Zákon o ochrane svedka - jozef záhora

Podanie svedeckej výpovede môže pre svedka znamenať aj možné ohrozenie svedka, resp. jeho blízkych osôb, predovšetkým pri dokazovaní organizovanej kriminality. Z toho dôvodu môžu byť svedkovia vystavení fyzickému násiliu či psychickému nátlaku zo strany páchateľov a následnej obave o svoj život a zdravie, resp. blízkych osôb, následkom čoho menia svoje výpovede, resp. odmietajú vypovedať, čím dochádza k mareniu trestného konania. Ak sa svedok pri plnení tejto povinnosti vystavuje vážnemu nebezpečenstvu, potom sa podľa princípov právneho štátu vyžaduje jeho účinná ochrana.Vznik inštitucionálnej ochrany svedka sa datuje do 70. rokov minulého storočia v Spojených štátoch amerických, kde bola prvýkrát použitá ako právny inštitút na rozloženie zločineckých organizácií štýlu Mafie. Až do deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa v našich podmienkach ochrana svedka nejavila tak aktuálnym problémom, ako tomu bolo v západných krajinách, v ktorých už v tom čase bol organizovaný zločin rozvinutý. V podmienkach Slovenskej republiky sa právna úprava ochrany svedka začala zásadnejšie meniť od 90. rokov minulého storočia v súvislosti so zmenami v spoločnosti. Inštitucionálna ochrana svedka bola do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená prijatím zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka s účinnosťou od 1. januára 1999. Uvedený zákon vytvoril podmienky na poskytovanie ochrany a pomoci osobe vypovedajúcej ako ohrozený svedok alebo chránený svedok, prípadne poskytujúcej dôkazy s cieľom odhalenia a usvedčenia páchateľov predovšetkým organizovanej trestnej činnosti. V súvislosti s prijímaním uvedeného zákona boli novelizované aj ďalšie súvisiace predpisy. Policajnému zboru sa zverila úloha zabezpečovať ochranu chráneným svedkom a medzi hlavné úlohy Policajného zboru sa zaviedla úloha poskytovať ochranu a pomoc ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi podľa osobitného predpisu.Komentár k zákonu o ochrane svedka predstavuje výklad príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o ochrane svedka, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Cieľom nebolo a ani nemohlo byť podrobne predstaviť metódy a formy poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému a chránenému svedkovi. Uvedené metódy, postupy a formy sú upravené internými predpismi ministerstva vnútra a tvoria utajované skutočnosti podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. (knihydobrovsky.cz)

Podanie svedeckej výpovede môže pre svedka znamenať aj možné ohrozenie svedka, resp. jeho blízkych osôb, predovšetkým pri dokazovaní organizovanej kriminality. Z toho dôvodu môžu byť svedkovia vystavení fyzickému násiliu či psychickému nátlaku zo strany páchateľov a následnej obave o svoj život a zdravie, resp. blízkych osôb, následkom čoho menia svoje výpovede, resp. odmietajú vypovedať, čím dochádza k mareniu trestného konania. Ak sa svedok pri plnení tejto povinnosti vystavuje vážnemu nebezpečenstvu, potom sa podľa princípov právneho štátu vyžaduje jeho účinná ochrana. Vznik inštitucionálnej ochrany svedka sa datuje do 70. rokov minulého storočia v Spojených štátoch amerických, kde bola prvýkrát použitá ako právny inštitút na rozloženie zločineckých organizácií štýlu Mafie. Až do deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa v našich podmienkach ochrana svedka nejavila tak aktuálnym problémom, ako tomu bolo v západných krajinách, v ktorých už v tom čase bol organizovaný zločin rozvinutý. V podmienkach Slovenskej republiky sa právna úprava ochrany svedka začala zásadnejšie meniť od 90. rokov minulého storočia v súvislosti so zmenami v spoločnosti. Inštitucionálna ochrana svedka bola do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená prijatím zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka s účinnosťou od 1. januára 1999. Uvedený zákon vytvoril podmienky na poskytovanie ochrany a pomoci osobe vypovedajúcej ako ohrozený svedok alebo chránený svedok, prípadne poskytujúcej dôkazy s cieľom odhalenia a usvedčenia páchateľov predovšetkým organizovanej trestnej činnosti. V súvislosti s prijímaním uvedeného zákona boli novelizované aj ďalšie súvisiace predpisy. Policajnému zboru sa zverila úloha zabezpečovať ochranu chráneným svedkom a medzi hlavné úlohy Policajného zboru sa zaviedla úloha poskytovať ochranu a pomoc ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi podľa osobitného predpisu. Komentár k zákonu o ochrane svedka predstavuje výklad príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o ochrane svedka, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Cieľom nebolo a ani nemohlo byť podrobne predstaviť metódy a formy poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému a chránenému svedkovi. Uvedené metódy, postupy a formy sú upravené internými predpismi ministerstva vnútra a tvoria utajované skutočnosti podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. (patro.cz)

Kniha - autor Jozef Záhora, 116 stran, slovensky, pevná bez přebalu lesklá Podanie svedeckej výpovede môže pre svedka znamenať aj možné ohrozenie svedka, resp. jeho blízkych osôb, predovšetkým pri dokazovaní organizovanej kriminality. Z toho dôvodu môžu byť svedkovia vystavení fyzickému násiliu či psychickému nátlaku zo strany páchateľov a následnej obave o svoj život a zdravie, resp. blízkych osôb, následkom čoho menia svoje výpovede, resp. odmietajú vypovedať, čím dochádza k mareniu trestného konania. Ak sa svedok pri plnení tejto povinnosti vystavuje vážnemu nebezpečenstvu, potom sa podľa princípov právneho štátu vyžaduje jeho účinná ochrana.Vznik inštitucionálnej ochrany svedka sa datuje do 70. rokov minulého storočia v Spojených štátoch amerických, kde bola prvýkrát použitá ako právny inštitút na rozloženie zločineckých organizácií štýlu Mafie. Až do deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa v našich podmienkach ochrana svedka nejavila tak aktuálnym... (alza.cz)

Komentár k zákonu o obetiach trestných činov je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k spomínanému zákonu. Autor, profesor trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami a člen pracovnej skupiny Ministerstva spravodlivosti SR k príprave transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, ktorý sa aktívne podieľal na príprave uvedeného zákona, v krátkom čase po účinnosti zákona spracoval komentár k jeho príslušným ustanoveniam. Obetiam trestných činov, ktorým bola spôsobená ujma na živote, zdraví, majetku, cti alebo iných právach, spočiatku medzinárodné dokumenty nepriznávali žiadne osobitné práva. Koncom 20. storočia sa okrem posilňovania práv osôb, proti ktorým sa vedie trestné stíhanie, začala diskusia o posilnení práv poškodených trestnými činmi – obetí. Bolo to najmä v súvislosti s restoratívnou funkciou trestania. Rada Európskej únie prijala 15. marca 2001 rámcové rozhodnutie o postavení obetí v trestnom konaní a v roku 2004 smernicu 2004/80/ES z 29. apríla 2004 bol rámec postavenia obetí doplnený aj o odškodňovanie obetí trestných činov v cezhraničných situáciách. Prijatím Lisabonskej zmluvy sa problematika obetí upravila aj v primárnom práve EÚ. Následne bola prijatá smernica 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze a smernica 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov. Zákonom o obetiach sa vykonáva transpozícia predovšetkým smernice 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a smernice 2004/80/ES o odškodňovaní obetí trestných činov.Do prijatia zákona o obetiach v podmienkach Slovenskej republiky absentovala ucelená právna úprava týkajúca sa ochrany, poskytovania pomoci a odškodňovania obetí trestných činov. Slovenská trestnoprávna teória ani legislatíva pojem „obeť“ dosiaľ nepoužívali. Slovenský právny poriadok preferoval pojem „poškodený“. Požiadavky na zabezpečenie osobitnej starostlivosti o obete trestných činov, ktoré presahujú úpravu trestného konania, boli čiastkovo riešené v Trestnom poriadku, ale najmä v iných osobitných zákonoch v gescii viacerých rezortov.Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o obetiach, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov EÚ, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Výklad je doplnený aj pomocou usmernenia Generálneho riaditeľstva Spravodlivosti týkajúceho sa transpozície a implementácie smernice 2012/29/EÚ, ktorého cieľom bolo uľahčenie efektívnej a včasnej transpozície smernice 2012/29/EÚ. Tento dokument je určený pre členské štáty, aby aplikovali jednotný výklad ustanovení smernice 2012/29/EÚ. Nemá právnu záväznosť a je určený iba pre usmernenie procesu transpozície.Vzhľadom na to, že v slovenskej a zahraničnej literatúre sú publikované početné monografie, štúdie a články k problematike obetí trestných činov, z dostupných informácií sme sa pokúsili vybrať, zoradiť a prezentovať poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy, t. j. na jednej strane obetiam trestných činov a organizáciám na pomoc obetiam, na druhej strane orgánom činným v trestnom konaní a súdom, pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona. Na záver je uvedená príslušná judikatúra slovenských súdov a Súdneho dvora EÚ. Komentár je určený predovšetkým subjektom poskytujúcim pomoc obetiam a orgánom činným v trestnom konaní, ktoré pri svojej činnosti prichádzajú do kontaktu s obeťami trestných činov. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktoré pomáhajú obetiam trestných činov. (knihydobrovsky.cz)

Význam ochrany verejného záujmu pri výkone funkcii? verejných funkcionárov je nespochybniteľný. Verejní funkcionári rozhodujú o významných otázkach verejného záujmu. Ich rozhodovanie je spojene? s výkonom štátnej moci, ale aj so správou verejného majetku a s ochranou verejného nemajetkového záujmu. Absencia ochrany týchto záujmov spravidla vedie k uprednostňovaniu súkromných záujmov na úkor verejnosti.Právny poriadok predpokladá viaceré mechanizmy, ktoré zabezpečujú ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Jedným z nich je úprava v ústavnom zákone č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorý je súčasťou ústavného systému Slovenskej republiky v nezmenenej podobe približne 15 rokov. Rok 2019 bol z hľadiska podoby ústavného zákona zásadný, keďže bol novelizovaný trikrát. Zmeny v ústavnom zákone význame rozšírili okruh osôb, ktoré spadajú do jeho osobnej pôsobnosti, a modifikovali viaceré z jeho častí. Predkladané komentované spracovanie ustanovení ústavného zákona si za cieľ kladie ucelene a vyčerpávajúco opísať hmotnoprávne a procesné pravidlá ochrany verejného záujmu, povinnosti verejných funkcionárov, ako aj súvisiace otázky, reflektujúc na skúsenosti z praxe a rozsiahlu rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR.Publikácia je určená najmä osobám, ktoré vykonávajú verejné funkcie, ale aj odbornej verejnosti, advokátom a všeobecne právnikom ako teoretická a aplikačná pomôcka pri uplatňovaní ústavného zákona. (knihydobrovsky.cz)

Význam ochrany verejného záujmu pri výkone funkcii? verejných funkcionárov je nespochybniteľný. Verejní funkcionári rozhodujú o významných otázkach verejného záujmu. Ich rozhodovanie je spojene? s výkonom štátnej moci, ale aj so správou verejného majetku a s ochranou verejného nemajetkového záujmu. Absencia ochrany týchto záujmov spravidla vedie k uprednostňovaniu súkromných záujmov na úkor verejnosti. Právny poriadok predpokladá viaceré mechanizmy, ktoré zabezpečujú ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Jedným z nich je úprava v ústavnom zákone č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorý je súčasťou ústavného systému Slovenskej republiky v nezmenenej podobe približne 15 rokov. Rok 2019 bol z hľadiska podoby ústavného zákona zásadný, keďže bol novelizovaný trikrát. Zmeny v ústavnom zákone význame rozšírili okruh osôb, ktoré spadajú do jeho osobnej pôsobnosti, a modifikovali viaceré z jeho častí. Predkladané komentované spracovanie ustanovení ústavného zákona si za cieľ kladie ucelene a vyčerpávajúco opísať hmotnoprávne a procesné pravidlá ochrany verejného záujmu, povinnosti verejných funkcionárov, ako aj súvisiace otázky, reflektujúc na skúsenosti z praxe a rozsiahlu rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR. Publikácia je určená najmä osobám, ktoré vykonávajú verejné funkcie, ale aj odbornej verejnosti, advokátom a všeobecne právnikom ako teoretická a aplikačná pomôcka pri uplatňovaní ústavného zákona. (patro.cz)

Kniha - autor Marcela Tittlová, 116 stran, slovensky, brožovaná bez přebalu lesklá Zákon o ochrane súkromia pred odpočúvaním ustanovuje základné podmienky použitia informačno-technických prostriedkov v neprocesnej rovine. Upravuje možnosti ich využitia pre konkrétne štátne orgány (Policajný zbor, Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo, Zbor väzenskej a justičnej stráže aj orgány colnej, resp. finančnej správy) v rozsahu ich pôsobnosti. Upravuje požiadavky na použitie informačno-technických prostriedkov z hľadiska technického. Venuje sa povoľovaciemu mechanizmu a pamätá aj na možnosť ich využitia v časovej tiesni bez predošlého súhlasu zákonného sudcu. Použitie týchto prostriedkov viaže na konkrétny cieľ, ktorý sa týmto sleduje, a zároveň na splnenie podmienky subsidiarity a nutnosti, resp. nevyhnutnosti. Upravuje možnosti nakladania so získanými údajmi (informáciami) alebo inými výstupmi, možnosti ich použitia v konaní pred príslušným orgánom... (alza.cz)

Kniha - autor Tatiana Valentová; Ján Golais; Martin Birnstein, 568 stran, slovensky, pevná bez přebalu lesklá Nekontrolované a neobmedzené možnosti sledovania a využívania informácií o každom z nás predovšetkým v online prostredí si vynútili potrebu právneho nástroja, ktorý by na globálnej úrovni a bez ohraničenia štátnymi hranicami umožňoval fyzickým osobám získať kontrolu nad svojím súkromím a rozhodovaním o vlastnej osobe. Nový koncept ochrany práva na súkromie a ochranu osobných údajov vstupuje do platnosti 25. mája 2018 v podobe nariadenia GDPR a zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov. Novinka vydavateľstva Wolters Kluwer SR – prvý ucelený komentár na túto tému od renomovaných autorov na slovenskom trhu – prináša výklad zložitej problematiky novej právnej úpravy ochrany osobných údajov. Zrozumiteľné vysvetlenie umocnené príkladmi z praxe poskytuje čitateľovi prípravu na nové práva a povinnosti v oblasti ochrany súkromia a osobných údajov... (alza.cz)

Nekontrolované a neobmedzené možnosti sledovania a využívania informácií o každom z nás predovšetkým v online prostredí si vynútili potrebu právneho nástroja, ktorý by na globálnej úrovni a bez ohraničenia štátnymi hranicami umožňoval fyzickým osobám získať kontrolu nad svojím súkromím a rozhodovaním o vlastnej osobe.Nový koncept ochrany práva na súkromie a ochranu osobných údajov vstupuje do platnosti 25. mája 2018 v podobe nariadenia GDPR a zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov.Novinka vydavateľstva Wolters Kluwer SR – prvý ucelený komentár na túto tému od renomovaných autorov na slovenskom trhu – prináša výklad zložitej problematiky novej právnej úpravy ochrany osobných údajov. Zrozumiteľné vysvetlenie umocnené príkladmi z praxe poskytuje čitateľovi prípravu na nové práva a povinnosti v oblasti ochrany súkromia a osobných údajov fyzických osôb.Vzhľadom na to, že problematika ochrany osobných údajov sa týka každého z nás, je publikácia určená pre široké spektrum čitateľov. Ocenia ju nielen podnikateľské subjekty, zamestnávatelia, zástupcovia zamestnancov, personalisti, právnici a všetci, ktorí s ochranou osobných údajov prichádzajú do kontaktu, ale aj skupina čitateľov, ktorá má o túto oblasť právneho poriadku záujem. (knihydobrovsky.cz)

Publikácia „Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti – komentár" prináša podrobné vysvetlenie jednotlivých ustanovení zákona č. 54/2019 Z. z. Táto nová právna úprava vychádza nielen z doterajšej právnej úpravy, ktorú predstavoval zákon č. 307/2014 Z. z., ale reaguje aj na poznatky z praxe.Cieľom komentára je zefektívniť ochranu poskytovanú oznamovateľom protispoločenskej činnosti, tzv. whistleblowerom, pomôcť pri aplikácii zákona v každodennej praxi, ako aj poukázať na zmeny, ktoré z predmetnej novej právnej úpravy vyplývajú. Z týchto dôvodov sú súčasťou komentára aj príklady z praxe či vzory právnych dokumentov. Komentár je určený najmä právnikom, personalistom či iným zamestnancom, ktorí prichádzajú s touto problematikou do styku, ale aj zamestnávateľom, ktorí sú povinní zaviesť vnútorný systém preverovania oznámení. (patro.cz)

Publikácia „Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti – komentár" prináša podrobné vysvetlenie jednotlivých ustanovení zákona č. 54/2019 Z. z. Táto nová právna úprava vychádza nielen z doterajšej právnej úpravy, ktorú predstavoval zákon č. 307/2014 Z. z., ale reaguje aj na poznatky z praxe.Cieľom komentára je zefektívniť ochranu poskytovanú oznamovateľom protispoločenskej činnosti, tzv. whistleblowerom, pomôcť pri aplikácii zákona v každodennej praxi, ako aj poukázať na zmeny, ktoré z predmetnej novej právnej úpravy vyplývajú. Z týchto dôvodov sú súčasťou komentára aj príklady z praxe či vzory právnych dokumentov. Komentár je určený najmä právnikom, personalistom či iným zamestnancom, ktorí prichádzajú s touto problematikou do styku, ale aj zamestnávateľom, ktorí sú povinní zaviesť vnútorný systém preverovania oznámení. (knihydobrovsky.cz)

Problematika protipožiarnej ochrany a bezpečnosti zohráva v spoločnosti dôležitú úlohu pri ochrane života, zdravia, majetku a životného prostredia. Štatistické údaje dokumentujú nedostatočné znalosti v tejto oblasti, a potrebu cieleného, intenzívneho a zodpovedného prístupu všetkých skupín obyvateľstva k tejto problematike. Zvyšovanie všeobecného povedomia, ale aj odborných znalostí vybraných skupín odborníkov v tejto oblasti, má pomôcť zabezpečiť predkladaná publikácia – komentár k zákonu č. 314/2001 Z. z. v z. n. p., ktorý upravuje najmä povinnosti ústredných orgánov, obcí, právnických a fyzických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a ostatných fyzických osôb na úseku ochrany pred požiarmi, štátnu správu pri ochrane pred požiarmi a ustanovuje orgány na jej vykonávanie a povinnosti pri zriaďovaní, spravovaní a nasadzovaní hasičských jednotiek. Predkladaný titul poskytuje odborný výklad ustanovení zákona vo väzbe na najdôležitejšie súvisiace právne predpis, s odkazmi aj na platnú európsku legislatívu v tejto oblasti. Kniha, ktorá má ambíciu stať sa dôležitým zdrojom informácií pri praktickej aplikácii ustanovení zákona, je svojim obsahom určená tak pre právnickú obec ako aj pre štátnu a verejnú správu, samosprávy a širokú podnikateľskú verejnosť, pri riešení prevencie, likvidácie či následkov požiarov. (knihydobrovsky.cz)

Problematika protipožiarnej ochrany a bezpečnosti zohráva v spoločnosti dôležitú úlohu pri ochrane života, zdravia, majetku a životného prostredia. Štatistické údaje dokumentujú nedostatočné znalosti v tejto oblasti, a potrebu cieleného, intenzívneho a zodpovedného prístupu všetkých skupín obyvateľstva k tejto problematike. Zvyšovanie všeobecného povedomia, ale aj odborných znalostí vybraných skupín odborníkov v tejto oblasti, má pomôcť zabezpečiť predkladaná publikácia – komentár k zákonu č. 314/2001 Z. z. v z. n. p., ktorý upravuje najmä povinnosti ústredných orgánov, obcí, právnických a fyzických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a ostatných fyzických osôb na úseku ochrany pred požiarmi, štátnu správu pri ochrane pred požiarmi a ustanovuje orgány na jej vykonávanie a povinnosti pri zriaďovaní, spravovaní a nasadzovaní hasičských jednotiek. Predkladaný titul poskytuje odborný výklad ustanovení zákona vo väzbe na najdôležitejšie súvisiace právne predpis, s odkazmi aj na platnú európsku legislatívu v tejto oblasti. Kniha, ktorá má ambíciu stať sa dôležitým zdrojom informácií pri praktickej aplikácii ustanovení zákona, je svojim obsahom určená tak pre právnickú obec ako aj pre štátnu a verejnú správu, samosprávy a širokú podnikateľskú verejnosť, pri riešení prevencie, likvidácie či následkov požiarov. (patro.cz)

Trestná zodpovednosť právnických osôb je v podmienkach kontinentálneho právneho systému témou, ktorá je v tomto systéme „cudzím prvkom“ a odbornou verejnosťou vnímaná rozpačito a nejednotne. Druhé vydanie kamenára k zákonu o trestnej zodpovednosti právnických osôb vychádza po viac ako dvoch rokoch od edície jeho prvého vydania. Reaguje predovšetkým na legislatívne zmeny a hodnotiacu správu pracovnej skupiny OECD pre podplácanie v medzinárodných obchodných transakciách z júna 2016. Počas dvoch rokov účinnosti bol zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb novelizovaný dvakrát. Článkom VIII zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii sa doplnil taxatívny výpočet trestných činov právnických osôb a upravili sa príslušné názvy trestných činov extrémizmu. Okrem uvedených trestných činov bol „katalóg“ trestných činov právnických osôb doplnený aj o dvanásť trestných činov proti majetku. Novelou Trestného zákona z roku 2018 sa vykonala transpozícia smernice o boji proti terorizmu a v dôsledku toho sa v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb aktualizoval aj katalóg trestných činov terorizmu, za ktoré možno vyvodiť trestnú zodpovednosť právnickej osoby o nové trestné činy týkajúce sa terorizmu tak, aby bol zohľadnený nový koncept hmotnoprávnej úpravy v tejto oblasti. (knihydobrovsky.cz)

Komentár k zákonu o obetiach trestných činov je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k spomínanému zákonu. Autor, profesor trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami a člen pracovnej skupiny Ministerstva spravodlivosti SR k príprave transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, ktorý sa aktívne podieľal na príprave uvedeného zákona, v krátkom čase po účinnosti zákona spracoval komentár k jeho príslušným ustanoveniam. Obetiam trestných činov, ktorým bola spôsobená ujma na živote, zdraví, majetku, cti alebo iných právach, spočiatku medzinárodné dokumenty nepriznávali žiadne osobitné práva. Koncom 20. storočia sa okrem posilňovania práv osôb, proti ktorým sa vedie trestné stíhanie, začala diskusia o posilnení práv poškodených trestnými činmi – obetí. Bolo to najmä v súvislosti s restoratívnou funkciou trestania. Rada Európskej únie prijala 15. marca 2001 rámcové rozhodnutie o postavení obetí v trestnom konaní a v roku 2004 smernicu 2004/80/ES z 29. apríla 2004 bol rámec postavenia obetí doplnený aj o odškodňovanie obetí trestných činov v cezhraničných situáciách. Prijatím Lisabonskej zmluvy sa problematika obetí upravila aj v primárnom práve EÚ. Následne bola prijatá smernica 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze a smernica 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov. Zákonom o obetiach sa vykonáva transpozícia predovšetkým smernice 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a smernice 2004/80/ES o odškodňovaní obetí trestných činov. Do prijatia zákona o obetiach v podmienkach Slovenskej republiky absentovala ucelená právna úprava týkajúca sa ochrany, poskytovania pomoci a odškodňovania obetí trestných činov. Slovenská trestnoprávna teória ani legislatíva pojem „obeť“ dosiaľ nepoužívali. Slovenský právny poriadok preferoval pojem „poškodený“. Požiadavky na zabezpečenie osobitnej starostlivosti o obete trestných činov, ktoré presahujú úpravu trestného konania, boli čiastkovo riešené v Trestnom poriadku, ale najmä v iných osobitných zákonoch v gescii viacerých rezortov. Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o obetiach, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov EÚ, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Výklad je doplnený aj pomocou usmernenia Generálneho riaditeľstva Spravodlivosti týkajúceho sa transpozície a implementácie smernice 2012/29/EÚ, ktorého cieľom bolo uľahčenie efektívnej a včasnej transpozície smernice 2012/29/EÚ. Tento dokument je určený pre členské štáty, aby aplikovali jednotný výklad ustanovení smernice 2012/29/EÚ. Nemá právnu záväznosť a je určený iba pre usmernenie procesu transpozície. Vzhľadom na to, že v slovenskej a zahraničnej literatúre sú publikované početné monografie, štúdie a články k problematike obetí trestných činov, z dostupných informácií sme sa pokúsili vybrať, zoradiť a prezentovať poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy, t. j. na jednej strane obetiam trestných činov a organizáciám na pomoc obetiam, na druhej strane orgánom činným v trestnom konaní a súdom, pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona. Na záver je uvedená príslušná judikatúra slovenských súdov a Súdneho dvora EÚ. Komentár je určený predovšetkým subjektom poskytujúcim pomoc obetiam a orgánom činným v trestnom konaní, ktoré pri svojej činnosti prichádzajú do kontaktu s obeťami trestných činov. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktoré pomáhajú obetiam trestných činov. (patro.cz)

Kniha - slovensky (alza.cz)

Kniha - autor Tatiana Mičudová, 112 stran, slovensky, brožovaná bez přebalu lesklá (alza.cz)

Európska integrácia sa nezaobíde bez úzkej spolupráce príslušných orgánov činných v trestnom konaní. Aj keď zakladajúce zmluvy neobsahovali žiadne ustanovenia týkajúce sa justičnej spolupráce medzi členskými štátmi, následne boli prijímané viaceré dokumenty, ktoré uľahčovali spoluprácu v trestnom konaní. Medzi významný nástroj justičnej spolupráce pri získavaní dôkazov v trestnom konaní možno považovať Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie z roku 2000. Prijatie tohto dohovoru predstavovalo významný posun na úseku dožiadania o vzájomnú pomoc v trestných veciach medzi štátmi EÚ. Zásadným nedostatkom tohto dohovoru je, že ho zatiaľ neratifikovali všetky štáty EÚ. Následne bolo prijatých viacero právnych nástrojov vzájomného uznávania justičných rozhodnutí medzi členskými štátmi. Dôsledkom toho bolo, že popri sebe existovalo viacero nástrojov založených na odlišných základných zásadách, konkrétne na zásade vzájomnej pomoci a na zásade vzájomného uznávania. To spôsobovalo, že uplatňovanie týchto nástrojov bolo zložité a pri aplikácii vznikalo množstvo problémov. Dovtedajší stav v získavaní dôkazov v cezhraničných situáciách v rámci EÚ bol hodnotený ako nevyhovujúci.Na základe uvedených skutočností bolo prijaté „politické rozhodnutie", že dovtedajšie nástroje na získavanie dôkazov v EÚ budú nahradené jediným nástrojom - európskym vyšetrovacím príkazom, ktorý by sa mal vzťahovať na všetky druhy dôkazov. Príslušným legislatívnym procesom bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Členským štátom vyplývala povinnosť do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov transponovať smernicu najneskôr do 22. mája 2017.Slovenská republika predmetnú smernicu transponovala do právneho poriadku zákonom č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach s účinnosťou od 15. októbra 2017. Uvedený zákon bol v roku 2019 novelizovaný zákonom č. 83/2019 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody.Komentár k zákonu o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k zákonu č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Komentár k jednotlivým ustanoveniam spracovali profesori trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami. Autori v ňom prezentujú poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Vzhľadom na to, že ide o nový inštitút, s ktorým nie sú v Slovenskej republike praktické skúsenosti, výklad jednotlivých ustanovení je obohatený aj o názory zahraničných autorov. Text komentára je doplnený o príslušnú judikatúru všeobecných súdov, Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora EÚ.Komentár je určený predovšetkým orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré budú vo svojej aplikačnej praxi realizovať justičnú spoluprácu v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktorých zaujíma justičná spolupráca v trestných veciach. (knihydobrovsky.cz)

Kniha - autor Pavol Komár, 336 stran, slovensky, brožovaná bez přebalu lesklá Problematika protipožiarnej ochrany a bezpečnosti zohráva v spoločnosti dôležitú úlohu pri ochrane života, zdravia, majetku a životného prostredia. Štatistické údaje dokumentujú nedostatočné znalosti v tejto oblasti, a potrebu cieleného, intenzívneho a zodpovedného prístupu všetkých skupín obyvateľstva k tejto problematike. Zvyšovanie všeobecného povedomia, ale aj odborných znalostí vybraných skupín odborníkov v tejto oblasti, má pomôcť zabezpečiť predkladaná publikácia – komentár k zákonu č. 314/2001 Z. z. v z. n. p., ktorý upravuje najmä povinnosti ústredných orgánov, obcí, právnických a fyzických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a ostatných fyzických osôb na úseku ochrany pred požiarmi, štátnu správu pri ochrane pred požiarmi a ustanovuje orgány na jej vykonávanie a povinnosti pri zriaďovaní, spravovaní a nasadzovaní hasičských jednotiek. Predkladaný titul poskytuje... (alza.cz)

Kniha - autor Mária T. Patakyová, 528 stran, slovensky, pevná bez přebalu lesklá Zákon o ochrane hospodárskej súťaže, rekodifikovaný v roku 2021, predstavuje významný právny predpis pre všetkých podnikateľov pôsobiacich na území Slovenska, ako aj pre orgány verejnej správy. Reguluje formy nedovoleného obmedzovania súťaže (zákaz dohôd obmedzujúcich súťaž, zákaz zneužitia dominantného postavenia, iné formy nedovoleného obmedzovania súťaže), za ktoré v prípade naplnenia skutkových podstát hrozia vysoké pokuty. Taktiež upravuje výkon koncentrácií, ktoré musia byť vopred oznámené Protimonopolnému úradu SR. V neposlednom rade obsahuje pravidlá týkajúce sa menovania predstaviteľov úradu, kompetencie úradu, vyšetrovacie právomoci úradu vrátane neohlásených inšpekcií, konanie pred ním, sankcie, ktoré môže ukladať. Komentár k tomuto novému zákonu predstavuje najrozsiahlejšiu a najaktuálnejšiu publikáciu svojho druhu. Kolektív autorov, majúcich praktické skúsenosti s... (alza.cz)

Zákon o ochrane súkromia pred odpočúvaním ustanovuje základné podmienky použitia informačno-technických prostriedkov v neprocesnej rovine. Upravuje možnosti ich využitia pre konkrétne štátne orgány (Policajný zbor, Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo, Zbor väzenskej a justičnej stráže aj orgány colnej, resp. finančnej správy) v rozsahu ich pôsobnosti. Upravuje požiadavky na použitie informačno-technických prostriedkov z hľadiska technického. Venuje sa povoľovaciemu mechanizmu a pamätá aj na možnosť ich využitia v časovej tiesni bez predošlého súhlasu zákonného sudcu. Použitie týchto prostriedkov viaže na konkrétny cieľ, ktorý sa týmto sleduje, a zároveň na splnenie podmienky subsidiarity a nutnosti, resp. nevyhnutnosti. Upravuje možnosti nakladania so získanými údajmi (informáciami) alebo inými výstupmi, možnosti ich použitia v konaní pred príslušným orgánom vrátane trestného konania. Pre prípady nezákonného použitia ustanovuje, hoci len rámcovo, právny základ pre vyvodzovanie zodpovednosti. Okrem toho zákon o ochrane súkromia pred odpočúvaním obsahuje aj kontrolný mechanizmus zo strany externého subjektu – Komisie a Národnej rady SR. Týmto spôsobom sa vytvára systém garancií ochrany práv dotknutých osôb a súčasne aj systém záruk pred neoprávneným či nezákonným používaním takto intenzívnych inštitútov. Predkladané komentované spracovanie zákona o ochrane súkromia pred odpočúvaním reaguje na aktuálne spoločenské podmienky a nové výzvy, pred ktorými štáty v 21. storočí stoja, ako aj na nové úlohy, ktoré sa spájajú s technickým, technologickým a informačným rozvojom. Komentované spracovanie je doplnené súvisiacimi právnymi predpismi a judikatúrou slovenských súdov (Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) na miestach, kde je to vhodné alebo priamo nutné pre lepšie pochopenie zmyslu a podstaty jednotlivých ustanovení. V kontexte ochrany garantovaných práv a slobôd sú načrtnuté ustanovenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a výkladová judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý dohliada na dodržiavanie ustanovení dohovoru. Predkladaný komentár je určený nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti, advokátom, sudcom, príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže a všeobecne právnikom pôsobiacim v rôznych oblastiach, no vzhľadom na niekoľkoročnú absenciu takéhoto odborného spracovania (vo forme komentára k zákonu) je možné využiť komentovanú formu zákona doplnenú o judikatúru aj na vysokoškolské vzdelávanie v príslušných odboroch. (knihydobrovsky.cz)

Zákon o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu v znení neskorších predpisov je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/122/ES zo 14. januára 2009 o ochrane spotrebiteľov - pokiaľ ide o určité aspekty zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a o výmene, ktorá je nielen nástrojom ochrany práv spotrebiteľa na intrakomunitárnom trhu, ale aj inštrumentom stimulácie cezhraničného cestovného ruchu medzi jednotlivými členskými štátmi Európskej únie, v ktorých môžu spotrebitelia časovo plánovane a organizovane využívať rezidencie, apartmány, alebo iné ubytovacie zariadenia s cieľom v preferovanom ročnom období stráviť odpočinok v konkrétnej európskej destinácii. Autori predkladajú odbornej aj laickej verejnosti komentár, ktorý má ambíciu napomôcť stimulácii potenciálu dosiaľ v aplikačnej praxi dostatočne nepresadenej právnej úpravy poskytovania tzv. niektorých služieb cestovného ruchu pozostávajúcich z časovo vymedzeného užívania ubytovacích zariadení, poskytovania dlhodobých rekreačných služieb, účasti vo výmennom systéme a sprostredkovaní ďalšieho predaja. Snahou autorov je podať komplexný výklad právnej úpravy. Komentár je zameraný aplikačne a obsahuje aj zbierku použiteľnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, ústavných, najvyšších aj všeobecných súdnych autorít v Slovenskej republike a v Českej republike. Komentár je určený odbornej verejnosti, sudcom, vyšším súdnym úradníkom, advokátom, zástupcom cestovných kancelárií, zástupcom realitného sektora, študentom právnických fakúlt, ale vzhľadom na jeho praktické zameranie má ambíciu slúžiť aj ako každodenná pomôcka pre spotrebiteľov služieb cestovného ruchu. (patro.cz)

Zákon o ochrane súkromia pred odpočúvaním ustanovuje základné podmienky použitia informačno-technických prostriedkov v neprocesnej rovine. Upravuje možnosti ich využitia pre konkrétne štátne orgány (Policajný zbor, Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo, Zbor väzenskej a justičnej stráže aj orgány colnej, resp. finančnej správy) v rozsahu ich pôsobnosti. Upravuje požiadavky na použitie informačno-technických prostriedkov z hľadiska technického. Venuje sa povoľovaciemu mechanizmu a pamätá aj na možnosť ich využitia v časovej tiesni bez predošlého súhlasu zákonného sudcu. Použitie týchto prostriedkov viaže na konkrétny cieľ, ktorý sa týmto sleduje, a zároveň na splnenie podmienky subsidiarity a nutnosti, resp. nevyhnutnosti. Upravuje možnosti nakladania so získanými údajmi (informáciami) alebo inými výstupmi, možnosti ich použitia v konaní pred príslušným orgánom vrátane trestného konania. Pre prípady nezákonného použitia ustanovuje, hoci len rámcovo, právny základ pre vyvodzovanie zodpovednosti. Okrem toho zákon o ochrane súkromia pred odpočúvaním obsahuje aj kontrolný mechanizmus zo strany externého subjektu – Komisie a Národnej rady SR. Týmto spôsobom sa vytvára systém garancií ochrany práv dotknutých osôb a súčasne aj systém záruk pred neoprávneným či nezákonným používaním takto intenzívnych inštitútov. Predkladané komentované spracovanie zákona o ochrane súkromia pred odpočúvaním reaguje na aktuálne spoločenské podmienky a nové výzvy, pred ktorými štáty v 21. storočí stoja, ako aj na nové úlohy, ktoré sa spájajú s technickým, technologickým a informačným rozvojom. Komentované spracovanie je doplnené súvisiacimi právnymi predpismi a judikatúrou slovenských súdov (Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) na miestach, kde je to vhodné alebo priamo nutné pre lepšie pochopenie zmyslu a podstaty jednotlivých ustanovení. V kontexte ochrany garantovaných práv a slobôd sú načrtnuté ustanovenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a výkladová judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý dohliada na dodržiavanie ustanovení dohovoru. Predkladaný komentár je určený nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti, advokátom, sudcom, príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže a všeobecne právnikom pôsobiacim v rôznych oblastiach, no vzhľadom na niekoľkoročnú absenciu takéhoto odborného spracovania (vo forme komentára k zákonu) je možné využiť komentovanú formu zákona doplnenú o judikatúru aj na vysokoškolské vzdelávanie v príslušných odboroch. (patro.cz)

Európska integrácia sa nezaobíde bez úzkej spolupráce príslušných orgánov činných v trestnom konaní. V záujme vzájomného uznávania trestných rozsudkov medzi členskými štátmi sa na zasadaní Rady Európskej únie v Cardiffe členské štáty vyslovili za rozšírenie rámca pre širšie vzájomné uznávanie trestných rozsudkov súdov v členských štátoch Európskej únie. Vo vzťahu k vzájomnému uznávaniu trestných rozsudkov bolo prvým nástrojom Európskej únie rámcové rozhodnutie 2005/214/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie.Komentovaný zákon vykonáva transpozíciu uvedeného rámcového rozhodnutia. Zákon je založený na zásade vzájomného uznávania justičných rozhodnutí v trestných veciach. Zásada vzájomného uznávania sa v zmysle komentovaného zákona uplatňuje na rozhodnutia, ktorými bola v inom členskom štáte súdom uložená peňažná sankcia v trestnom konaní alebo bola uložená správnym orgánom členského štátu s cieľom zabezpečiť riadny výkon týchto sankcií, ak osoba, ktorej bola peňažná sankcia uložená, má bydlisko, sídlo, príjem alebo majetok v inom členskom štáte ako je štát, v ktorom bola sankcia uložená.Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia komentovaného zákona, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov Európskej únie, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu, prípadne relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. (knihydobrovsky.cz)

Európska integrácia sa nezaobíde bez úzkej spolupráce príslušných orgánov činných v trestnom konaní. Aj keď zakladajúce zmluvy neobsahovali žiadne ustanovenia týkajúce sa justičnej spolupráce medzi členskými štátmi, následne boli prijímané viaceré dokumenty, ktoré uľahčovali spoluprácu v trestnom konaní. Medzi významný nástroj justičnej spolupráce pri získavaní dôkazov v trestnom konaní možno považovať Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie z roku 2000. Prijatie tohto dohovoru predstavovalo významný posun na úseku dožiadania o vzájomnú pomoc v trestných veciach medzi štátmi EÚ. Zásadným nedostatkom tohto dohovoru je, že ho zatiaľ neratifikovali všetky štáty EÚ. Následne bolo prijatých viacero právnych nástrojov vzájomného uznávania justičných rozhodnutí medzi členskými štátmi. Dôsledkom toho bolo, že popri sebe existovalo viacero nástrojov založených na odlišných základných zásadách, konkrétne na zásade vzájomnej pomoci a na zásade vzájomného uznávania. To spôsobovalo, že uplatňovanie týchto nástrojov bolo zložité a pri aplikácii vznikalo množstvo problémov. Dovtedajší stav v získavaní dôkazov v cezhraničných situáciách v rámci EÚ bol hodnotený ako nevyhovujúci. Na základe uvedených skutočností bolo prijaté „politické rozhodnutie", že dovtedajšie nástroje na získavanie dôkazov v EÚ budú nahradené jediným nástrojom - európskym vyšetrovacím príkazom, ktorý by sa mal vzťahovať na všetky druhy dôkazov. Príslušným legislatívnym procesom bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Členským štátom vyplývala povinnosť do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov transponovať smernicu najneskôr do 22. mája 2017. Slovenská republika predmetnú smernicu transponovala do právneho poriadku zákonom č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach s účinnosťou od 15. októbra 2017. Uvedený zákon bol v roku 2019 novelizovaný zákonom č. 83/2019 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody. Komentár k zákonu o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k zákonu č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Komentár k jednotlivým ustanoveniam spracovali profesori trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami. Autori v ňom prezentujú poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Vzhľadom na to, že ide o nový inštitút, s ktorým nie sú v Slovenskej republike praktické skúsenosti, výklad jednotlivých ustanovení je obohatený aj o názory zahraničných autorov. Text komentára je doplnený o príslušnú judikatúru všeobecných súdov, Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora EÚ. Komentár je určený predovšetkým orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré budú vo svojej aplikačnej praxi realizovať justičnú spoluprácu v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktorých zaujíma justičná spolupráca v trestných veciach. (patro.cz)

Aktívna ochrana obetí trestných činov predstavuje pre Európsku úniu a jej členské štáty jednu z hlavných priorít. Obete trestnej činnosti sa z rôznych dôvodov, minimálne preto, aby unikli pred trestnou činnosťou, niekedy presťahujú z jedného do druhého členského štátu Európskej únie. Obete násilia by mali byť chránené proti páchateľom trestnej činnosti nielen v krajine, kde majú zvyčajný pobyt, ale mali by mať k dispozícii opatrenia určené na ich ochranu, ktoré sa môžu uplatňovať v celej Európskej únii. Na dosiahnutie tohto cieľa bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze, podľa ktorej sa ochrana vyplývajúca z opatrení na ochranu obetí trestných činov prijatých podľa vnútroštátneho práva jedného členského štátu Európskej únie, môže rozšíriť na iný členský štát. Na účely zabránenia ďalšieho trestného činu voči obeti v inom členskom štáte by sa v ňom mal poskytnúť právny základ na uznanie rozhodnutia, ktoré sa predtým prijalo v prospech obete v pôvodnom štáte. Komentovaným zákonom o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach sa vykonáva transpozícia uvedenej smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky. Zákon o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach vychádza z obdobných zákonov schválených Národnou radou Slovenskej republiky, a to napríklad zákona č. 533/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii, a zákona č. 161/2013 Z. z. o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii. Rozdielom oproti týmto nástrojom uznávania a odovzdávania výkonu trestných rozhodnutí je, že v prípade európskeho ochranného príkazu nedochádza k odovzdaniu výkonu rozhodnutia do iného členského štátu bez možnosti jeho ďalšieho výkonu v štáte pôvodu, ale len k rozšíreniu aplikácie daného rozhodnutia, ktorým sa zabezpečuje ochrana určitej osoby, na územie iného členského štátu. Pri štruktúre hesla komentára bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov Európskej únie, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu, prípadne relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Komentár je určený predovšetkým subjektom poskytujúcim pomoc obetiam, orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré pri svojej činnosti prichádzajú do kontaktu s obeťami trestných činov. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktoré pomáhajú obetiam trestných činov. (patro.cz)

Národná rada SR po niekoľkoročnom legislatívnom procese schválila zákon č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku. Zaisťovanie majetku v zmysle tohto zákona sa realizuje dvoma spôsobmi - posesórne a neposesórne. V prvom prípade dochádza k faktickému uchopeniu zaisteného majetku a jeho odňatiu z dispozície dotknutej osoby (zaisťovanie hnuteľných vecí) a v druhom prípade sa majetok zaisťuje formou zápisu tejto skutočnosti do úradnej evidencie majetku (zaisťovanie zaknihovaných cenných papierov a peňažných prostriedkov na účte v banke, zaisťovanie nehnuteľností). Komentovaným zákonom dochádza aj k zriadeniu nového Úradu pre správu zaisteného majetku, ktorý má zabezpečovať správu zaisteného majetku, ktorý bol zaistený v rámci trestného konania, daňového konania, výkonu medzinárodných sankcií alebo pri preukazovaní pôvodu majetku. Väčšia časť zákona nadobudla účinnosť od 1. januára 2021, odložená účinnosť od 1. augusta 2021 je vo vzťahu k zriadeniu Úradu pre správu zaisteného majetku ako správcu zaisteného majetku s cieľom zabezpečiť organizačno-personálnu, procesnú a materiálnu pripravenosť tohto úradu. Autori komentára, ktorí sa zúčastňovali na príprave návrhu zákona, si kladú za cieľ ponúknuť čitateľovi základný výklad príslušných ustanovení zákona. Komentár je určený predovšetkým pre orgány činné v trestnom konaní a súdy či ďalšie orgány, ktoré budú vo svojej aplikačnej praxi riešiť konkrétne prípady zaisťovania a správy zaisteného majetku. Vzhľadom na to, že zákon o zaistení je vo vzťahu k výkonu rozhodnutí o zaistení majetku k Trestnému poriadku a iným predpisom subsidiárnym predpisom, vo vzťahu k výkonu zaistenia sa ustanovenia zákona o zaistení použijú, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (knihydobrovsky.cz)

Zákon o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu v znení neskorších predpisov je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/122/ES zo 14. januára 2009 o ochrane spotrebiteľov - pokiaľ ide o určité aspekty zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a o výmene, ktorá je nielen nástrojom ochrany práv spotrebiteľa na intrakomunitárnom trhu, ale aj inštrumentom stimulácie cezhraničného cestovného ruchu medzi jednotlivými členskými štátmi Európskej únie, v ktorých môžu spotrebitelia časovo plánovane a organizovane využívať rezidencie, apartmány, alebo iné ubytovacie zariadenia s cieľom v preferovanom ročnom období stráviť odpočinok v konkrétnej európskej destinácii. Autori predkladajú odbornej aj laickej verejnosti komentár, ktorý má ambíciu napomôcť stimulácii potenciálu dosiaľ v aplikačnej praxi dostatočne nepresadenej právnej úpravy poskytovania tzv. niektorých služieb cestovného ruchu pozostávajúcich z časovo vymedzeného užívania ubytovacích zariadení, poskytovania dlhodobých rekreačných služieb, účasti vo výmennom systéme a sprostredkovaní ďalšieho predaja. Snahou autorov je podať komplexný výklad právnej úpravy. Komentár je zameraný aplikačne a obsahuje aj zbierku použiteľnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, ústavných, najvyšších aj všeobecných súdnych autorít v Slovenskej republike a v Českej republike. Komentár je určený odbornej verejnosti, sudcom, vyšším súdnym úradníkom, advokátom, zástupcom cestovných kancelárií, zástupcom realitného sektora, študentom právnických fakúlt, ale vzhľadom na jeho praktické zameranie má ambíciu slúžiť aj ako každodenná pomôcka pre spotrebiteľov služieb cestovného ruchu. (knihydobrovsky.cz)

Trestná zodpovednosť právnických osôb je v podmienkach kontinentálneho právneho systému témou, ktorá je v tomto systéme „cudzím prvkom“ a odbornou verejnosťou vnímaná rozpačito a nejednotne. Druhé vydanie kamenára k zákonu o trestnej zodpovednosti právnických osôb vychádza po viac ako dvoch rokoch od edície jeho prvého vydania. Reaguje predovšetkým na legislatívne zmeny a hodnotiacu správu pracovnej skupiny OECD pre podplácanie v medzinárodných obchodných transakciách z júna 2016. Počas dvoch rokov účinnosti bol zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb novelizovaný dvakrát. Článkom VIII zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii sa doplnil taxatívny výpočet trestných činov právnických osôb a upravili sa príslušné názvy trestných činov extrémizmu. Okrem uvedených trestných činov bol „katalóg“ trestných činov právnických osôb doplnený aj o dvanásť trestných činov proti majetku. Novelou Trestného zákona z roku 2018 sa vykonala transpozícia smernice o boji proti terorizmu a v dôsledku toho sa v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb aktualizoval aj katalóg trestných činov terorizmu, za ktoré možno vyvodiť trestnú zodpovednosť právnickej osoby o nové trestné činy týkajúce sa terorizmu tak, aby bol zohľadnený nový koncept hmotnoprávnej úpravy v tejto oblasti. (patro.cz)

Kniha - autor Milan Budjač; Lukáš Šurín, 256 stran, slovensky, pevná bez přebalu lesklá Zákon o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu v znení neskorších predpisov je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/122/ES zo 14. januára 2009 o ochrane spotrebiteľov - pokiaľ ide o určité aspekty zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a o výmene, ktorá je nielen nástrojom ochrany práv spotrebiteľa na intrakomunitárnom trhu, ale aj inštrumentom stimulácie cezhraničného cestovného ruchu medzi jednotlivými členskými štátmi Európskej únie, v ktorých môžu spotrebitelia časovo plánovane a organizovane využívať rezidencie, apartmány, alebo iné ubytovacie zariadenia s cieľom v preferovanom ročnom období stráviť odpočinok v konkrétnej európskej destinácii. Autori predkladajú odbornej aj laickej verejnosti komentár, ktorý má ambíciu napomôcť stimulácii... (alza.cz)

Národná rada SR po niekoľkoročnom legislatívnom procese schválila zákon č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku. Zaisťovanie majetku v zmysle tohto zákona sa realizuje dvoma spôsobmi - posesórne a neposesórne. V prvom prípade dochádza k faktickému uchopeniu zaisteného majetku a jeho odňatiu z dispozície dotknutej osoby (zaisťovanie hnuteľných vecí) a v druhom prípade sa majetok zaisťuje formou zápisu tejto skutočnosti do úradnej evidencie majetku (zaisťovanie zaknihovaných cenných papierov a peňažných prostriedkov na účte v banke, zaisťovanie nehnuteľností). Komentovaným zákonom dochádza aj k zriadeniu nového Úradu pre správu zaisteného majetku, ktorý má zabezpečovať správu zaisteného majetku, ktorý bol zaistený v rámci trestného konania, daňového konania, výkonu medzinárodných sankcií alebo pri preukazovaní pôvodu majetku. Väčšia časť zákona nadobudla účinnosť od 1. januára 2021, odložená účinnosť od 1. augusta 2021 je vo vzťahu k zriadeniu Úradu pre správu zaisteného majetku ako správcu zaisteného majetku s cieľom zabezpečiť organizačno-personálnu, procesnú a materiálnu pripravenosť tohto úradu. Autori komentára, ktorí sa zúčastňovali na príprave návrhu zákona, si kladú za cieľ ponúknuť čitateľovi základný výklad príslušných ustanovení zákona. Komentár je určený predovšetkým pre orgány činné v trestnom konaní a súdy či ďalšie orgány, ktoré budú vo svojej aplikačnej praxi riešiť konkrétne prípady zaisťovania a správy zaisteného majetku. Vzhľadom na to, že zákon o zaistení je vo vzťahu k výkonu rozhodnutí o zaistení majetku k Trestnému poriadku a iným predpisom subsidiárnym predpisom, vo vzťahu k výkonu zaistenia sa ustanovenia zákona o zaistení použijú, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (patro.cz)

Európska integrácia sa nezaobíde bez úzkej spolupráce príslušných orgánov činných v trestnom konaní. V záujme vzájomného uznávania trestných rozsudkov medzi členskými štátmi sa na zasadaní Rady Európskej únie v Cardiffe členské štáty vyslovili za rozšírenie rámca pre širšie vzájomné uznávanie trestných rozsudkov súdov v členských štátoch Európskej únie. Vo vzťahu k vzájomnému uznávaniu trestných rozsudkov bolo prvým nástrojom Európskej únie rámcové rozhodnutie 2005/214/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie. Komentovaný zákon vykonáva transpozíciu uvedeného rámcového rozhodnutia. Zákon je založený na zásade vzájomného uznávania justičných rozhodnutí v trestných veciach. Zásada vzájomného uznávania sa v zmysle komentovaného zákona uplatňuje na rozhodnutia, ktorými bola v inom členskom štáte súdom uložená peňažná sankcia v trestnom konaní alebo bola uložená správnym orgánom členského štátu s cieľom zabezpečiť riadny výkon týchto sankcií, ak osoba, ktorej bola peňažná sankcia uložená, má bydlisko, sídlo, príjem alebo majetok v inom členskom štáte ako je štát, v ktorom bola sankcia uložená. Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia komentovaného zákona, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov Európskej únie, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu, prípadne relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. (patro.cz)

Druhé doplnené a aktualizované vydanieUčebné texty „Praktikum z trestného práva hmotného“ majú za cieľ naučiť študentov aplikovať teoretické poznatky získané štúdiom v praxi. Ako najvhodnejšia metóda sa na to osvedčila tzv. Metóda prípadových štúdií (case study), ktorá patrí medzi aktivizačné metódy. Vzhľadom na to, že táto metóda sa už dlhé obdobie úspešne používa pri vysokoškolskom vyučovaní trestného práva, autori sa v nej rozhodli pokračovať.Metóda prípadových štúdií sa uplatňuje pri riešení prípadu, ktorý skutočne nastal a riešenie ktorého slúži ako vzor pre neskoršie vzdelávanie študentov, alebo vymysleného (umelého) prípadu, ktorý má slúžiť ako vzor pre riešenie podobných prípadov. Podstata týchto metód spočíva v tom, že účastníci dostanú opis istej situácie alebo prípadu z danej oblasti. Opis situácie obsahuje jednu alebo niekoľko úloh, ktoré majú študentov motivovať na riešenie problému – právnu kvalifikáciu opísanej situácie či vyriešenie prípadu.Výhodou a prínosom metódy prípadových štúdií pri výučbe trestného práva je to, že aktívnym učením, ktoré vyžaduje tvorivé myslenie, sa študenti učia aplikovať teoretické poznatky, ktoré získali predchádzajúcim štúdiom na konkrétny prípad.Obsah publikácie je usporiadaný v súlade so systematikou trestného práva. Každá kapitola obsahuje prípadové štúdie určené na precvičovanie problematiky, ktorá bola prebratá na cvičeniach. Vzhľadom na to, že prípadové metódy sa môžu úspešne využiť len vtedy, ak študenti, ktorí majú riešiť prípad, majú dostatok teoretických vedomostí z danej oblasti, v každej kapitole je uvedená súvisiaca judikatúra a kontrolné otázky, na ktoré by študenti pred riešením modelových situácií mali vedieť zodpovedať.Text reaguje na početné legislatívne zmeny od predchádzajúceho vydania a do obsahu je zapracovaná aj trestná zodpovednosť právnických osôb.Predkladaná publikácia je určená pre študentov vysokých škôl študujúcich predmet trestné právo hmotné a jej cieľom je precvičovanie problematiky a získanie schopnosti aplikovať teoretické poznatky v praxi. (knihydobrovsky.cz)

Kniha - autor Tatiana Valentová; Jana Žulová; Marek Švec, 24 stran, slovensky, brožovaná bez přebalu lesklá Masové využívanie informačných technológií vo všetkých oblastiach ľudského života prináša nevídané množstvo pozitívnych dopadov na život človeka, no zároveň rafinovane útočí na jeho súkromie a schopnosť kontroly nad rozhodovaním o vlastnej osobe. Závažnosť situácie si vyžiadala podstatnú zmenu regulácie ochrany osobných údajov, ktorej právnym nástrojom v priestore Európskej únie je všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov (GDPR) a s ním súvisiaca národná právna úprava v podobe nového zákona o ochrane osobných údajov. Publikácia „Nové pravidlá ochrany osobných údajov – podľa nového zákona o ochrane osobných údajov a nariadenia GDPR“ je praktickou pomôckou, ktorá čitateľa oboznámi so základnými princípmi, ale aj s konkrétnymi následkami novej právnej úpravy pre fyzické a právnické osoby s osobitným zameraním na pracovnoprávne vzťahy. Praktické... (alza.cz)

Druhé doplnené a aktualizované vydanie Učebné texty „Praktikum z trestného práva hmotného“ majú za cieľ naučiť študentov aplikovať teoretické poznatky získané štúdiom v praxi. Ako najvhodnejšia metóda sa na to osvedčila tzv. Metóda prípadových štúdií (case study), ktorá patrí medzi aktivizačné metódy. Vzhľadom na to, že táto metóda sa už dlhé obdobie úspešne používa pri vysokoškolskom vyučovaní trestného práva, autori sa v nej rozhodli pokračovať. Metóda prípadových štúdií sa uplatňuje pri riešení prípadu, ktorý skutočne nastal a riešenie ktorého slúži ako vzor pre neskoršie vzdelávanie študentov, alebo vymysleného (umelého) prípadu, ktorý má slúžiť ako vzor pre riešenie podobných prípadov. Podstata týchto metód spočíva v tom, že účastníci dostanú opis istej situácie alebo prípadu z danej oblasti. Opis situácie obsahuje jednu alebo niekoľko úloh, ktoré majú študentov motivovať na riešenie problému – právnu kvalifikáciu opísanej situácie či vyriešenie prípadu. Výhodou a prínosom metódy prípadových štúdií pri výučbe trestného práva je to, že aktívnym učením, ktoré vyžaduje tvorivé myslenie, sa študenti učia aplikovať teoretické poznatky, ktoré získali predchádzajúcim štúdiom na konkrétny prípad. Obsah publikácie je usporiadaný v súlade so systematikou trestného práva. Každá kapitola obsahuje prípadové štúdie určené na precvičovanie problematiky, ktorá bola prebratá na cvičeniach. Vzhľadom na to, že prípadové metódy sa môžu úspešne využiť len vtedy, ak študenti, ktorí majú riešiť prípad, majú dostatok teoretických vedomostí z danej oblasti, v každej kapitole je uvedená súvisiaca judikatúra a kontrolné otázky, na ktoré by študenti pred riešením modelových situácií mali vedieť zodpovedať. Text reaguje na početné legislatívne zmeny od predchádzajúceho vydania a do obsahu je zapracovaná aj trestná zodpovednosť právnických osôb. Predkladaná publikácia je určená pre študentov vysokých škôl študujúcich predmet trestné právo hmotné a jej cieľom je precvičovanie problematiky a získanie schopnosti aplikovať teoretické poznatky v praxi. (patro.cz)

Znečištění ovzduší se dotýká každého jedince. Více než čtvrtina obyvatel České republiky žije v oblastech, kde jsou pravidelně překračovány nejvýše přípustné koncentrace prachových částic v ovzduší. Dlouhodobé vystavení znečištěnému ovzduší vede k onemocněním srdce, cév, nemocím dýchacího ústrojí a ke zvýšené nemocnosti u dětí. Hlavním nástrojem regulace znečišťujících látek vypouštěných do ovzduší v České republice je zákon o ochraně ovzduší. Komentář od doktorky Pavly Bejčkové je detailním průvodcem národní úpravou ochrany ovzduší, který zároveň zohledňuje mezinárodní a evropskou právní úpravu a rovněž čtenáře seznamuje s relevantní judikaturou. Komentář je určen zejména úředníkům vykonávajícím státní správu na úseku ochrany životního prostředí a na úseku stavebního řádu, podnikovým ekologům a další odborné právní i neprávní veřejnosti, jejíž činnost se dotýká ochrany ovzduší. (knihydobrovsky.cz)

Ochrana spotřebitele je v současné době již základem politiky každého vyspělého státu s fungující tržní ekonomikou. Na jedné straně se stát musí snažit o poskytnutí co největší volnosti subjektům při utváření svých právních vztahů, na straně druhé ale musí docílit vhodného prostředí pro uzavírání transparentních obchodů. Zákonodárce tak musí k fungování těchto principů stanovit jednak soukromoprávní prostředky ochrany spotřebitele (informační povinnosti, právo spotřebitele odstoupit od smlouvy, povinnost z vadného plnění, povinnost k náhradě škody ad.), a jednak veřejnoprávní sankce za porušení některých dalších povinností zaměřených zejména na poctivé jednání podnikatelů a bezpečnost spotřebitelů (trestání za správní delikty, resp. trestné činy). Zákon je tak základním předpisem pro každodenní transakce a je tak určen nejen subjektům řešícím spory z porušení zákona, ale i obchodníků a kupujících, kterých se dotýká bezprostředně. První komentář k předpisu od více než 20 let jeho účinnosti zahrnuje rovněž i výklad k posledním novelám zákona týkajících se nových nekalých praktik a mimosoudního řešení spotřebitelských sporů. (knihydobrovsky.cz)

Znečištění ovzduší se dotýká každého jedince. Více než čtvrtina obyvatel České republiky žije v oblastech, kde jsou pravidelně překračovány nejvýše přípustné koncentrace prachových částic v ovzduší. Dlouhodobé vystavení znečištěnému ovzduší vede k onemocněním srdce, cév, nemocím dýchacího ústrojí a ke zvýšené nemocnosti u dětí. Hlavním nástrojem regulace znečišťujících látek vypouštěných do ovzduší v České republice je zákon o ochraně ovzduší. Komentář od doktorky Pavly Bejčkové je detailním průvodcem národní úpravou ochrany ovzduší, který zároveň zohledňuje mezinárodní a evropskou právní úpravu a rovněž čtenáře seznamuje s relevantní judikaturou. Komentář je určen zejména úředníkům vykonávajícím státní správu na úseku ochrany životního prostředí a na úseku stavebního řádu, podnikovým ekologům a další odborné právní i neprávní veřejnosti, jejíž činnost se dotýká ochrany ovzduší. (patro.cz)

Ochrana spotřebitele je v současné době již základem politiky každého vyspělého státu s fungující tržní ekonomikou. Na jedné straně se stát musí snažit o poskytnutí co největší volnosti subjektům při utváření svých právních vztahů, na straně druhé ale musí docílit vhodného prostředí pro uzavírání transparentních obchodů. Zákonodárce tak musí k fungování těchto principů stanovit jednak soukromoprávní prostředky ochrany spotřebitele (informační povinnosti, právo spotřebitele odstoupit od smlouvy, povinnost z vadného plnění, povinnost k náhradě škody ad.), a jednak veřejnoprávní sankce za porušení některých dalších povinností zaměřených zejména na poctivé jednání podnikatelů a bezpečnost spotřebitelů (trestání za správní delikty, resp. trestné činy). Zákon je tak základním předpisem pro každodenní transakce a je tak určen nejen subjektům řešícím spory z porušení zákona, ale i obchodníků a kupujících, kterých se dotýká bezprostředně. První komentář k předpisu od více než 20 let jeho účinnosti zahrnuje rovněž i výklad k posledním novelám zákona týkajících se nových nekalých praktik a mimosoudního řešení spotřebitelských sporů. (patro.cz)

Komentář k zákonu č. 258/2000 Sb., o ochraně veřejného zdraví, ve znění poslední novely – zákona č. 267/2015 Sb. Zákon o ochraně veřejného zdraví je specifický šíří rozsahu společenských vztahů, které veřejnoprávně reguluje. Zahrnuje řadu oblasti, mezi které patří zejména předcházení vzniku šíření infekčních onemocnění včetně očkování, zajištění jakosti a kontroly pitné vody a vody ke koupání, požadavky na provoz škol a školských zařízení, regulace hluku v životním a pracovním prostředí člověka, podmínky provozování stravovacích služeb či část právní úpravy ochrany zdraví při práci. Cílem autorů je vysvětlit právní úpravu v oblasti ochrany veřejného zdraví v souvislostech výkonu státního zdravotního dozoru a současně reagovat i na poznatky z aplikační praxe. Oblast ochrany veřejného zdraví je totiž postupně stále více regulována též přímo použitelnými nařízeními EU a komentář tyto důležité provázanosti objasňuje. (patro.cz)

Třetí vydání šedého komentáře k zákonu o ochraně hospodářské soutěže reaguje na změny, ke kterým došlo v oblasti právní úpravy ochrany hospodářské soutěže od předchozího vydání (tedy od roku 2009). V legislativní rovině jde zejména o novelizace zákona provedené zákony č. 360/2012 Sb. a č. 293/2016 Sb. Úpravy zákonného textu přitom nebyly jen terminologické (zejm. za účelem zohlednění nové kodifikace soukromého práva), ale došlo i k zavedení či legislativnímu zakotvení některých nových institutů (např. delikt v podobě narušení soutěže orgány veřejné správy, zákonný podklad pro program shovívavosti a proceduru narovnání). Nový text komentáře na tyto změny reaguje. Nicméně změny, k nimž došlo od předchozího vydání, jsou mnohem rozsáhlejší, než by naznačovala jen prostá změna zákonného textu. Takové změny plynou z vývoje rozhodovací praxe Úřadu pro ochranu hospodářské soutěže, související judikatury soudů, ale také z vývoje na unijní úrovni. I na tyto aspekty je v textu komentáře reagováno. V knize tak autoři přinášejí nejen fundovaný komentář zákona o ochraně hospodářské soutěže ve zcela aktuálním znění, ale souběžně podávají výklad i o příslušné úpravě unijního soutěžního práva. Publikace navíc obsahuje i podrobný komentář nařízení Komise (EU) č. 330/2010, které je jednou z nejvýznamnějších blokových výjimek z kartelového zákazu a které se podle zákona uplatňuje i na ryze vnitrostátní dohody mezi soutěžiteli. Související tituly: MU26 - Soutěžní právo. 2.vydání BK35 - Nekalá soutěž v novém občanském zákoníku. Komentář (patro.cz)

Nový zákon z roku 2012 stanoví řadu právních a ekonomických nástrojů k předcházení znečištění ovzduší a řešení již existujícího znečištění. * Regulace se dotýká stovek tisíc zdrojů znečišťování ovzduší, z nichž většinu tvoří menší stacionární zdroje. * Komentář uvádí do souvislostí jednotlivé nástroje, práva a povinnostmi osob a pravomoci orgánů veřejné správy. * Autoři též upozorňují na nedostatky přijaté právní úpravy. (patro.cz)

Právní úprava ochrany přírody a krajiny, včetně ochrany volně žijících živočichů a planě rostoucích rostlin, je jednou z nejtradičnějších a nejstarších v oblasti současného českého systému práva životního prostředí. Jádrem právní úpravy je zákon č. 114/1992 Sb., o ochraně přírody a krajiny, který je předmětem tohoto komentáře. Spolu se zákonem č. 100/2001 Sb., o posuzování vlivů na životní prostředí, a se zákonem č. 183/2006 Sb., o územním plánování a stavebním řádu (stavební zákon), tvoří pomyslnou trojici patrně nejdůležitějších zákonů pro oblast teorie i praxe v oblasti ochrany, péče a tvorby životního prostředí v současné České republice. Jádrem publikace je po teoretickém a historickém úvodu do problematiky komentář k jednotlivým paragrafům zákona. Jsou zde uvedeny i vstupní informace jednotlivých částí zákona, dále seznamy relevantních souvisejících ustanovení a souvisejících právních předpisů. Vzhledem ke skutečnosti, že zákon o ochraně přírody a krajiny představuje v řadě částí i transpozici evropského unijního práva, jsou na příslušných místech rozebrány i relevantní prameny evropského práva, především směrnice 92/43/EHS ze dne 21. května 1992 o ochraně přírodních stanovišť, volně žijících živočichů a planě rostoucích rostlin a směrnice 2009/147/ES ze dne 30. listopadu 2009 o ochraně volně žijících ptáků. Za velmi důležité z hlediska účelů komentáře a pro potřeby čtenáře je, že u jednotlivých komentovaných ustanovení jsou připojeny výňatky ze soudní judikatury. Citovaná rozhodnutí jsou z oblasti Ústavního soudu ČR, soustavy obecných soudů ČR (zejména správní a civilní soudnictví) a rovněž Soudního dvora EU, v textu je průběžně odkazováno i na použitou odbornou literaturu. (knihydobrovsky.cz)

Druhé, podstatně rozšířené vydání komentáře zákona o ochraně hospodářské soutěže reflektuje všechny změny, k nimž v oblasti právní úpravy ochrany hospodářské soutěže od vydání prvního došlo. Jde o změny vyplývající zejména ze zákona č. 293/2016 Sb., který např. zavedl podrobnější úpravu zjednodušeného řízení o povolení spojení soutěžitelů – v této souvislosti byl novelizován i prováděcí předpis týkající se návrhu na povolení spojení soutěžitelů (vyhláška č. 294/2016 Sb.); v oblasti dozoru nad orgány veřejné správy došlo k vyjasnění možného narušení soutěže orgánem veřejné správy, na který má tato úprava dopadat; byla zavedena možnost podání žaloby proti neohlášenému místnímu šetření či diskreční pravomoc ÚOHS při rozhodování o zákazu účasti na veřejných zakázkách (tzv. blacklisting) účastníkům kartelů ve výběrových řízeních. Stěžejním dále bylo přijetí zákona č. 262/2017 Sb., o náhradě škody v oblasti hospodářské soutěže, který vstoupil v účinnost k 1. 9. 2017. Jeho hlavním smyslem je zlepšit postavení osob, jež byly poškozeny omezováním hospodářské soutěže, a to konkrétně zneužitím dominantního postavení nebo nedovolenými dohodami soutěžitelů Právní úpravy se v neposlední řadě dotkl i nový přestupkový zákon (zákon č. 250/2016 Sb., o odpovědnosti za přestupky a řízení o nich). Autoři komentáře tedy reagují nejen na změny v oblasti právní úpravy, ale i na změny plynoucí z vývoje rozhodovací praxe ÚOHS, související judikatury soudů, ale podávají výklad i k příslušné úpravě unijního soutěžního práva. Byla zachována původní struktura komentáře, kdy komentář obsahuje komparativní poznámky ke slovenskému zákonu o ochrane hospodárskej súťaže. Právní stav je k 1. 1. 2019. (knihydobrovsky.cz)

Druhé, podstatně rozšířené vydání komentáře zákona o ochraně hospodářské soutěže reflektuje všechny změny, k nimž v oblasti právní úpravy ochrany hospodářské soutěže od vydání prvního došlo. Jde o změny vyplývající zejména ze zákona č. 293/2016 Sb., který např. zavedl podrobnější úpravu zjednodušeného řízení o povolení spojení soutěžitelů – v této souvislosti byl novelizován i prováděcí předpis týkající se návrhu na povolení spojení soutěžitelů (vyhláška č. 294/2016 Sb.); v oblasti dozoru nad orgány veřejné správy došlo k vyjasnění možného narušení soutěže orgánem veřejné správy, na který má tato úprava dopadat; byla zavedena možnost podání žaloby proti neohlášenému místnímu šetření či diskreční pravomoc ÚOHS při rozhodování o zákazu účasti na veřejných zakázkách (tzv. blacklisting) účastníkům kartelů ve výběrových řízeních. Stěžejním dále bylo přijetí zákona č. 262/2017 Sb., o náhradě škody v oblasti hospodářské soutěže, který vstoupil v účinnost k 1. 9. 2017. Jeho hlavním smyslem je zlepšit postavení osob, jež byly poškozeny omezováním hospodářské soutěže, a to konkrétně zneužitím dominantního postavení nebo nedovolenými dohodami soutěžitelů Právní úpravy se v neposlední řadě dotkl i nový přestupkový zákon (zákon č. 250/2016 Sb., o odpovědnosti za přestupky a řízení o nich). Autoři komentáře tedy reagují nejen na změny v oblasti právní úpravy, ale i na změny plynoucí z vývoje rozhodovací praxe ÚOHS, související judikatury soudů, ale podávají výklad i k příslušné úpravě unijního soutěžního práva. Byla zachována původní struktura komentáře, kdy komentář obsahuje komparativní poznámky ke slovenskému zákonu o ochrane hospodárskej súťaže. Právní stav je k 1. 1. 2019. (patro.cz)

Kniha - 72 stran, česky, brožovaná bez přebalu lesklá Zákon o ochraně ovzduší Zrušení povinného přimíchávání biopaliv a ponechání povinného cíle snížení emisí skleníkových plynů z dodaných pohonných hmot je v souladu s platnou evropskou legislativou, dle které mají členské státy po dodavatelích paliv požadovat zajištění splnění 14 % cíle obnovitelných zdrojů v dopravě, přičemž tento požadavek mohou vymáhat i stanovením požadavku na minimální snížení emisí skleníkových plynů z dodaných pohonných hmot. Zároveň je výše uvedená změna v souladu s v současné době projednávanou revizí směrnice o podpoře využívání energie z obnovitelných zdrojů tzv. RED III, kterou představila Evropská komise v červenci minulého roku v rámci balíčku FIT for 55. Směrnice navrhuje nahradit v roce 2018 schválený cíl 14% podílu obnovitelných zdrojů energie v dopravě v roce 2030 za 13% snížení emisí skleníkových plynů z dodaných pohonných hmot v roce 2030, kterého má být dosaženo pouze... (alza.cz)

Komentář k zákonu č. 258/2000 Sb., o ochraně veřejného zdraví, ve znění poslední novely – zákona č. 267/2015 Sb. Zákon o ochraně veřejného zdraví je specifický šíří rozsahu společenských vztahů, které veřejnoprávně reguluje. Zahrnuje řadu oblasti, mezi které patří zejména předcházení vzniku šíření infekčních onemocnění včetně očkování, zajištění jakosti a kontroly pitné vody a vody ke koupání, požadavky na provoz škol a školských zařízení, regulace hluku v životním a pracovním prostředí člověka, podmínky provozování stravovacích služeb či část právní úpravy ochrany zdraví při práci. Cílem autorů je vysvětlit právní úpravu v oblasti ochrany veřejného zdraví v souvislostech výkonu státního zdravotního dozoru a současně reagovat i na poznatky z aplikační praxe. Oblast ochrany veřejného zdraví je totiž postupně stále více regulována též přímo použitelnými nařízeními EU a komentář tyto důležité provázanosti objasňuje. (knihydobrovsky.cz)

Cieľom BOZP je vytvárať systém pravidiel a požiadaviek, ktoré chránia zamestnancov a ďalšie osoby pred negatívnymi vplyvmi v pracovnom procese a upravovať vzájomné vzťahy subjektov, ktoré ovplyvňujú úroveň starostlivosti o BOZP.Druhé, aktualizované vydanie komentára ponúka odborný výklad ustanovení zákona č. 124/2006 Z. z. k 1.1.2017 s uvedením príkladov a judikatúry, s odkazmi na súvisiace domáce predpisy a príslušnú legislatívu EÚ. Je vhodnou odbornou literatúrou pre pochopenie zámeru zákonodarcu a pre nadobudnutie, resp. doplnenie si vedomostí a znalostí, na zabezpečenie ochrany práce a života a zdravia zamestnancov, ako aj plnenie zákonných predpokladov a povinností zamestnávateľov a zodpovedných zo zákona alebo z poverenia za BOZP.Autorka komentára pracuje na MPSVaR a je odborníčkou v odbore ochrany práce s dlhoročnou praxou v problematike BOZP vrátané bezpečnosti technických zariadení v oblasti stavebníctva a trhového dohľadu. Podieľa sa na príprave právnych predpisov v oblasti všeobecnej BOZP, inšpekcie práce, bezpečnosti technických zariadení a aproximačných nariadení vlády SR. Titul je určený tak pre právnické profesie, orgány štátnej a verejnej správy a samosprávy ako aj pre podnikateľskú verejnosť a študentov príslušných odborov vysokých škôl. (knihydobrovsky.cz)

Cieľom BOZP je vytvárať systém pravidiel a požiadaviek, ktoré chránia zamestnancov a ďalšie osoby pred negatívnymi vplyvmi v pracovnom procese a upravovať vzájomné vzťahy subjektov, ktoré ovplyvňujú úroveň starostlivosti o BOZP. Druhé, aktualizované vydanie komentára ponúka odborný výklad ustanovení zákona č. 124/2006 Z. z. k 1.1.2017 s uvedením príkladov a judikatúry, s odkazmi na súvisiace domáce predpisy a príslušnú legislatívu EÚ. Je vhodnou odbornou literatúrou pre pochopenie zámeru zákonodarcu a pre nadobudnutie, resp. doplnenie si vedomostí a znalostí, na zabezpečenie ochrany práce a života a zdravia zamestnancov, ako aj plnenie zákonných predpokladov a povinností zamestnávateľov a zodpovedných zo zákona alebo z poverenia za BOZP. Autorka komentára pracuje na MPSVaR a je odborníčkou v odbore ochrany práce s dlhoročnou praxou v problematike BOZP vrátané bezpečnosti technických zariadení v oblasti stavebníctva a trhového dohľadu. Podieľa sa na príprave právnych predpisov v oblasti všeobecnej BOZP, inšpekcie práce, bezpečnosti technických zariadení a aproximačných nariadení vlády SR. Titul je určený tak pre právnické profesie, orgány štátnej a verejnej správy a samosprávy ako aj pre podnikateľskú verejnosť a študentov príslušných odborov vysokých škôl. (patro.cz)

Komentář k zákonu o ochraně osobních údajů podává podrobný výklad k oblasti, která v současné informační společnosti nabývá stále větší důležitosti, přičemž nové formy zpřístupňování údajů nabízí také četná úskalí. V publikaci je obsažen jak hluboký výklad teoretický, tak i praktický prostřednictvím rozsáhlé judikatury českých soudů i ESLP a ESD, přičemž zahrnuje také relevantní rozhodnutí a stanoviska Úřadu pro ochranu osobních údajů a přináší rovněž komparativní pohled na některé evropské úpravy. Součástí publikace jsou komentované výňatky ze zákonů, které se svou úpravou rovněž dotýkají problematiky ochrany osobních údajů. Téma komentáře se prolíná celým českým právním řádem a publikace tak nabízí pomůcku pro státní správu, advokacii, soudnictví i soukromé subjekty, které přicházejí do styku s osobními údaji a jejich zpracováním. (knihydobrovsky.cz)