneho dvora EÚ. Komentár je určený predovšetkým subjektom poskytujúcim pomoc obetiam a orgánom činným v trestnom konaní, ktoré pri svojej činnosti prichádzajú do kontaktu s obeťami trestných činov. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktoré pomáhajú obetiam trestných činov. (patro.cz)

Komentár k zákonu o obetiach trestných činov je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k spomínanému zákonu. Autor, profesor trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami a člen pracovnej skupiny Ministerstva spravodlivosti SR k príprave transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, ktorý sa aktívne podieľal na príprave uvedeného zákona, v krátkom čase po účinnosti zákona spracoval komentár k jeho príslušným ustanoveniam. Obetiam trestných činov, ktorým bola spôsobená ujma na živote, zdraví, majetku, cti alebo iných právach, spočiatku medzinárodné dokumenty nepriznávali žiadne osobitné práva. Koncom 20. storočia sa okrem posilňovania práv osôb, proti ktorým sa vedie trestné stíhanie, začala diskusia o posilnení práv poškodených trestnými činmi – obetí. Bolo to najmä v súvislosti s restoratívnou funkciou trestania. Rada Európskej únie prijala 15. marca 2001 rámcové rozhodnutie o postavení obetí v trestnom konaní a v roku 2004 smernicu 2004/80/ES z 29. apríla 2004 bol rámec postavenia obetí doplnený aj o odškodňovanie obetí trestných činov v cezhraničných situáciách. Prijatím Lisabonskej zmluvy sa problematika obetí upravila aj v primárnom práve EÚ. Následne bola prijatá smernica 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze a smernica 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov. Zákonom o obetiach sa vykonáva transpozícia predovšetkým smernice 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a smernice 2004/80/ES o odškodňovaní obetí trestných činov.Do prijatia zákona o obetiach v podmienkach Slovenskej republiky absentovala ucelená právna úprava týkajúca sa ochrany, poskytovania pomoci a odškodňovania obetí trestných činov. Slovenská trestnoprávna teória ani legislatíva pojem „obeť“ dosiaľ nepoužívali. Slovenský právny poriadok preferoval pojem „poškodený“. Požiadavky na zabezpečenie osobitnej starostlivosti o obete trestných činov, ktoré presahujú úpravu trestného konania, boli čiastkovo riešené v Trestnom poriadku, ale najmä v iných osobitných zákonoch v gescii viacerých rezortov.Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o obetiach, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov EÚ, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Výklad je doplnený aj pomocou usmernenia Generálneho riaditeľstva Spravodlivosti týkajúceho sa transpozície a implementácie smernice 2012/29/EÚ, ktorého cieľom bolo uľahčenie efektívnej a včasnej transpozície smernice 2012/29/EÚ. Tento dokument je určený pre členské štáty, aby aplikovali jednotný výklad ustanovení smernice 2012/29/EÚ. Nemá právnu záväznosť a je určený iba pre usmernenie procesu transpozície.Vzhľadom na to, že v slovenskej a zahraničnej literatúre sú publikované početné monografie, štúdie a články k problematike obetí trestných činov, z dostupných informácií sme sa pokúsili vybrať, zoradiť a prezentovať poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy, t. j. na jednej strane obetiam trestných činov a organizáciám na pomoc obetiam, na druhej strane orgánom činným v trestnom konaní a súdom, pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona. Na záver je uvedená príslušná judikatúra slovenských súdov a Súdneho dvora EÚ. Komentár je určený predovšetkým subjektom poskytujúcim pomoc obetiam a orgánom činným v trestnom konaní, ktoré pri svojej činnosti prichádzajú do kontaktu s obeťami trestných činov. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktoré pomáhajú obetiam trestných činov. (knihydobrovsky.cz)

Monografia zachytáva spoločné črty vývoja práva v priestore stredovýchodnej Európy za posledných približne 1500 rokov. Dôraz je v tejto publikácii kladený na vývoj práva na území štátov Vyšehradskej štvorky ako území doteraz zaznávanom predstaviteľmi prúdu porovnávacích právnych dejín či európskych právnych dejín. Vzájomná historická previazanosť skúmaných štátov sa prejavuje v ich podobnej právnohistorickej skúsenosti, čiastočne odlišnej od západoeurópskeho vývoja práva. Publikácia približuje vybrané príznaky právnych dejín spoločné štátom v tomto regióne, a to najmä v podobe pomerne neskoršej kristianizácie práva v období raného stredoveku, v podobe historickoprávnej skúsenosti s byzantským právnym vplyvom v rámci cyrilometodskej misie, ale tiež spočívajúce v zachovávaní domácich právnych tradícií s pomerne slabšou romanizáciou práva v období vrcholného stredoveku a v novoveku či v odlišnom chápaní feudálneho zriadenia v porovnaní so západnou Európou. Ďalšie spoločné znaky právnych dejín stredovýchodnej Európy predstavujú špecificky pretransformované vzory liberalizmu a západných právnych riešení v právnych dejinách 19. a 20. storočia, kedy táto časť Európy zároveň prešla rozsiahlymi premenami v dôsledku myšlienky etnického národa a národného štátu. Osobitnou spoločnou východoeurópskou skúsenosťou sú potom v 20. storočí rozsiahle zásahy do vlastníckych pomerov (pozemkové reformy, konfiškácie, znárodnenia), prudké štátoprávne premeny a viacnásobné zmeny hraníc v tejto časti Európy, či napokon doteraz badateľný vplyv sovietskych právnych vzorov. Jedinečnou je v tejto súvislosti tiež právna skúsenosť s opakovanými spoločenskými prechodmi medzi totalitou a demokraciou, v recentnom období spojená, navyše, s výzvami europeizácie a globalizácie práva. Všetky uvedené jedinečné skúsenosti spájajú štáty stredovýchodnej Európy a ovplyvňujú ich príbuznú právnu identitu a kultúru, často dostatočne nepochopenú mimo tohto regiónu. Nepochopenie a neznalosť je však tiež dôsledkom nedostatočnej prezentácie spoločných právnohistorických tradícií stredovýchodnej Európy na celoeurópskom fóre. Práve uvedený nedostatok sa snaží odstrániť predstavovaná monografia, ktorá je v záujme širšieho dosahu napísaná v anglickom jazyku. (patro.cz)

Jedenásty zväzok tohto edičného radu, ktorý edične pripravuje Pavel Dvořák s kolektívom historikov pod autorským vedením Dušana Kováča, má dve časti. Časť, ktorá sa práve dostáva k čitateľom (XIa), zahŕňa udalosti od rakúsko-uhorského vyrovnania až do vypuknutia prvej svetovej vojny. Druhá časť (XIb) vyšla v LIC r. 2010, obsahuje dokumentárne pramene týkajúce sa našich národných dejín z prvej svetovej vojny. LIC dostalo ocenenie ZVKS za edičný rad Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov na Bibliotéke 2011 - Cenu Alexiusa Austa. Edícia je vhodná ako pramenný materiál pre širokú verejnosť i špecializovanú historickú obec. (knihydobrovsky.cz)

Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, do ktorého pôsobnosti je zverená veľmi rozsiahla agenda. Okrem ochrany spoločnosti a jednotlivých osôb pred nebezpečenstvom a konaním, ktoré narúšajú verejný poriadok a bezpečnosť, sú to aj ďalšie dôležité úlohy v súvislosti s odhaľovaním a objasňovaním protiprávnej činnosti, explicitne aj trestnej činnosti a zisťovania jej páchateľov. Práve boj s protiprávnou a najmä s trestnou činnosťou možno zaradiť k najdôležitejším úlohám, ktoré sú Policajnému zboru zverené, hoci vonkoncom nemožno hovoriť o jedinej oblasti pôsobnosti.Komentovaným spracovaním jednotlivých ustanovení tohto zákona si autori kladú za cieľ poskytnúť čitateľovi základný, ale aj detailný a interdisciplinárny prehľad a veľmi dobrú orientáciu v postavení, pôsobnosti a v úlohách, ktoré sú Policajnému zboru zverené, a ktoré plní, a aj v komplexe oprávnení i povinností, ktoré príslušníci Policajného zboru majú, a ktoré sú im uložené.Predkladaný komentár je určený nielen orgánom činným v trestnom konaní, ale všeobecne príslušníkom Policajného zboru, advokátom, sudcom a právnikom v rôznych oblastiach správy štátu.Komentár poskytuje vysvetlenia k jednotlivým ustanoveniam zákona pre ich lepšie teoretické pochopenie a skvalitnenie aplikačnej praxe.Právny stav k 1. 1. 2024. (knihydobrovsky.cz)

eBook:,Kniha přináší komentář zákona č. 300/2017 Sb., o zásadách jednání a styku Poslanecké sněmovny a Senátu mezi sebou a navenek a o změně zákona č. 90/1995 Sb., o jednacím řádu Poslanecké sněmovny, ve znění pozdějších předpisů, (stykový zákon). Stykový zákon byl posledním ze zákonů, jehož existenci předvídala Ústava od samého počátku, ale jenž nebyl dlouhou dobu zákonodárcem přijat. Řeší otázky, na něž nepamatovala ani Ústava ČR, ani jednací řády komor Parlamentu, tj. zákon o jednacím řádu Poslanecké sněmovny a zákon o jednacím řádu Senátu. Autoři se ucelenou a stručnou formou snaží komentovat jednotlivá ustanovení v širších ústavněprávních souvislostech (při jeho výkladu je nezbytná vazba na Ústavu ČR a jednací řády Poslanecké sněmovny a Senátu), pro lepší pochopení výkladu je komentář doplněn i o praktické příklady. JUDr. Jan Kněžínek, Ph.D., je náměstkem pro řízení Sekce Legislativní rady vlády a současně místopředsedou Legislativní rady vlády. Jako nestraník byl v období červenec 2018 – duben 2019 ministrem spravedlnosti. Je autorem nebo spoluautorem řady publikací a článků se zaměřením na veřejnoprávní obory a tvorbu práva. Mgr. Tomáš Řezníček, je advokátem, členem rozkladové komise Ministerstva spravedlnosti, zakládajícím členem Institutu autorských práv z.s., členem ICC Young Arbitrators Forum či Klubu polského kapitálu v ČR. (knihydobrovsky.cz)

Aktualizované vydání zákona o zadávání veřejných zakázek přináší bohatý komentář k jednotlivým ustanovením. Nové vydání je obohaceno o poznatky a zkušenosti získané v období čtyř let, které od nabytí účinnosti zákona uplynuly.Skvělý pomocník pro praxiKniha Zákon o zadávání veřejných zakázek s komentářem k 1. 9. 2020 přináší odpovědi na četné otázky, na něž nebylo v době nabytí účinnosti zákona možné jednoznačně odpovědět. Pomocí řady praktických příkladů vysvětluje, jak správně chápat a aplikovat jednotlivá ustanovení zákona. Podrobněji k obsahu publikacePublikace zohledňuje aktuální rozhodnutí orgánů dohledu a opírá se o bohaté zkušenosti autorů z praxe. Komentář se vedle základních institutů veřejného zadávání, k nimž patří jednotlivé kategorie zadavatelů, systematika druhů veřejných zakázek a stanovení jejich předpokládané hodnoty, podrobně věnuje jednotlivým postupům zadavatele v zadávacích řízeních, včetně koncesního řízení, a podmínkám pro jejich použití. Dále se zaměřuje na novinky v oblasti uzavírání rámcových dohod a dalších zvláštních postupů zadavatele a rozebírá aktuální požadavky týkající se uzavírání smluv a jejich změn. Publikace zahrnuje také prováděcí právní předpisy k zákonu a bohatou přílohovou část. Využití publikaceTato publikace bude proto cenným pomocníkem pro zadavatele, dodavatele, ale také administrátory veřejných zakázek a další osoby podílející se na průběhu zadávacích řízení.Platnost publikacePlatí i pro rok 2022, případné legislativní změny budou řešeny formou vkládané aktualizace, která bude zdarma ke stažení na těchto webových stránkách. (knihydobrovsky.cz)

Komentár k zákonu o kolektívnom vyjednávaní je prvým z novej edície Praktických komentárov vydavateľstva Wolters Kluwer, poňatý netradičným spôsobom, kde komentovaný predpis je podaný hutným a informačne bohatým obsahom, ktorý vyčerpávajúco pokrýva danú problematiku. Praktickým potrebám je prispôsobený aj jeho vzhľad a rozmery.Autorský kolektív v komentári ponúka čitateľom vyčerpávajúci odborný výklad k celému procesu kolektívneho vyjednávania, pričom ho tvorí takmer výlučne vlastnými skúsenosťami, postrehmi a overenou právnou praxou. Komentár je spracovaný veľmi prehľadne, na vysokej odbornej úrovni, s dokonalou znalosťou rozoberanej problematiky. Výklad jednotlivých ustanovení zákona o kolektívnom vyjednávaní je podaný zrozumiteľne, vecne a je efektívne zameraný na praktické otázky. Argumentačne sa autori opierajú aj o relevantné súdne rozhodnutia (slovenské súdy, české súdy, Súdny dvor EÚ a Európsky súd pre ľudské práva). Jeho praktický prínos nie je len deklarovaný, ale umocňujú ho aj pripojené vzory dokumentov podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní (napr. vzor žiadosti o riešenie sporu pred sprostredkovateľom, vzor dohody o odmene sprostredkovateľa a ďalšie).Pravidlá kolektívneho vyjednávania sú v zákone o kolektívnom vyjednávaní v mnohých aspektoch veľmi rámcové a v praxi sú pre reguláciu tohto procesu nevyhnutné dohody sociálnych partnerov. Publikácia ponúka interpretácie zaužívaných postupov a dobrej praxe kolektívneho vyjednávania, čím sa stáva v momente použiteľným návodom pre všetky zúčastnené strany. Sociálni partneri si ozrejmia otázky procesnoprávnej aj hmotnoprávnej povahy, týkajúce sa fáz kolektívneho vyjednávania až po jeho výsledok. (knihydobrovsky.cz)

Aktívna ochrana obetí trestných činov predstavuje pre Európsku úniu a jej členské štáty jednu z hlavných priorít. Obete trestnej činnosti sa z rôznych dôvodov, minimálne preto, aby unikli pred trestnou činnosťou, niekedy presťahujú z jedného do druhého členského štátu Európskej únie. Obete násilia by mali byť chránené proti páchateľom trestnej činnosti nielen v krajine, kde majú zvyčajný pobyt, ale mali by mať k dispozícii opatrenia určené na ich ochranu, ktoré sa môžu uplatňovať v celej Európskej únii. Na dosiahnutie tohto cieľa bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze, podľa ktorej sa ochrana vyplývajúca z opatrení na ochranu obetí trestných činov prijatých podľa vnútroštátneho práva jedného členského štátu Európskej únie, môže rozšíriť na iný členský štát. Na účely zabránenia ďalšieho trestného činu voči obeti v inom členskom štáte by sa v ňom mal poskytnúť právny základ na uznanie rozhodnutia, ktoré sa predtým prijalo v prospech obete v pôvodnom štáte. Komentovaným zákonom o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach sa vykonáva transpozícia uvedenej smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky. Zákon o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach vychádza z obdobných zákonov schválených Národnou radou Slovenskej republiky, a to napríklad zákona č. 533/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii, a zákona č. 161/2013 Z. z. o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii. Rozdielom oproti týmto nástrojom uznávania a odovzdávania výkonu trestných rozhodnutí je, že v prípade európskeho ochranného príkazu nedochádza k odovzdaniu výkonu rozhodnutia do iného členského štátu bez možnosti jeho ďalšieho výkonu v štáte pôvodu, ale len k rozšíreniu aplikácie daného rozhodnutia, ktorým sa zabezpečuje ochrana určitej osoby, na územie iného členského štátu. Pri štruktúre hesla komentára bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov Európskej únie, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu, prípadne relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Komentár je určený predovšetkým subjektom poskytujúcim pomoc obetiam, orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré pri svojej činnosti prichádzajú do kontaktu s obeťami trestných činov. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktoré pomáhajú obetiam trestných činov. (patro.cz)

Európska integrácia sa nezaobíde bez úzkej spolupráce príslušných orgánov činných v trestnom konaní. Aj keď zakladajúce zmluvy neobsahovali žiadne ustanovenia týkajúce sa justičnej spolupráce medzi členskými štátmi, následne boli prijímané viaceré dokumenty, ktoré uľahčovali spoluprácu v trestnom konaní. Medzi významný nástroj justičnej spolupráce pri získavaní dôkazov v trestnom konaní možno považovať Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie z roku 2000. Prijatie tohto dohovoru predstavovalo významný posun na úseku dožiadania o vzájomnú pomoc v trestných veciach medzi štátmi EÚ. Zásadným nedostatkom tohto dohovoru je, že ho zatiaľ neratifikovali všetky štáty EÚ. Následne bolo prijatých viacero právnych nástrojov vzájomného uznávania justičných rozhodnutí medzi členskými štátmi. Dôsledkom toho bolo, že popri sebe existovalo viacero nástrojov založených na odlišných základných zásadách, konkrétne na zásade vzájomnej pomoci a na zásade vzájomného uznávania. To spôsobovalo, že uplatňovanie týchto nástrojov bolo zložité a pri aplikácii vznikalo množstvo problémov. Dovtedajší stav v získavaní dôkazov v cezhraničných situáciách v rámci EÚ bol hodnotený ako nevyhovujúci. Na základe uvedených skutočností bolo prijaté „politické rozhodnutie", že dovtedajšie nástroje na získavanie dôkazov v EÚ budú nahradené jediným nástrojom - európskym vyšetrovacím príkazom, ktorý by sa mal vzťahovať na všetky druhy dôkazov. Príslušným legislatívnym procesom bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Členským štátom vyplývala povinnosť do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov transponovať smernicu najneskôr do 22. mája 2017. Slovenská republika predmetnú smernicu transponovala do právneho poriadku zákonom č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach s účinnosťou od 15. októbra 2017. Uvedený zákon bol v roku 2019 novelizovaný zákonom č. 83/2019 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody. Komentár k zákonu o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k zákonu č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Komentár k jednotlivým ustanoveniam spracovali profesori trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami. Autori v ňom prezentujú poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Vzhľadom na to, že ide o nový inštitút, s ktorým nie sú v Slovenskej republike praktické skúsenosti, výklad jednotlivých ustanovení je obohatený aj o názory zahraničných autorov. Text komentára je doplnený o príslušnú judikatúru všeobecných súdov, Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora EÚ. Komentár je určený predovšetkým orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré budú vo svojej aplikačnej praxi realizovať justičnú spoluprácu v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktorých zaujíma justičná spolupráca v trestných veciach. (patro.cz)

Trestná zodpovednosť právnických osôb je v podmienkach kontinentálneho právneho systému témou, ktorá je v tomto systéme „cudzím prvkom“ a odbornou verejnosťou vnímaná rozpačito a nejednotne. Druhé vydanie kamenára k zákonu o trestnej zodpovednosti právnických osôb vychádza po viac ako dvoch rokoch od edície jeho prvého vydania. Reaguje predovšetkým na legislatívne zmeny a hodnotiacu správu pracovnej skupiny OECD pre podplácanie v medzinárodných obchodných transakciách z júna 2016. Počas dvoch rokov účinnosti bol zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb novelizovaný dvakrát. Článkom VIII zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii sa doplnil taxatívny výpočet trestných činov právnických osôb a upravili sa príslušné názvy trestných činov extrémizmu. Okrem uvedených trestných činov bol „katalóg“ trestných činov právnických osôb doplnený aj o dvanásť trestných činov proti majetku. Novelou Trestného zákona z roku 2018 sa vykonala transpozícia smernice o boji proti terorizmu a v dôsledku toho sa v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb aktualizoval aj katalóg trestných činov terorizmu, za ktoré možno vyvodiť trestnú zodpovednosť právnickej osoby o nové trestné činy týkajúce sa terorizmu tak, aby bol zohľadnený nový koncept hmotnoprávnej úpravy v tejto oblasti. (knihydobrovsky.cz)

Nové vydanie najpredávanejšieho komentára k Zákonníku práce a k zákonu o kolektívnom vyjednávaní vychádza v čase, keď sa v právnej úprave, ale aj v aplikačnej praxi objavujú zmeny zásadne upravujúce celú paradigmu prístupu k realizácii pracovnoprávnych vzťahov. Primárne nejde len o transpozíciu európskych smerníc, ktoré sú základným motívom novelizácie príslušných pracovnoprávnych noriem, ale aj o pomerne silnú legislatívnu odozvu na pandémiu koronavírusu, ktorej dopady na oblasť trhu práce boli predmetom viacerých prijatých novelizačných úprav od roku 2019 (napr. v podobe zákona o podpore v čase skrátenej práce, konštituovania nového § 250b Zákonníka práce atď.).Výrazným spôsobom do uplatňovania Zákonníka práce v aplikačnej praxi zasiahli aj viaceré súdne rozhodnutia, ktoré, z hľadiska autorského kolektívu pozitívne i negatívne, ovplyvnili predpoklady uplatňovania konkrétnych pracovnoprávnych inštitútov, napr. vo vzťahu k neplatnosti právnych úkonov, prijímania vnútropodnikových predpisov, či povinnosti zamestnávateľa plniť si informačnú a oboznamovaciu povinnosť voči zamestnancom. Právny kontext však dotvorila v neposlednej miere aj prax rozhodovania alebo konania orgánov pôsobiacich na trhu práce, resp. vlastnej realizácie individuálnych a kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov.V aktualizácii je zapracovaná aj prebiehajúca diskusia o opätovnom otvorení výšky mzdových zvýhodnení za vykonanú prácu a pripravované zmeny v oblasti stravovania v súvislosti s energetickou krízou a vysokou mierou inflácie.Výsledný text komentára systematicky prepája pracovnoprávnu úpravu so súvisiacimi právnymi predpismi, čo sa vo výsledku prejavilo na jeho konečnom rozsahu, čím je 2. prepracované a aktualizované vydanie najrozsiahlejším spracovaním uvedenej problematiky v česko-slovenskom právnom prostredí.Komentár k Zákonníku práce a k zákonu o kolektívnom vyjednávaní je určený odbornej i laickej verejnosti, zamestnancom, zamestnávateľom, zástupcom zamestnancov, advokátom a všetkým osobám zodpovedným za realizáciu individuálnych a kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov. (knihydobrovsky.cz)

Nejnovější komentář zákona č. 21/1992 Sb., o bankách, přináší výklad tohoto základního předpisu regulujícího činnost bank z pera erudovaných autorů, kteří v textu zúročili své bohaté praktické zkušenosti s aplikací zákona. Komentář přináší podrobný výklad všech ustanovení, a to i v kontextu práva Evropské unie, jejíž regulatorní tlak v poslední době (po prodělaných finančních krizích) významně posiluje. V knize je shrnuta nejdůležitější dosavadní judikatura, neméně podstatným výkladovým pramenem jsou metodické materiály České národní banky a Evropského orgánu pro bankovnictví. Komentář je zpracován podle právního stavu k 1. 12. 2016, obsahuje tedy jak poslední velkou novelu zákona o bankách, provedenou zákonem č. 375/2015 Sb., tak i zatím poslední novelu provedenou zákonem č. 301/2016 Sb. (patro.cz)

Autoři komentáře zákona o mediaci, jako odborníci na dané téma, podávají čtenářům komplexní pohled na právní úpravu mediace v České republice. Zároveň zodpovídají některé sporné otázky (které se po šesti letech od účinnosti zákona objevují) a navrhují případná řešení de lege ferenda. V textu čtenáři najdou rozsáhlé citace z původní důvodové zprávy k zákonu, díky čemuž je jasnější, jaký byl původní úmysl zákonodárce, a zároveň i text vyhlášky č. 277/2012 Sb., o zkouškách a odměně mediátora (včetně krátkého úvodního komentáře). Dále zde najdou srovnávací texty k řádům a pravidlům, jež přijaly vybrané významné mezinárodní instituce zabývající se mediací a zároveň pojednání k etickým kodexům. V závěru komentáře pak čtenáři najdou praktické vzory – jak procesního charakteru ve vazbě na propojení mediace a soudního řízení, tak také vzory vhodné přímo pro činnost mediátorů. (patro.cz)

Nový komentář k zákonu o realitním zprostředkování přináší praktický a zasvěcený výklad jednotlivých ustanovení s přesahy do související právní úpravy. Předkládá východiska nejasností a nepřesností zákona o realitním zprostředkování: Co je součástí služeb realitního zprostředkovatele? Jaký je právní režim rezervační zálohy? Kdy jsou peníze převzaté realitním zprostředkovatelem úschovou? Kdo, jak a kdy má platit provizi realitnímu zprostředkovateli? Jak se vyhnout švarcsystému při spolupráci mezi makléřem a realitní kanceláři? Kdy může zájemce odstoupit od smlouvy o realitním zprostředkování? A mnohých dalších. Komentář obsahuje řadu příkladů z dosavadní rozhodovací praxe soudů, které jsou využitelné pro výklad právní úpravy zákona o realitním zprostředkování. Kromě soukromoprávních aspektů nového zákona je věnován prostor i těm správněprávním, včetně problematiky správní kontroly a přestupků zakotvených v novém zákoně o realitním zprostředkování. Autorský tým je složen z advokáta specializujícího se na realitní právo, majitele sítě realitních kanceláří, který pravidelně školí právo pro realitní makléře, a právního akademika, který umí spojit akademickou hloubku textu s jeho přístupností pro laiky. Komentář je určen pro právnickou obec, ale je sestaven tak, aby byl srozumitelný i pro neprávníky z řad realitních zprostředkovatelů a jejich klientů, kterým pomůže s orientací v nové právní úpravě. (patro.cz)

Komentář k zákonu o realitním zprostředkování přináší komplexní přehled nové právní úpravy realitního zprostředkování, a to nejen z pohledu teoretického výkladu, ale především se zaměřením na řešení praktických otázek jeho dopadu při poskytování realitních služeb. Publikace nabízí získání ucelené orientace v nové zákonné úpravě se zdůrazněním důležitých souvislostí vyplývajících z jednotlivých ustanovení daného zákona. Komentář je tedy určen pro všechny, kteří se zabývají problematikou realitního zprostředkování jak po právní stránce, tak zejména pro ty, kteří skutečně poskytují služby realitního zprostředkování (tj. především pro samotné realitní zprostředkovatele), a prostřednictvím komentáře budou mít k dispozici široký a podrobný přehled o právech a povinnostech, jež jim nová právní úprava přináší. (patro.cz)

Publikácia Komunálne právo sprostredkúva odbornej verejnosti, poslucháčom právnických fakúlt a poslucháčom odboru verejná správa komplexné poznatky o teoretických aspektoch a aktuálnej právnej regulácii obcí a samosprávnych krajov (územná samospráva) na Slovensku. Dielo môže byť vhodnou komplementárnou študijnou pomôckou aj pre úspešné zvládnutie výučbových blokov správneho práva, ústavného práva a do istej miery aj finančného práva. Publikácia má tiež ambíciu poslúžiť ako vhodný zdroj právnych poznatkov odbornej verejnosti, ktorá prichádza do kontaktu s teritoriálnou samosprávou, najmä osobám činným v rámci všetkých štrukturálnych foriem územnej samosprávy, sudcom, prokurátorom alebo zástupcom advokátskeho stavu. (knihydobrovsky.cz)

Trestná zodpovednosť právnických osôb je v podmienkach kontinentálneho právneho systému témou, ktorá je v tomto systéme „cudzím prvkom“ a odbornou verejnosťou vnímaná rozpačito a nejednotne. Druhé vydanie kamenára k zákonu o trestnej zodpovednosti právnických osôb vychádza po viac ako dvoch rokoch od edície jeho prvého vydania. Reaguje predovšetkým na legislatívne zmeny a hodnotiacu správu pracovnej skupiny OECD pre podplácanie v medzinárodných obchodných transakciách z júna 2016. Počas dvoch rokov účinnosti bol zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb novelizovaný dvakrát. Článkom VIII zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii sa doplnil taxatívny výpočet trestných činov právnických osôb a upravili sa príslušné názvy trestných činov extrémizmu. Okrem uvedených trestných činov bol „katalóg“ trestných činov právnických osôb doplnený aj o dvanásť trestných činov proti majetku. Novelou Trestného zákona z roku 2018 sa vykonala transpozícia smernice o boji proti terorizmu a v dôsledku toho sa v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb aktualizoval aj katalóg trestných činov terorizmu, za ktoré možno vyvodiť trestnú zodpovednosť právnickej osoby o nové trestné činy týkajúce sa terorizmu tak, aby bol zohľadnený nový koncept hmotnoprávnej úpravy v tejto oblasti. (patro.cz)

Európska integrácia sa nezaobíde bez úzkej spolupráce príslušných orgánov činných v trestnom konaní. Aj keď zakladajúce zmluvy neobsahovali žiadne ustanovenia týkajúce sa justičnej spolupráce medzi členskými štátmi, následne boli prijímané viaceré dokumenty, ktoré uľahčovali spoluprácu v trestnom konaní. Medzi významný nástroj justičnej spolupráce pri získavaní dôkazov v trestnom konaní možno považovať Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie z roku 2000. Prijatie tohto dohovoru predstavovalo významný posun na úseku dožiadania o vzájomnú pomoc v trestných veciach medzi štátmi EÚ. Zásadným nedostatkom tohto dohovoru je, že ho zatiaľ neratifikovali všetky štáty EÚ. Následne bolo prijatých viacero právnych nástrojov vzájomného uznávania justičných rozhodnutí medzi členskými štátmi. Dôsledkom toho bolo, že popri sebe existovalo viacero nástrojov založených na odlišných základných zásadách, konkrétne na zásade vzájomnej pomoci a na zásade vzájomného uznávania. To spôsobovalo, že uplatňovanie týchto nástrojov bolo zložité a pri aplikácii vznikalo množstvo problémov. Dovtedajší stav v získavaní dôkazov v cezhraničných situáciách v rámci EÚ bol hodnotený ako nevyhovujúci.Na základe uvedených skutočností bolo prijaté „politické rozhodnutie", že dovtedajšie nástroje na získavanie dôkazov v EÚ budú nahradené jediným nástrojom - európskym vyšetrovacím príkazom, ktorý by sa mal vzťahovať na všetky druhy dôkazov. Príslušným legislatívnym procesom bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Členským štátom vyplývala povinnosť do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov transponovať smernicu najneskôr do 22. mája 2017.Slovenská republika predmetnú smernicu transponovala do právneho poriadku zákonom č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach s účinnosťou od 15. októbra 2017. Uvedený zákon bol v roku 2019 novelizovaný zákonom č. 83/2019 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody.Komentár k zákonu o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k zákonu č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Komentár k jednotlivým ustanoveniam spracovali profesori trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami. Autori v ňom prezentujú poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Vzhľadom na to, že ide o nový inštitút, s ktorým nie sú v Slovenskej republike praktické skúsenosti, výklad jednotlivých ustanovení je obohatený aj o názory zahraničných autorov. Text komentára je doplnený o príslušnú judikatúru všeobecných súdov, Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora EÚ.Komentár je určený predovšetkým orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré budú vo svojej aplikačnej praxi realizovať justičnú spoluprácu v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktorých zaujíma justičná spolupráca v trestných veciach. (knihydobrovsky.cz)

Komentár je určený širokému okruhu čitateľov, ktorých práva a právom chránené záujmy zákon o e-Governmente presadzuje. Ďalej je určený tým, ktorí zákon o e-Governmente povinne aplikujú pri výkone verejnej moci elektronicky, ako aj tým, ktorí majú povinnosť či možnosť uskutočňovať podania elektronickým spôsobom. V neposlednom rade je komentár určený právnikom a tiež študentom práva v rámci práva informačných a komunikačných technológií, ako aj iných oblastí práva (obchodné právo, správne právo, občianske právo), v ktorých dochádza k nárastu používania elektronických služieb. Predkladaný komentár tvorí nepochybne dobrý základ pre rozsiahlejšie a hlbšie výklady jeho jednotlivých právnych inštitútov. Pri spracúvaní matérie bolo v komentári postupované od všeobecného ku konkrétnemu, začínajúc historickým exkurzom do problematiky e-Governmentu, na ktorý nadväzujú teoreticko-právne východiská na národnej i medzinárodnej úrovni. Komentár k zákonu je spracovaný systematicky v zmysle štruktúry samotného zákona o e-Governmente. Komentáre k jednotlivým ustanoveniam zákona o e-Governmente sú aktuálne a vyjadrujú právny stav k 31. marcu 2018. Komentár prináša výklad jednotlivých ustanovení zákona o e-Governmente doplnený metodickými pokynmi gestora zákona. V jednotlivých častiach je reagované aj na otázky zozbierané z aplikačnej praxe, pričom pri ich zodpovedaní sa vychádzalo z ustanovení zákona o e-Governmente, z právnej teórie, ako aj zo všeobecných i osobitných poznatkov právnej vedy či aplikačnej praxe. (patro.cz)

Nový zákon o platebním styku z roku 2009 přinesl řadu zásadních novinek v oblasti soukromoprávní úpravy vztahů mezi poskytovateli platebních služeb a jejich klienty a v oblasti regulace tzv. nebankovních poskytovatelů platebních služeb (např. mobilní operátoři nebo vydavatelé platebních karet). Zákon transponuje do českého práva několik evropsky´ch předpisů, zejména směrnici o platebních službách. Autoři komentáře podrobně analyzují jednotlivá ustanovení zákona, upozorňují na sporné otázky a nastiňují možnosti jejich řešení. Přihlížejí přitom k vy´kladovy´m stanoviskům Evropské komise, k vy´sledkům jednání transpoziční skupiny složené ze zástupců člensky´ch států, k zahraniční odborné literatuře a k aplikační praxi České národní banky. V komentáři je zohledněna i poslední rozsáhlá novela zákona o platebním styku z května 2011, která nově upravila otázky spojené s vydáváním elektronicky´ch peněz a provozováním platebních systémů. (patro.cz)

Aktualizované vydání zákona o zadávání veřejných zakázek přináší bohatý komentář k jednotlivým ustanovením. Nové vydání je obohaceno o poznatky a zkušenosti získané v období čtyř let, které od nabytí účinnosti zákona uplynuly. Skvělý pomocník pro praxi Kniha Zákon o zadávání veřejných zakázek s komentářem k 1. 9. 2020 přináší odpovědi na četné otázky, na něž nebylo v době nabytí účinnosti zákona možné jednoznačně odpovědět. Pomocí řady praktických příkladů vysvětluje, jak správně chápat a aplikovat jednotlivá ustanovení zákona. Podrobněji k obsahu publikace Publikace zohledňuje aktuální rozhodnutí orgánů dohledu a opírá se o bohaté zkušenosti autorů z praxe. Komentář se vedle základních institutů veřejného zadávání, k nimž patří jednotlivé kategorie zadavatelů, systematika druhů veřejných zakázek a stanovení jejich předpokládané hodnoty, podrobně věnuje jednotlivým postupům zadavatele v zadávacích řízeních, včetně koncesního řízení, a podmínkám pro jejich použití. Dále se zaměřuje na novinky v oblasti uzavírání rámcových dohod a dalších zvláštních postupů zadavatele a rozebírá aktuální požadavky týkající se uzavírání smluv a jejich změn. Publikace zahrnuje také prováděcí právní předpisy k zákonu a bohatou přílohovou část. Využití publikace Tato publikace bude proto cenným pomocníkem pro zadavatele, dodavatele, ale také administrátory veřejných zakázek a další osoby podílející se na průběhu zadávacích řízení. (patro.cz)

Komentář představuje další titul z ediční řady Kodex. Je sepsán odborníky, na čele s dlouholetým předsedou Ústavního soudu P. Rychetským, kteří se ústavním právem dlouhodobě zabývají a mají s ním praktické zkušenosti. Členění komentáře kopíruje uspořádání v ústavním zákoně, názvy článků, které výstižně definují jejich obsah, formulovali sami autoři. Komentář přehledně shrnuje dosavadní interpretační postupy při aplikaci Ústavy, je bohatě doplněn judikaturou mapující všechny podstatné kauzy včetně těch mediálně známých, jakož i přehledem souvisejících zákonů a nepřijatých návrhů na změnu Ústavy. Stává se tak komplexní pomůckou pro teorii i praxi. Publikace obsahuje též komentář k ústavnímu zákonu o bezpečnosti ČR. Vzhledem k významu, který Ústava v právním pořádku zaujímá, by tento komentář neměl chybět v žádné odborné knihovně. (patro.cz)

Národná rada SR po niekoľkoročnom legislatívnom procese schválila zákon č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku. Zaisťovanie majetku v zmysle tohto zákona sa realizuje dvoma spôsobmi - posesórne a neposesórne. V prvom prípade dochádza k faktickému uchopeniu zaisteného majetku a jeho odňatiu z dispozície dotknutej osoby (zaisťovanie hnuteľných vecí) a v druhom prípade sa majetok zaisťuje formou zápisu tejto skutočnosti do úradnej evidencie majetku (zaisťovanie zaknihovaných cenných papierov a peňažných prostriedkov na účte v banke, zaisťovanie nehnuteľností). Komentovaným zákonom dochádza aj k zriadeniu nového Úradu pre správu zaisteného majetku, ktorý má zabezpečovať správu zaisteného majetku, ktorý bol zaistený v rámci trestného konania, daňového konania, výkonu medzinárodných sankcií alebo pri preukazovaní pôvodu majetku. Väčšia časť zákona nadobudla účinnosť od 1. januára 2021, odložená účinnosť od 1. augusta 2021 je vo vzťahu k zriadeniu Úradu pre správu zaisteného majetku ako správcu zaisteného majetku s cieľom zabezpečiť organizačno-personálnu, procesnú a materiálnu pripravenosť tohto úradu. Autori komentára, ktorí sa zúčastňovali na príprave návrhu zákona, si kladú za cieľ ponúknuť čitateľovi základný výklad príslušných ustanovení zákona. Komentár je určený predovšetkým pre orgány činné v trestnom konaní a súdy či ďalšie orgány, ktoré budú vo svojej aplikačnej praxi riešiť konkrétne prípady zaisťovania a správy zaisteného majetku. Vzhľadom na to, že zákon o zaistení je vo vzťahu k výkonu rozhodnutí o zaistení majetku k Trestnému poriadku a iným predpisom subsidiárnym predpisom, vo vzťahu k výkonu zaistenia sa ustanovenia zákona o zaistení použijú, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (patro.cz)

Publikace poslouží jako praktický průvodce při řešení výkladových problémů při aplikaci zákona č. 112/2016 Sb., o evidenci tržeb, a to především pro podnikatele a orgány veřejné moci. Každé ustanovení je uvedeno příslušnou částí důvodové zprávy k zákonu, na které navazuje výklad autorů, seznam souvisejících ustanovení v zákoně a jiných právních předpisů, které by se problematiky evidence tržeb mohly týkat. Komentář blíže seznamuje s ustanoveními jiných právních předpisů, na které zákon o evidenci tržeb navazuje, nebo se kterými souvisí. Jedná se především o ustanovení daňového řádu a zákona o daních z příjmů. Dále obsahuje příklady popisující typové situace, které při aplikaci zákona mohou nastávat. Autorský tým tvoří spoluautoři zákona a metodiky k němu. (patro.cz)

Jubilejná publikácia pri príležitosti 20. výročia obnovenia spolkovej činnosti Matice slovenskej sa zaoberá premenami našej najstaršej kultúrnej ustanovizne v meniacich sa spoločenských podmienkach za posledné dve desaťročia. Prináša prehľad o činnosti a vnútornom usporiadaní pracovísk a subjektov Matice slovenskej. (patro.cz)