Zákon o obecnom zriadení - jozef tekeli, marian hoffmann, lukáš tomaš

Komentár poskytuje dokonalý výklad jednotlivých ustanovení zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov vo väzbe na najdôležitejšie súvisiace právne predpisy. Ide o najkomplexnejšie dielo pojednávajúce o obecnom zriadení na knižnom trhu v Slovenskej republike. Komentár nadväzuje na úspešné prvé vydanie z roku 2014. Od prvého vydania komentára v roku 2014 medzičasom došlo, najmä v roku 2018, k významným novelám zákona o obecnom zriadení, ktoré už vyvolali nutnosť zásadnej aktualizácie diela.Dielo však nie je len o reflektovaní novšej právnej úpravy, ale ide hlbšie a v podstate je novým dielom.Autori doplnili vlastný komentár jednotlivých ustanovení zákona o právne vety najnovších súdnych rozhodnutí.Autormi publikácie sú doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD., JUDr. Marian Hoffmann, PhD. a JUDr. Lukáš Tomaš, ktorí dôkladne poznajú problémy územnej samosprávy, čo prezentujú precízne spracovaným dielom.Publikácia je určená predstaviteľom samosprávy, zamestnancom obcí, sudcom, prokurátorom, advokátom, ako aj odbornej verejnosti, ktorá prichádza do kontaktu s obecnou samosprávou. (knihydobrovsky.cz)

Komentár poskytuje dokonalý výklad jednotlivých ustanovení zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov vo väzbe na najdôležitejšie súvisiace právne predpisy. Ide o najkomplexnejšie dielo pojednávajúce o obecnom zriadení na knižnom trhu v Slovenskej republike. Komentár nadväzuje na úspešné prvé vydanie z roku 2014. Od prvého vydania komentára v roku 2014 medzičasom došlo, najmä v roku 2018, k významným novelám zákona o obecnom zriadení, ktoré už vyvolali nutnosť zásadnej aktualizácie diela. Dielo však nie je len o reflektovaní novšej právnej úpravy, ale ide hlbšie a v podstate je novým dielom. Autori doplnili vlastný komentár jednotlivých ustanovení zákona o právne vety najnovších súdnych rozhodnutí. Autormi publikácie sú doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD., JUDr. Marian Hoffmann, PhD. a JUDr. Lukáš Tomaš, ktorí dôkladne poznajú problémy územnej samosprávy, čo prezentujú precízne spracovaným dielom. Publikácia je určená predstaviteľom samosprávy, zamestnancom obcí, sudcom, prokurátorom, advokátom, ako aj odbornej verejnosti, ktorá prichádza do kontaktu s obecnou samosprávou. (patro.cz)

Kniha - autor Jozef Tekeli; Marian Hoffmann; Lukáš Tomaš, 920 stran, slovensky, pevná bez přebalu lesklá Komentár poskytuje dokonalý výklad jednotlivých ustanovení zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov vo väzbe na najdôležitejšie súvisiace právne predpisy. Ide o najkomplexnejšie dielo pojednávajúce o obecnom zriadení na knižnom trhu v Slovenskej republike. Komentár nadväzuje na úspešné prvé vydanie z roku 2014. Od prvého vydania komentára v roku 2014 medzičasom došlo, najmä v roku 2018, k významným novelám zákona o obecnom zriadení, ktoré už vyvolali nutnosť zásadnej aktualizácie diela. Dielo však nie je len o reflektovaní novšej právnej úpravy, ale ide hlbšie a v podstate je novým dielom. Autori doplnili vlastný komentár jednotlivých ustanovení zákona o právne vety najnovších súdnych rozhodnutí. Autormi publikácie sú doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD., JUDr. Marian Hoffmann, PhD. a JUDr. Lukáš Tomaš, ktorí dôkladne poznajú... (alza.cz)

Zákonom č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti sa do slovenského právneho poriadku transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii. Cieľom Smernice, rovnako ako aj zákona č. 69/2018 Z. z., je zaistiť ochranu informačným systémom a sieťam pred narušením buď samotných technických zariadení, alebo údajov, ktoré sa v nich spracovávajú, alebo služieb, ktoré sa pomocou nich poskytujú. Zákon nadobudol účinnosť 1. apríla 2018 a jeho primárnym adresátom – prevádzkovateľom základných služieb a poskytovateľom digitálnych služieb – vznikajú povinnosti splniť požiadavky zákona najneskôr k 1. októbru 2018. Identifikačné kritériá základnej služby (a ich prevádzkovateľov) sú uvedené vo vykonávacom predpise (vyhláška NBÚ č. 164/2018 Z. z., ktorou sa určujú identifikačné kritériá prevádzkovanej služby). Digitálne služby a ich poskytovatelia zahŕňajú online trhoviská, internetové vyhľadávače a služby v oblasti cloud computingu, ktoré poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ, ktorá zároveň zamestnáva aspoň 50 zamestnancov a má ročný obrat alebo celkovú ročnú bilanciu viac ako 10 000 000 eur. Medzi povinné subjekty patria tiež Národný bezpečnostný úrad, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Slovenská informačná služba, Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu a Vojenské spravodajstvo, ale tiež iné orgány štátnej správy. Štvorčlenný kolektív autorov, ktorý pripravil prvý podrobný komentár k zákonu č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti, zahŕňa ako akademických, tak aj praktizujúcich právnikov a odborníkov na technologické otázky kybernetickej a informačnej bezpečnosti. (patro.cz)

Kniha - autor Jozef Tekeli; Lukáš Tomaš; Marian Hoffmann, 580 stran, slovensky, pevná bez přebalu lesklá Poznanie právnej regulácie zriadenia samosprávy na úrovni vyšších územných celkov vytvára základný vedomostný rámec pre vykonávateľov územnej samosprávy. V procese uplatňovania verejných subjektívnych práv je mimoriadne dôležité porozumieť dikcii zákona o samosprávnych krajoch, čo sa stalo podnetom k napísaniu komentára k uvedenému zákonu. Autorský kolektív v zložení doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD., JUDr. Lukáš Tomaš a JUDr. Marian Hoffmann, PhD., zhodnotil pri jeho písaní svoje bohaté teoretické poznatky a prak¬tické skúsenosti z oblasti územnej samosprávy. Výsledkom ich práce je dielo, ktoré poskytuje precízny výklad jed¬notlivých ustanovení zákona o samosprávnych krajoch vo vecnej nadväznosti na najdôle¬žitejšie súvisiace právne predpisy. Vlastný komentár jednotlivých ustanovení zákona je dopl¬nený o právne vety najnovších súdnych rozhodnutí. Pri... (alza.cz)

Zákonom č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti sa do slovenského právneho poriadku transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii. Cieľom Smernice, rovnako ako aj zákona č. 69/2018 Z. z., je zaistiť ochranu informačným systémom a sieťam pred narušením buď samotných technických zariadení, alebo údajov, ktoré sa v nich spracovávajú, alebo služieb, ktoré sa pomocou nich poskytujú. Zákon nadobudol účinnosť 1. apríla 2018 a jeho primárnym adresátom – prevádzkovateľom základných služieb a poskytovateľom digitálnych služieb – vznikajú povinnosti splniť požiadavky zákona najneskôr k 1. októbru 2018. Identifikačné kritériá základnej služby (a ich prevádzkovateľov) sú uvedené vo vykonávacom predpise (vyhláška NBÚ č. 164/2018 Z. z., ktorou sa určujú identifikačné kritériá prevádzkovanej služby). Digitálne služby a ich poskytovatelia zahŕňajú online trhoviská, internetové vyhľadávače a služby v oblasti cloud computingu, ktoré poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ, ktorá zároveň zamestnáva aspoň 50 zamestnancov a má ročný obrat alebo celkovú ročnú bilanciu viac ako 10 000 000 eur. Medzi povinné subjekty patria tiež Národný bezpečnostný úrad, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Slovenská informačná služba, Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu a Vojenské spravodajstvo, ale tiež iné orgány štátnej správy.Štvorčlenný kolektív autorov, ktorý pripravil prvý podrobný komentár k zákonu č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti, zahŕňa ako akademických, tak aj praktizujúcich právnikov a odborníkov na technologické otázky kybernetickej a informačnej bezpečnosti. (knihydobrovsky.cz)

Publikácia „Nové pravidlá odmeňovania v obci po 1. januári 2016“ sa vyčerpávajúcim spôsobom zaoberá aktuálnymi otázkami odmeňovania starostu obce, poslancov obecného zastupiteľstva, zástupcu starostu obce, členov komisií obecného zastupiteľstva a hlavného kontrolóra. JUDr. Jozef Tekeli, PhD., využil pri písaní publikácie svoje skúsenosti zo života obecnej samosprávy. V predkladanej publikácii sa mu podarilo vhodne skĺbiť niekoľko aspektov nazerania na danú problematiku, a to právny, ekonomický aj personalistický. Zároveň prostredníctvom analýzy vybraných problémov poukazuje na existujúce „otvorené otázky“ normatívno-právnej regulácie odmeňovania z hľadiska ich logickej nadväznosti a ukotvenia v platnej právnej úprave. Výsledkom je dielo, ktoré umožňuje správne pochopiť inštitúty odmeňovania volených predstaviteľov obce a má tak všetky predpoklady stať sa vhodnou pomôckou pre slovenské samosprávy. (knihydobrovsky.cz)

Podrobný výklad všech ustanovení zákona o veřejném ochránci práv, včetně bohatého přehledu související literatury a souvisejících ustanovení a předpisů. (knihydobrovsky.cz)

Publikácia „Nové pravidlá odmeňovania v obci po 1. januári 2016“ sa vyčerpávajúcim spôsobom zaoberá aktuálnymi otázkami odmeňovania starostu obce, poslancov obecného zastupiteľstva, zástupcu starostu obce, členov komisií obecného zastupiteľstva a hlavného kontrolóra. JUDr. Jozef Tekeli, PhD., využil pri písaní publikácie svoje skúsenosti zo života obecnej samosprávy. V predkladanej publikácii sa mu podarilo vhodne skĺbiť niekoľko aspektov nazerania na danú problematiku, a to právny, ekonomický aj personalistický. Zároveň prostredníctvom analýzy vybraných problémov poukazuje na existujúce „otvorené otázky“ normatívno-právnej regulácie odmeňovania z hľadiska ich logickej nadväznosti a ukotvenia v platnej právnej úprave. Výsledkom je dielo, ktoré umožňuje správne pochopiť inštitúty odmeňovania volených predstaviteľov obce a má tak všetky predpoklady stať sa vhodnou pomôckou pre slovenské samosprávy. (patro.cz)

Komentár k zákonu o kolektívnom vyjednávaní je prvým z novej edície Praktických komentárov vydavateľstva Wolters Kluwer, poňatý netradičným spôsobom, kde komentovaný predpis je podaný hutným a informačne bohatým obsahom, ktorý vyčerpávajúco pokrýva danú problematiku. Praktickým potrebám je prispôsobený aj jeho vzhľad a rozmery. Autorský kolektív v komentári ponúka čitateľom vyčerpávajúci odborný výklad k celému procesu kolektívneho vyjednávania, pričom ho tvorí takmer výlučne vlastnými skúsenosťami, postrehmi a overenou právnou praxou. Komentár je spracovaný veľmi prehľadne, na vysokej odbornej úrovni, s dokonalou znalosťou rozoberanej problematiky. Výklad jednotlivých ustanovení zákona o kolektívnom vyjednávaní je podaný zrozumiteľne, vecne a je efektívne zameraný na praktické otázky. Argumentačne sa autori opierajú aj o relevantné súdne rozhodnutia (slovenské súdy, české súdy, Súdny dvor EÚ a Európsky súd pre ľudské práva). Jeho praktický prínos nie je len deklarovaný, ale umocňujú ho aj pripojené vzory dokumentov podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní (napr. vzor žiadosti o riešenie sporu pred sprostredkovateľom, vzor dohody o odmene sprostredkovateľa a ďalšie). Pravidlá kolektívneho vyjednávania sú v zákone o kolektívnom vyjednávaní v mnohých aspektoch veľmi rámcové a v praxi sú pre reguláciu tohto procesu nevyhnutné dohody sociálnych partnerov. Publikácia ponúka interpretácie zaužívaných postupov a dobrej praxe kolektívneho vyjednávania, čím sa stáva v momente použiteľným návodom pre všetky zúčastnené strany. Sociálni partneri si ozrejmia otázky procesnoprávnej aj hmotnoprávnej povahy, týkajúce sa fáz kolektívneho vyjednávania až po jeho výsledok. (patro.cz)

Podanie svedeckej výpovede môže pre svedka znamenať aj možné ohrozenie svedka, resp. jeho blízkych osôb, predovšetkým pri dokazovaní organizovanej kriminality. Z toho dôvodu môžu byť svedkovia vystavení fyzickému násiliu či psychickému nátlaku zo strany páchateľov a následnej obave o svoj život a zdravie, resp. blízkych osôb, následkom čoho menia svoje výpovede, resp. odmietajú vypovedať, čím dochádza k mareniu trestného konania. Ak sa svedok pri plnení tejto povinnosti vystavuje vážnemu nebezpečenstvu, potom sa podľa princípov právneho štátu vyžaduje jeho účinná ochrana.Vznik inštitucionálnej ochrany svedka sa datuje do 70. rokov minulého storočia v Spojených štátoch amerických, kde bola prvýkrát použitá ako právny inštitút na rozloženie zločineckých organizácií štýlu Mafie. Až do deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa v našich podmienkach ochrana svedka nejavila tak aktuálnym problémom, ako tomu bolo v západných krajinách, v ktorých už v tom čase bol organizovaný zločin rozvinutý. V podmienkach Slovenskej republiky sa právna úprava ochrany svedka začala zásadnejšie meniť od 90. rokov minulého storočia v súvislosti so zmenami v spoločnosti. Inštitucionálna ochrana svedka bola do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená prijatím zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka s účinnosťou od 1. januára 1999. Uvedený zákon vytvoril podmienky na poskytovanie ochrany a pomoci osobe vypovedajúcej ako ohrozený svedok alebo chránený svedok, prípadne poskytujúcej dôkazy s cieľom odhalenia a usvedčenia páchateľov predovšetkým organizovanej trestnej činnosti. V súvislosti s prijímaním uvedeného zákona boli novelizované aj ďalšie súvisiace predpisy. Policajnému zboru sa zverila úloha zabezpečovať ochranu chráneným svedkom a medzi hlavné úlohy Policajného zboru sa zaviedla úloha poskytovať ochranu a pomoc ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi podľa osobitného predpisu.Komentár k zákonu o ochrane svedka predstavuje výklad príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o ochrane svedka, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Cieľom nebolo a ani nemohlo byť podrobne predstaviť metódy a formy poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému a chránenému svedkovi. Uvedené metódy, postupy a formy sú upravené internými predpismi ministerstva vnútra a tvoria utajované skutočnosti podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. (knihydobrovsky.cz)

Podanie svedeckej výpovede môže pre svedka znamenať aj možné ohrozenie svedka, resp. jeho blízkych osôb, predovšetkým pri dokazovaní organizovanej kriminality. Z toho dôvodu môžu byť svedkovia vystavení fyzickému násiliu či psychickému nátlaku zo strany páchateľov a následnej obave o svoj život a zdravie, resp. blízkych osôb, následkom čoho menia svoje výpovede, resp. odmietajú vypovedať, čím dochádza k mareniu trestného konania. Ak sa svedok pri plnení tejto povinnosti vystavuje vážnemu nebezpečenstvu, potom sa podľa princípov právneho štátu vyžaduje jeho účinná ochrana. Vznik inštitucionálnej ochrany svedka sa datuje do 70. rokov minulého storočia v Spojených štátoch amerických, kde bola prvýkrát použitá ako právny inštitút na rozloženie zločineckých organizácií štýlu Mafie. Až do deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa v našich podmienkach ochrana svedka nejavila tak aktuálnym problémom, ako tomu bolo v západných krajinách, v ktorých už v tom čase bol organizovaný zločin rozvinutý. V podmienkach Slovenskej republiky sa právna úprava ochrany svedka začala zásadnejšie meniť od 90. rokov minulého storočia v súvislosti so zmenami v spoločnosti. Inštitucionálna ochrana svedka bola do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená prijatím zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka s účinnosťou od 1. januára 1999. Uvedený zákon vytvoril podmienky na poskytovanie ochrany a pomoci osobe vypovedajúcej ako ohrozený svedok alebo chránený svedok, prípadne poskytujúcej dôkazy s cieľom odhalenia a usvedčenia páchateľov predovšetkým organizovanej trestnej činnosti. V súvislosti s prijímaním uvedeného zákona boli novelizované aj ďalšie súvisiace predpisy. Policajnému zboru sa zverila úloha zabezpečovať ochranu chráneným svedkom a medzi hlavné úlohy Policajného zboru sa zaviedla úloha poskytovať ochranu a pomoc ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi podľa osobitného predpisu. Komentár k zákonu o ochrane svedka predstavuje výklad príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o ochrane svedka, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Cieľom nebolo a ani nemohlo byť podrobne predstaviť metódy a formy poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému a chránenému svedkovi. Uvedené metódy, postupy a formy sú upravené internými predpismi ministerstva vnútra a tvoria utajované skutočnosti podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. (patro.cz)

Nový komentář k zákonu o realitním zprostředkování přináší praktický a zasvěcený výklad jednotlivých ustanovení s přesahy do související právní úpravy. Předkládá východiska nejasností a nepřesností zákona o realitním zprostředkování:Co je součástí služeb realitního zprostředkovatele? Jaký je právní režim rezervační zálohy? Kdy jsou peníze převzaté realitním zprostředkovatelem úschovou? Kdo, jak a kdy má platit provizi realitnímu zprostředkovateli? Jak se vyhnout švarcsystému při spolupráci mezi makléřem a realitní kanceláři? Kdy může zájemce odstoupit od smlouvy o realitním zprostředkování? A mnohých dalších.Komentář obsahuje řadu příkladů z dosavadní rozhodovací praxe soudů, které jsou využitelné pro výklad právní úpravy zákona o realitním zprostředkování. Kromě soukromoprávních aspektů nového zákona je věnován prostor i těm správněprávním, včetně problematiky správní kontroly a přestupků zakotvených v novém zákoně o realitním zprostředkování.Autorský tým je složen z advokáta specializujícího se na realitní právo, majitele sítě realitních kanceláří, který pravidelně školí právo pro realitní makléře, a právního akademika, který umí spojit akademickou hloubku textu s jeho přístupností pro laiky.Komentář je určen pro právnickou obec, ale je sestaven tak, aby byl srozumitelný i pro neprávníky z řad realitních zprostředkovatelů a jejich klientů, kterým pomůže s orientací v nové právní úpravě. (knihydobrovsky.cz)

Komentár k zákonu o obetiach trestných činov je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k spomínanému zákonu. Autor, profesor trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami a člen pracovnej skupiny Ministerstva spravodlivosti SR k príprave transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, ktorý sa aktívne podieľal na príprave uvedeného zákona, v krátkom čase po účinnosti zákona spracoval komentár k jeho príslušným ustanoveniam. Obetiam trestných činov, ktorým bola spôsobená ujma na živote, zdraví, majetku, cti alebo iných právach, spočiatku medzinárodné dokumenty nepriznávali žiadne osobitné práva. Koncom 20. storočia sa okrem posilňovania práv osôb, proti ktorým sa vedie trestné stíhanie, začala diskusia o posilnení práv poškodených trestnými činmi – obetí. Bolo to najmä v súvislosti s restoratívnou funkciou trestania. Rada Európskej únie prijala 15. marca 2001 rámcové rozhodnutie o postavení obetí v trestnom konaní a v roku 2004 smernicu 2004/80/ES z 29. apríla 2004 bol rámec postavenia obetí doplnený aj o odškodňovanie obetí trestných činov v cezhraničných situáciách. Prijatím Lisabonskej zmluvy sa problematika obetí upravila aj v primárnom práve EÚ. Následne bola prijatá smernica 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze a smernica 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov. Zákonom o obetiach sa vykonáva transpozícia predovšetkým smernice 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a smernice 2004/80/ES o odškodňovaní obetí trestných činov.Do prijatia zákona o obetiach v podmienkach Slovenskej republiky absentovala ucelená právna úprava týkajúca sa ochrany, poskytovania pomoci a odškodňovania obetí trestných činov. Slovenská trestnoprávna teória ani legislatíva pojem „obeť“ dosiaľ nepoužívali. Slovenský právny poriadok preferoval pojem „poškodený“. Požiadavky na zabezpečenie osobitnej starostlivosti o obete trestných činov, ktoré presahujú úpravu trestného konania, boli čiastkovo riešené v Trestnom poriadku, ale najmä v iných osobitných zákonoch v gescii viacerých rezortov.Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o obetiach, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov EÚ, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Výklad je doplnený aj pomocou usmernenia Generálneho riaditeľstva Spravodlivosti týkajúceho sa transpozície a implementácie smernice 2012/29/EÚ, ktorého cieľom bolo uľahčenie efektívnej a včasnej transpozície smernice 2012/29/EÚ. Tento dokument je určený pre členské štáty, aby aplikovali jednotný výklad ustanovení smernice 2012/29/EÚ. Nemá právnu záväznosť a je určený iba pre usmernenie procesu transpozície.Vzhľadom na to, že v slovenskej a zahraničnej literatúre sú publikované početné monografie, štúdie a články k problematike obetí trestných činov, z dostupných informácií sme sa pokúsili vybrať, zoradiť a prezentovať poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy, t. j. na jednej strane obetiam trestných činov a organizáciám na pomoc obetiam, na druhej strane orgánom činným v trestnom konaní a súdom, pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona. Na záver je uvedená príslušná judikatúra slovenských súdov a Súdneho dvora EÚ. Komentár je určený predovšetkým subjektom poskytujúcim pomoc obetiam a orgánom činným v trestnom konaní, ktoré pri svojej činnosti prichádzajú do kontaktu s obeťami trestných činov. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktoré pomáhajú obetiam trestných činov. (knihydobrovsky.cz)

Komentár k zákonu o obetiach trestných činov je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k spomínanému zákonu. Autor, profesor trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami a člen pracovnej skupiny Ministerstva spravodlivosti SR k príprave transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, ktorý sa aktívne podieľal na príprave uvedeného zákona, v krátkom čase po účinnosti zákona spracoval komentár k jeho príslušným ustanoveniam. Obetiam trestných činov, ktorým bola spôsobená ujma na živote, zdraví, majetku, cti alebo iných právach, spočiatku medzinárodné dokumenty nepriznávali žiadne osobitné práva. Koncom 20. storočia sa okrem posilňovania práv osôb, proti ktorým sa vedie trestné stíhanie, začala diskusia o posilnení práv poškodených trestnými činmi – obetí. Bolo to najmä v súvislosti s restoratívnou funkciou trestania. Rada Európskej únie prijala 15. marca 2001 rámcové rozhodnutie o postavení obetí v trestnom konaní a v roku 2004 smernicu 2004/80/ES z 29. apríla 2004 bol rámec postavenia obetí doplnený aj o odškodňovanie obetí trestných činov v cezhraničných situáciách. Prijatím Lisabonskej zmluvy sa problematika obetí upravila aj v primárnom práve EÚ. Následne bola prijatá smernica 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze a smernica 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov. Zákonom o obetiach sa vykonáva transpozícia predovšetkým smernice 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a smernice 2004/80/ES o odškodňovaní obetí trestných činov. Do prijatia zákona o obetiach v podmienkach Slovenskej republiky absentovala ucelená právna úprava týkajúca sa ochrany, poskytovania pomoci a odškodňovania obetí trestných činov. Slovenská trestnoprávna teória ani legislatíva pojem „obeť“ dosiaľ nepoužívali. Slovenský právny poriadok preferoval pojem „poškodený“. Požiadavky na zabezpečenie osobitnej starostlivosti o obete trestných činov, ktoré presahujú úpravu trestného konania, boli čiastkovo riešené v Trestnom poriadku, ale najmä v iných osobitných zákonoch v gescii viacerých rezortov. Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o obetiach, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov EÚ, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Výklad je doplnený aj pomocou usmernenia Generálneho riaditeľstva Spravodlivosti týkajúceho sa transpozície a implementácie smernice 2012/29/EÚ, ktorého cieľom bolo uľahčenie efektívnej a včasnej transpozície smernice 2012/29/EÚ. Tento dokument je určený pre členské štáty, aby aplikovali jednotný výklad ustanovení smernice 2012/29/EÚ. Nemá právnu záväznosť a je určený iba pre usmernenie procesu transpozície. Vzhľadom na to, že v slovenskej a zahraničnej literatúre sú publikované početné monografie, štúdie a články k problematike obetí trestných činov, z dostupných informácií sme sa pokúsili vybrať, zoradiť a prezentovať poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy, t. j. na jednej strane obetiam trestných činov a organizáciám na pomoc obetiam, na druhej strane orgánom činným v trestnom konaní a súdom, pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona. Na záver je uvedená príslušná judikatúra slovenských súdov a Súdneho dvora EÚ. Komentár je určený predovšetkým subjektom poskytujúcim pomoc obetiam a orgánom činným v trestnom konaní, ktoré pri svojej činnosti prichádzajú do kontaktu s obeťami trestných činov. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktoré pomáhajú obetiam trestných činov. (patro.cz)

Autoři komentáře zákona o mediaci, jako odborníci na dané téma, podávají čtenářům komplexní pohled na právní úpravu mediace v České republice. Zároveň zodpovídají některé sporné otázky (které se po šesti letech od účinnosti zákona objevují) a navrhují případná řešení de lege ferenda. V textu čtenáři najdou rozsáhlé citace z původní důvodové zprávy k zákonu, díky čemuž je jasnější, jaký byl původní úmysl zákonodárce, a zároveň i text vyhlášky č. 277/2012 Sb., o zkouškách a odměně mediátora (včetně krátkého úvodního komentáře). Dále zde najdou srovnávací texty k řádům a pravidlům, jež přijaly vybrané významné mezinárodní instituce zabývající se mediací a zároveň pojednání k etickým kodexům. V závěru komentáře pak čtenáři najdou praktické vzory – jak procesního charakteru ve vazbě na propojení mediace a soudního řízení, tak také vzory vhodné přímo pro činnost mediátorů. (patro.cz)

Nejnovější komentář zákona č. 21/1992 Sb., o bankách, přináší výklad tohoto základního předpisu regulujícího činnost bank z pera erudovaných autorů, kteří v textu zúročili své bohaté praktické zkušenosti s aplikací zákona. Komentář přináší podrobný výklad všech ustanovení, a to i v kontextu práva Evropské unie, jejíž regulatorní tlak v poslední době (po prodělaných finančních krizích) významně posiluje. V knize je shrnuta nejdůležitější dosavadní judikatura, neméně podstatným výkladovým pramenem jsou metodické materiály České národní banky a Evropského orgánu pro bankovnictví. Komentář je zpracován podle právního stavu k 1. 12. 2016, obsahuje tedy jak poslední velkou novelu zákona o bankách, provedenou zákonem č. 375/2015 Sb., tak i zatím poslední novelu provedenou zákonem č. 301/2016 Sb. (patro.cz)

Komentář zákona o poštovních službách čtenáře seznamuje s fungováním a provozováním poštovních služeb, poštovním tajemstvím, právy a povinnostmi provozovatele poštovních služeb, regulací cen, státní správou a regulací. Zároveň přibližuje podobu trhu, kde se pošta musí vyrovnávat s rychle se měnícím technologickým prostředím, globalizací, neustále se měnící regulací a zároveň rostoucím očekáváním zákazníků. Autor, který působil nejdříve na Českém telekomunikačním úřadu a od roku 2011 jako vedoucí týmu právní podpory poštovní služby na České poště, s. p., na téměř 500 stranách čtenáře seznamuje nejen s českou právní úpravou, která navazuje „na dlouhý historický vývoj tohoto odvětví nejen na našem území“, ale hojně odkazuje i na úpravu evropskou a mezinárodní. (knihydobrovsky.cz)

Komentář zákona o poštovních službách čtenáře seznamuje s fungováním a provozováním poštovních služeb, poštovním tajemstvím, právy a povinnostmi provozovatele poštovních služeb, regulací cen, státní správou a regulací. Zároveň přibližuje podobu trhu, kde se pošta musí vyrovnávat s rychle se měnícím technologickým prostředím, globalizací, neustále se měnící regulací a zároveň rostoucím očekáváním zákazníků. Autor, který působil nejdříve na Českém telekomunikačním úřadu a od roku 2011 jako vedoucí týmu právní podpory poštovní služby na České poště, s. p., na téměř 500 stranách čtenáře seznamuje nejen s českou právní úpravou, která navazuje „na dlouhý historický vývoj tohoto odvětví nejen na našem území“, ale hojně odkazuje i na úpravu evropskou a mezinárodní. (patro.cz)

Kniha je dosud jediným komentářem na trhu, který zohledňuje zásadní novelu zákona o spotřebitelském úvěru provedenou zákonem č. 43/2013 Sb. Výklad reaguje na nabytí účinnosti nového občanského zákoníku č. 89/2012 Sb. a vyrovnává se s dopady obecných změn v soukromém právu na oblast spotřebitelského úvěru, zároveň však sleduje předchozí právní úpravu podle občanského zákoníku č. 40/1964 Sb., v jehož režimu byly uzavřeny starší smlouvy o spotřebitelském úvěru. Výklad je soustředěn na sporné a problematické situace vznikající v souvislosti se spotřebitelským úvěrem a obsahuje řadu konkrétních příkladů, včetně podrobných postupů pro správný výpočet ukazatele roční procentní sazby nákladů na spotřebitelský úvěr. Vedle toho komentář obsahuje rozsáhlou judikaturu českých i evropských soudů, nejaktuálnější rozhodnutí finančního arbitra a klíčová výkladová stanoviska České národní banky. Kniha bude sloužit jako každodenní vodítko pro osoby, které spotřebitelské úvěry podnikatelsky nabízejí, stejně jako pro pracovníky spotřebitelských organizací či neziskových dluhových poraden, kteří spotřebitelům pomáhají řešit složitou dluhovou situaci, a v neposlední řadě také pro pracovníky orgánů dohledu, soudy nebo finančního arbitra. (knihydobrovsky.cz)

Kniha je dosud jediným komentářem na trhu, který zohledňuje zásadní novelu zákona o spotřebitelském úvěru provedenou zákonem č. 43/2013 Sb. Výklad reaguje na nabytí účinnosti nového občanského zákoníku č. 89/2012 Sb. a vyrovnává se s dopady obecných změn v soukromém právu na oblast spotřebitelského úvěru, zároveň však sleduje předchozí právní úpravu podle občanského zákoníku č. 40/1964 Sb., v jehož režimu byly uzavřeny starší smlouvy o spotřebitelském úvěru. Výklad je soustředěn na sporné a problematické situace vznikající v souvislosti se spotřebitelským úvěrem a obsahuje řadu konkrétních příkladů, včetně podrobných postupů pro správný výpočet ukazatele roční procentní sazby nákladů na spotřebitelský úvěr. Vedle toho komentář obsahuje rozsáhlou judikaturu českých i evropských soudů, nejaktuálnější rozhodnutí finančního arbitra a klíčová výkladová stanoviska České národní banky. Kniha bude sloužit jako každodenní vodítko pro osoby, které spotřebitelské úvěry podnikatelsky nabízejí, stejně jako pro pracovníky spotřebitelských organizací či neziskových dluhových poraden, kteří spotřebitelům pomáhají řešit složitou dluhovou situaci, a v neposlední řadě také pro pracovníky orgánů dohledu, soudy nebo finančního arbitra. (patro.cz)

Komentář k zákonu o správních poplatcích představuje přehledný úvod do problematiky správních poplatků a to jak v rovině ryze správní, tak v rovině finanční, která je jejich důsledkem. Součástí zákona je rovněž Sazebník správních poplatků, který určuje, které úkony správních orgánů podléhajíc zpoplatnění a v jaké míře. Komentář dále obsahuje i přehled navazujících ustanovení zvláštních právních předpisů. Oba autoři jsou zkušenými lektory v oblasti správního práva. Právní stav komentáře je k 1. 8. 2017. (patro.cz)

Nový komentář k zákonu o realitním zprostředkování přináší praktický a zasvěcený výklad jednotlivých ustanovení s přesahy do související právní úpravy. Předkládá východiska nejasností a nepřesností zákona o realitním zprostředkování: Co je součástí služeb realitního zprostředkovatele? Jaký je právní režim rezervační zálohy? Kdy jsou peníze převzaté realitním zprostředkovatelem úschovou? Kdo, jak a kdy má platit provizi realitnímu zprostředkovateli? Jak se vyhnout švarcsystému při spolupráci mezi makléřem a realitní kanceláři? Kdy může zájemce odstoupit od smlouvy o realitním zprostředkování? A mnohých dalších. Komentář obsahuje řadu příkladů z dosavadní rozhodovací praxe soudů, které jsou využitelné pro výklad právní úpravy zákona o realitním zprostředkování. Kromě soukromoprávních aspektů nového zákona je věnován prostor i těm správněprávním, včetně problematiky správní kontroly a přestupků zakotvených v novém zákoně o realitním zprostředkování. Autorský tým je složen z advokáta specializujícího se na realitní právo, majitele sítě realitních kanceláří, který pravidelně školí právo pro realitní makléře, a právního akademika, který umí spojit akademickou hloubku textu s jeho přístupností pro laiky. Komentář je určen pro právnickou obec, ale je sestaven tak, aby byl srozumitelný i pro neprávníky z řad realitních zprostředkovatelů a jejich klientů, kterým pomůže s orientací v nové právní úpravě. (patro.cz)

Komentář k zákonu o realitním zprostředkování přináší komplexní přehled nové právní úpravy realitního zprostředkování, a to nejen z pohledu teoretického výkladu, ale především se zaměřením na řešení praktických otázek jeho dopadu při poskytování realitních služeb. Publikace nabízí získání ucelené orientace v nové zákonné úpravě se zdůrazněním důležitých souvislostí vyplývajících z jednotlivých ustanovení daného zákona. Komentář je tedy určen pro všechny, kteří se zabývají problematikou realitního zprostředkování jak po právní stránce, tak zejména pro ty, kteří skutečně poskytují služby realitního zprostředkování (tj. především pro samotné realitní zprostředkovatele), a prostřednictvím komentáře budou mít k dispozici široký a podrobný přehled o právech a povinnostech, jež jim nová právní úprava přináší. (patro.cz)

Trestná zodpovednosť právnických osôb je v podmienkach kontinentálneho právneho systému témou, ktorá je v tomto systéme „cudzím prvkom“ a odbornou verejnosťou vnímaná rozpačito a nejednotne. Druhé vydanie kamenára k zákonu o trestnej zodpovednosti právnických osôb vychádza po viac ako dvoch rokoch od edície jeho prvého vydania. Reaguje predovšetkým na legislatívne zmeny a hodnotiacu správu pracovnej skupiny OECD pre podplácanie v medzinárodných obchodných transakciách z júna 2016. Počas dvoch rokov účinnosti bol zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb novelizovaný dvakrát. Článkom VIII zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii sa doplnil taxatívny výpočet trestných činov právnických osôb a upravili sa príslušné názvy trestných činov extrémizmu. Okrem uvedených trestných činov bol „katalóg“ trestných činov právnických osôb doplnený aj o dvanásť trestných činov proti majetku. Novelou Trestného zákona z roku 2018 sa vykonala transpozícia smernice o boji proti terorizmu a v dôsledku toho sa v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb aktualizoval aj katalóg trestných činov terorizmu, za ktoré možno vyvodiť trestnú zodpovednosť právnickej osoby o nové trestné činy týkajúce sa terorizmu tak, aby bol zohľadnený nový koncept hmotnoprávnej úpravy v tejto oblasti. (knihydobrovsky.cz)

Komentár k zákonu o kolektívnom vyjednávaní je prvým z novej edície Praktických komentárov vydavateľstva Wolters Kluwer, poňatý netradičným spôsobom, kde komentovaný predpis je podaný hutným a informačne bohatým obsahom, ktorý vyčerpávajúco pokrýva danú problematiku. Praktickým potrebám je prispôsobený aj jeho vzhľad a rozmery.Autorský kolektív v komentári ponúka čitateľom vyčerpávajúci odborný výklad k celému procesu kolektívneho vyjednávania, pričom ho tvorí takmer výlučne vlastnými skúsenosťami, postrehmi a overenou právnou praxou. Komentár je spracovaný veľmi prehľadne, na vysokej odbornej úrovni, s dokonalou znalosťou rozoberanej problematiky. Výklad jednotlivých ustanovení zákona o kolektívnom vyjednávaní je podaný zrozumiteľne, vecne a je efektívne zameraný na praktické otázky. Argumentačne sa autori opierajú aj o relevantné súdne rozhodnutia (slovenské súdy, české súdy, Súdny dvor EÚ a Európsky súd pre ľudské práva). Jeho praktický prínos nie je len deklarovaný, ale umocňujú ho aj pripojené vzory dokumentov podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní (napr. vzor žiadosti o riešenie sporu pred sprostredkovateľom, vzor dohody o odmene sprostredkovateľa a ďalšie).Pravidlá kolektívneho vyjednávania sú v zákone o kolektívnom vyjednávaní v mnohých aspektoch veľmi rámcové a v praxi sú pre reguláciu tohto procesu nevyhnutné dohody sociálnych partnerov. Publikácia ponúka interpretácie zaužívaných postupov a dobrej praxe kolektívneho vyjednávania, čím sa stáva v momente použiteľným návodom pre všetky zúčastnené strany. Sociálni partneri si ozrejmia otázky procesnoprávnej aj hmotnoprávnej povahy, týkajúce sa fáz kolektívneho vyjednávania až po jeho výsledok. (knihydobrovsky.cz)

Európska integrácia sa nezaobíde bez úzkej spolupráce príslušných orgánov činných v trestnom konaní. Aj keď zakladajúce zmluvy neobsahovali žiadne ustanovenia týkajúce sa justičnej spolupráce medzi členskými štátmi, následne boli prijímané viaceré dokumenty, ktoré uľahčovali spoluprácu v trestnom konaní. Medzi významný nástroj justičnej spolupráce pri získavaní dôkazov v trestnom konaní možno považovať Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie z roku 2000. Prijatie tohto dohovoru predstavovalo významný posun na úseku dožiadania o vzájomnú pomoc v trestných veciach medzi štátmi EÚ. Zásadným nedostatkom tohto dohovoru je, že ho zatiaľ neratifikovali všetky štáty EÚ. Následne bolo prijatých viacero právnych nástrojov vzájomného uznávania justičných rozhodnutí medzi členskými štátmi. Dôsledkom toho bolo, že popri sebe existovalo viacero nástrojov založených na odlišných základných zásadách, konkrétne na zásade vzájomnej pomoci a na zásade vzájomného uznávania. To spôsobovalo, že uplatňovanie týchto nástrojov bolo zložité a pri aplikácii vznikalo množstvo problémov. Dovtedajší stav v získavaní dôkazov v cezhraničných situáciách v rámci EÚ bol hodnotený ako nevyhovujúci. Na základe uvedených skutočností bolo prijaté „politické rozhodnutie", že dovtedajšie nástroje na získavanie dôkazov v EÚ budú nahradené jediným nástrojom - európskym vyšetrovacím príkazom, ktorý by sa mal vzťahovať na všetky druhy dôkazov. Príslušným legislatívnym procesom bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Členským štátom vyplývala povinnosť do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov transponovať smernicu najneskôr do 22. mája 2017. Slovenská republika predmetnú smernicu transponovala do právneho poriadku zákonom č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach s účinnosťou od 15. októbra 2017. Uvedený zákon bol v roku 2019 novelizovaný zákonom č. 83/2019 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody. Komentár k zákonu o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k zákonu č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Komentár k jednotlivým ustanoveniam spracovali profesori trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami. Autori v ňom prezentujú poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Vzhľadom na to, že ide o nový inštitút, s ktorým nie sú v Slovenskej republike praktické skúsenosti, výklad jednotlivých ustanovení je obohatený aj o názory zahraničných autorov. Text komentára je doplnený o príslušnú judikatúru všeobecných súdov, Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora EÚ. Komentár je určený predovšetkým orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré budú vo svojej aplikačnej praxi realizovať justičnú spoluprácu v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktorých zaujíma justičná spolupráca v trestných veciach. (patro.cz)

Aktívna ochrana obetí trestných činov predstavuje pre Európsku úniu a jej členské štáty jednu z hlavných priorít. Obete trestnej činnosti sa z rôznych dôvodov, minimálne preto, aby unikli pred trestnou činnosťou, niekedy presťahujú z jedného do druhého členského štátu Európskej únie. Obete násilia by mali byť chránené proti páchateľom trestnej činnosti nielen v krajine, kde majú zvyčajný pobyt, ale mali by mať k dispozícii opatrenia určené na ich ochranu, ktoré sa môžu uplatňovať v celej Európskej únii. Na dosiahnutie tohto cieľa bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze, podľa ktorej sa ochrana vyplývajúca z opatrení na ochranu obetí trestných činov prijatých podľa vnútroštátneho práva jedného členského štátu Európskej únie, môže rozšíriť na iný členský štát. Na účely zabránenia ďalšieho trestného činu voči obeti v inom členskom štáte by sa v ňom mal poskytnúť právny základ na uznanie rozhodnutia, ktoré sa predtým prijalo v prospech obete v pôvodnom štáte. Komentovaným zákonom o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach sa vykonáva transpozícia uvedenej smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky. Zákon o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach vychádza z obdobných zákonov schválených Národnou radou Slovenskej republiky, a to napríklad zákona č. 533/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii, a zákona č. 161/2013 Z. z. o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii. Rozdielom oproti týmto nástrojom uznávania a odovzdávania výkonu trestných rozhodnutí je, že v prípade európskeho ochranného príkazu nedochádza k odovzdaniu výkonu rozhodnutia do iného členského štátu bez možnosti jeho ďalšieho výkonu v štáte pôvodu, ale len k rozšíreniu aplikácie daného rozhodnutia, ktorým sa zabezpečuje ochrana určitej osoby, na územie iného členského štátu. Pri štruktúre hesla komentára bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov Európskej únie, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu, prípadne relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Komentár je určený predovšetkým subjektom poskytujúcim pomoc obetiam, orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré pri svojej činnosti prichádzajú do kontaktu s obeťami trestných činov. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktoré pomáhajú obetiam trestných činov. (patro.cz)

V súčasnosti nie je trhu s domácou odbornou literatúrou publikácia, ktorá by sa systematicky venovala energetickej legislatíve. Ambíciou predkladaného praktického komentára je túto medzeru zaplniť. Komentár je postavený na odbornom výklade inštitútov zákona č. 251/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý predstavuje základný predpis slovenskej energetickej legislatívy. Osobitým spôsobom doň autori včlenili aj výklad k vybraným, súvisiacim inštitútom zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súčasťou komentára sú tiež početné odkazy na európsku legislatívu a judikatúru súdov. Praktický komentár pripravil autorský kolektív zložený z erudovaných odborníkov na problematiku energetickej legislatívy a právnej regulácie, ale aj z praktikov, ktorí sa podieľajú na aplikácii energetickej legislatívy v oblasti elektroenergetiky a plynárenstva. Titul je určený pre všetkých, ktorí podnikajú v energetike a jej jednotlivých segmentoch alebo poskytujú odborné služby pre podnikateľov v energetike. Jeho pragmatický a užívateľsky prístupný obsah však určite osloví nielen odborníkov a podnikateľov v energetike, ale aj odberateľov energií, teda širokú spotrebiteľskú verejnosť. (knihydobrovsky.cz)

Aktualizované vydání zákona o zadávání veřejných zakázek přináší bohatý komentář k jednotlivým ustanovením. Nové vydání je obohaceno o poznatky a zkušenosti získané v období čtyř let, které od nabytí účinnosti zákona uplynuly. Skvělý pomocník pro praxi Kniha Zákon o zadávání veřejných zakázek s komentářem k 1. 9. 2020 přináší odpovědi na četné otázky, na něž nebylo v době nabytí účinnosti zákona možné jednoznačně odpovědět. Pomocí řady praktických příkladů vysvětluje, jak správně chápat a aplikovat jednotlivá ustanovení zákona. Podrobněji k obsahu publikace Publikace zohledňuje aktuální rozhodnutí orgánů dohledu a opírá se o bohaté zkušenosti autorů z praxe. Komentář se vedle základních institutů veřejného zadávání, k nimž patří jednotlivé kategorie zadavatelů, systematika druhů veřejných zakázek a stanovení jejich předpokládané hodnoty, podrobně věnuje jednotlivým postupům zadavatele v zadávacích řízeních, včetně koncesního řízení, a podmínkám pro jejich použití. Dále se zaměřuje na novinky v oblasti uzavírání rámcových dohod a dalších zvláštních postupů zadavatele a rozebírá aktuální požadavky týkající se uzavírání smluv a jejich změn. Publikace zahrnuje také prováděcí právní předpisy k zákonu a bohatou přílohovou část. Využití publikace Tato publikace bude proto cenným pomocníkem pro zadavatele, dodavatele, ale také administrátory veřejných zakázek a další osoby podílející se na průběhu zadávacích řízení. (patro.cz)

Komentář představuje další titul z ediční řady Kodex. Je sepsán odborníky, na čele s dlouholetým předsedou Ústavního soudu P. Rychetským, kteří se ústavním právem dlouhodobě zabývají a mají s ním praktické zkušenosti. Členění komentáře kopíruje uspořádání v ústavním zákoně, názvy článků, které výstižně definují jejich obsah, formulovali sami autoři. Komentář přehledně shrnuje dosavadní interpretační postupy při aplikaci Ústavy, je bohatě doplněn judikaturou mapující všechny podstatné kauzy včetně těch mediálně známých, jakož i přehledem souvisejících zákonů a nepřijatých návrhů na změnu Ústavy. Stává se tak komplexní pomůckou pro teorii i praxi. Publikace obsahuje též komentář k ústavnímu zákonu o bezpečnosti ČR. Vzhledem k významu, který Ústava v právním pořádku zaujímá, by tento komentář neměl chybět v žádné odborné knihovně. (patro.cz)

Európska integrácia sa nezaobíde bez úzkej spolupráce príslušných orgánov činných v trestnom konaní. Aj keď zakladajúce zmluvy neobsahovali žiadne ustanovenia týkajúce sa justičnej spolupráce medzi členskými štátmi, následne boli prijímané viaceré dokumenty, ktoré uľahčovali spoluprácu v trestnom konaní. Medzi významný nástroj justičnej spolupráce pri získavaní dôkazov v trestnom konaní možno považovať Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie z roku 2000. Prijatie tohto dohovoru predstavovalo významný posun na úseku dožiadania o vzájomnú pomoc v trestných veciach medzi štátmi EÚ. Zásadným nedostatkom tohto dohovoru je, že ho zatiaľ neratifikovali všetky štáty EÚ. Následne bolo prijatých viacero právnych nástrojov vzájomného uznávania justičných rozhodnutí medzi členskými štátmi. Dôsledkom toho bolo, že popri sebe existovalo viacero nástrojov založených na odlišných základných zásadách, konkrétne na zásade vzájomnej pomoci a na zásade vzájomného uznávania. To spôsobovalo, že uplatňovanie týchto nástrojov bolo zložité a pri aplikácii vznikalo množstvo problémov. Dovtedajší stav v získavaní dôkazov v cezhraničných situáciách v rámci EÚ bol hodnotený ako nevyhovujúci.Na základe uvedených skutočností bolo prijaté „politické rozhodnutie", že dovtedajšie nástroje na získavanie dôkazov v EÚ budú nahradené jediným nástrojom - európskym vyšetrovacím príkazom, ktorý by sa mal vzťahovať na všetky druhy dôkazov. Príslušným legislatívnym procesom bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Členským štátom vyplývala povinnosť do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov transponovať smernicu najneskôr do 22. mája 2017.Slovenská republika predmetnú smernicu transponovala do právneho poriadku zákonom č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach s účinnosťou od 15. októbra 2017. Uvedený zákon bol v roku 2019 novelizovaný zákonom č. 83/2019 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody.Komentár k zákonu o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k zákonu č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Komentár k jednotlivým ustanoveniam spracovali profesori trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami. Autori v ňom prezentujú poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Vzhľadom na to, že ide o nový inštitút, s ktorým nie sú v Slovenskej republike praktické skúsenosti, výklad jednotlivých ustanovení je obohatený aj o názory zahraničných autorov. Text komentára je doplnený o príslušnú judikatúru všeobecných súdov, Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora EÚ.Komentár je určený predovšetkým orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré budú vo svojej aplikačnej praxi realizovať justičnú spoluprácu v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktorých zaujíma justičná spolupráca v trestných veciach. (knihydobrovsky.cz)

Trestná zodpovednosť právnických osôb je v podmienkach kontinentálneho právneho systému témou, ktorá je v tomto systéme „cudzím prvkom“ a odbornou verejnosťou vnímaná rozpačito a nejednotne. Druhé vydanie kamenára k zákonu o trestnej zodpovednosti právnických osôb vychádza po viac ako dvoch rokoch od edície jeho prvého vydania. Reaguje predovšetkým na legislatívne zmeny a hodnotiacu správu pracovnej skupiny OECD pre podplácanie v medzinárodných obchodných transakciách z júna 2016. Počas dvoch rokov účinnosti bol zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb novelizovaný dvakrát. Článkom VIII zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii sa doplnil taxatívny výpočet trestných činov právnických osôb a upravili sa príslušné názvy trestných činov extrémizmu. Okrem uvedených trestných činov bol „katalóg“ trestných činov právnických osôb doplnený aj o dvanásť trestných činov proti majetku. Novelou Trestného zákona z roku 2018 sa vykonala transpozícia smernice o boji proti terorizmu a v dôsledku toho sa v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb aktualizoval aj katalóg trestných činov terorizmu, za ktoré možno vyvodiť trestnú zodpovednosť právnickej osoby o nové trestné činy týkajúce sa terorizmu tak, aby bol zohľadnený nový koncept hmotnoprávnej úpravy v tejto oblasti. (patro.cz)

Dňa 1. marca 2019 definitívne nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky, ktorý bol Národnou radou SR schválený 24. októbra 2018. Predkladaná publikácia je prvotinou v rámci komentárov k uvedenému predpisu so všetkými pozitívami aj negatívami z toho plynúcimi. Autori komentára využili pri jeho písaní svoje teoretické a praktické poznatky z ústavného práva či príbuzných odvetví, judikatúry ústavného súdu a doktrinálnych názorov tak domácich, ako aj zahraničných. Komentár je na mnohých miestach vedecký ba až doktrinálny, na iných zasa jednoduchý a praktický, aby bolo ľahšie sa čitateľovi orientovať v právnej úprave. Dielo sa nevyhýba ani kritike, a to voči prijatej právnej úprave, rozhodovacej činnosti ústavného súdu či mnohým doteraz prezentovaným doktrinálnym názorom.Je venovaný viacerým kategóriám osôb, čo vyplýva z profilácie diela, ako aj jeho autorov. V prvom rade je venovaný sudcom ústavného súdu (bývalým aj súčasným), súdnym poradcom, slovenským konštitucionalistom, ale aj praktikom – advokátom či iným subjektom vystupujúcim v konaní pred ústavným súdom. (patro.cz)

Komentář k zákonu č. 341/2005 Sb., o veřejných výzkumných institucích je první publikací na knižním trhu zabývající se problematikou veřejných výzkumných institucích, jejich existence, předmětu činnosti, hospodaření s majetkem a působností jednotlivých orgánů a jejich zřizovatelů, a to vše s důrazem na jejich specifičnost spočívající zejména ve financování činnosti převážně z veřejných prostředků. Právě tato skutečnost ve spojení s podstatou předmětu činnosti veřejných výzkumných institucí, jíž je výzkum a zajišťování jeho infrastruktury, hraje klíčovou roli v řešení právních otázek každodenní praxe těchto subjektů. Výklad zákona se zaměřením na nejčastější otázky, které z dané problematiky vyplývají, současně s přesahem do souvisejících právních předpisů, je podstatným obsahem nového komentáře. (patro.cz)

Zcela nový komentář k insolvenčnímu zákonu reflektuje mimo jiné novelu insolvenčního zákona účinnou k 1. 6. 2019, nově přijaté prováděcí předpisy, jakož i takřka tisíc rozhodnutí insolvenčních soudů. Autorský kolektiv zahrnuje celou řadu praktiků, včetně soudců, insolvenčních správců, jakož i advokátů, a nepomíjí ani specialisty z oblasti ekonomie, ČNB a Ministerstva spravedlnosti ČR. Komentář tak přináší komplexní pohled na problematiku insolvenčního řízení z právního i ekonomického pohledu. Publikace je psaná s důrazem na maximální praktičnost a přehlednost výkladu. Samozřejmostí je reflexe nejnovější soudní judikatury vyšších soudů. Problémově orientovaný komentář upozorňuje i na některé výkladové problémy, které dosud nejsou soudní praxí řešeny. Publikace zásadně přispívá k orientaci v insolvenčním právu a lze ji doporučit všem, kteří v tomto oboru působí. (patro.cz)

V súčasnosti nie je trhu s domácou odbornou literatúrou publikácia, ktorá by sa systematicky venovala energetickej legislatíve. Ambíciou predkladaného praktického komentára je túto medzeru zaplniť. Komentár je postavený na odbornom výklade inštitútov zákona č. 251/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý predstavuje základný predpis slovenskej energetickej legislatívy. Osobitým spôsobom doň autori včlenili aj výklad k vybraným, súvisiacim inštitútom zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súčasťou komentára sú tiež početné odkazy na európsku legislatívu a judikatúru súdov. Praktický komentár pripravil autorský kolektív zložený z erudovaných odborníkov na problematiku energetickej legislatívy a právnej regulácie, ale aj z praktikov, ktorí sa podieľajú na aplikácii energetickej legislatívy v oblasti elektroenergetiky a plynárenstva. Titul je určený pre všetkých, ktorí podnikajú v energetike a jej jednotlivých segmentoch alebo poskytujú odborné služby pre podnikateľov v energetike. Jeho pragmatický a užívateľsky prístupný obsah však určite osloví nielen odborníkov a podnikateľov v energetike, ale aj odberateľov energií, teda širokú spotrebiteľskú verejnosť. (patro.cz)

Národná rada SR po niekoľkoročnom legislatívnom procese schválila zákon č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku. Zaisťovanie majetku v zmysle tohto zákona sa realizuje dvoma spôsobmi - posesórne a neposesórne. V prvom prípade dochádza k faktickému uchopeniu zaisteného majetku a jeho odňatiu z dispozície dotknutej osoby (zaisťovanie hnuteľných vecí) a v druhom prípade sa majetok zaisťuje formou zápisu tejto skutočnosti do úradnej evidencie majetku (zaisťovanie zaknihovaných cenných papierov a peňažných prostriedkov na účte v banke, zaisťovanie nehnuteľností). Komentovaným zákonom dochádza aj k zriadeniu nového Úradu pre správu zaisteného majetku, ktorý má zabezpečovať správu zaisteného majetku, ktorý bol zaistený v rámci trestného konania, daňového konania, výkonu medzinárodných sankcií alebo pri preukazovaní pôvodu majetku. Väčšia časť zákona nadobudla účinnosť od 1. januára 2021, odložená účinnosť od 1. augusta 2021 je vo vzťahu k zriadeniu Úradu pre správu zaisteného majetku ako správcu zaisteného majetku s cieľom zabezpečiť organizačno-personálnu, procesnú a materiálnu pripravenosť tohto úradu. Autori komentára, ktorí sa zúčastňovali na príprave návrhu zákona, si kladú za cieľ ponúknuť čitateľovi základný výklad príslušných ustanovení zákona. Komentár je určený predovšetkým pre orgány činné v trestnom konaní a súdy či ďalšie orgány, ktoré budú vo svojej aplikačnej praxi riešiť konkrétne prípady zaisťovania a správy zaisteného majetku. Vzhľadom na to, že zákon o zaistení je vo vzťahu k výkonu rozhodnutí o zaistení majetku k Trestnému poriadku a iným predpisom subsidiárnym predpisom, vo vzťahu k výkonu zaistenia sa ustanovenia zákona o zaistení použijú, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (patro.cz)

Komentář představuje další titul z ediční řady Kodex. Je sepsán odborníky, na čele s dlouholetým předsedou Ústavního soudu P. Rychetským, kteří se ústavním právem dlouhodobě zabývají a mají s ním praktické zkušenosti. Členění komentáře kopíruje uspořádání v ústavním zákoně, názvy článků, které výstižně definují jejich obsah, formulovali sami autoři. Komentář přehledně shrnuje dosavadní interpretační postupy při aplikaci Ústavy, je bohatě doplněn judikaturou mapující všechny podstatné kauzy včetně těch mediálně známých, jakož i přehledem souvisejících zákonů a nepřijatých návrhů na změnu Ústavy. Stává se tak komplexní pomůckou pro teorii i praxi. Publikace obsahuje též komentář k ústavnímu zákonu o bezpečnosti ČR. Vzhledem k významu, který Ústava v právním pořádku zaujímá, by tento komentář neměl chybět v žádné odborné knihovně. (knihydobrovsky.cz)

Zákon o správcoch bytových domov schválený v roku 2015 predstavuje vstupnú bránu do kvalitatívne nového výkonu správy bytových domov. Prijatie zákona o správcoch bytových domov bolo v slovenskom právnom poriadku prelomové najmä vo vzťahu k zavedeniu systémovo koncipovaných a pomerne prísnych podmienok pre zápis do zoznamu správcov bytových domov, ktorý sa stal podmienkou výkonu činnosti správcu bytového domu podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Právna úprava obsiahnutá v zákone o správcoch bytových domov ako úprava lex specialis nadväzuje na vecnú úpravu výkonu činnosti správcu podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, primárne však upravuje statusové otázky a podmienky udelenia a odňatia povolenia na výkon činnosti. Právna úprava činnosti správcu bytového domu sa preto v zákone sústreďuje na úpravu administratívnoprávnych vzťahov vznikajúcich medzi správcom a orgánmi štátnej správy na úseku regulácie, kontroly a dohľadu nad správou bytových domov.Komentár k zákonu o správcoch bytových domov je zameraný aplikačne a prakticky. Jeho ambíciou je podať komplexný výklad právnej úpravy a uľahčiť výkon práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Autori sa v rámci výkladu zamerali na všetky relevantné relácie právnej úpravy vo svetle pôsobenia civilných, administratívnoprávnych inštitútov a použitia noriem zákona o zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, zákona o živnostenskom podnikaní a ďalších súvisiacich právnych predpisov. Podrobne sa venujú otázke vhodného živnostenského oprávnenia na výkon činnosti správcu bytového domu, odbornej spôsobilosti správcu, kancelárii správcu, výkladu zákonných predpokladov pre zápis do zoznamu správcov bytových domov, samotnému zápisu a vyčiarknutiu zo zoznamu správcov bytových domov a dohľadu nad činnosťou správcov. Komentár obsahuje v neposlednom rade aj výklad novelizačného článku zákona meniaceho a dopĺňajúceho zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, okrem iného, v smere ukončenia transformácie bytov vo vlastníctve štátu a obcí za zvýhodnených podmienok. Komentár obsahuje aj rozsiahlu zbierku relevantnej judikatúry. Súčasťou publikácie je aj komentár k vykonávacej vyhláške Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 328/2015 Z. z. o minimálnom obsahu ďalšieho odborného vzdelávania správcov bytových domov a vzoroch žiadostí o zápis do zoznamu správcov bytových domov.Komentár je určený odbornej verejnosti, správcom bytových domov, sudcom, prokurátorom, vyšším súdnym úradníkom, advokátom, notárom, zástupcom realitného sektora, študentom právnických fakúlt, ale vzhľadom na jeho praktické zameranie má ambíciu slúžiť aj ako každodenná pomôcka pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov na objasnenie režimu práv a povinností plynúcich z komplikovaných právnych vzťahov súvisiacich s výkonom správy bytového domu. (knihydobrovsky.cz)

Po více než 50 letech byl přijat nový zákon o znalcích, znaleckých kancelářích a znaleckých ústavech. Komentář představuje srozumitelný a přehledný výklad nové právní úpravy, která přináší četné novinky pro přístup ke znalecké činnosti a její výkon. Zákon například zavádí institut znalecké kanceláře pro obchodní korporace vykonávající znaleckou činnost, rozšiřuje odpovědnost znalců za přestupky, nařizuje povinné pojištění odpovědnosti za výkon znalecké činnosti a zakotvuje nárok na zápis do seznamu znalců po splnění všech stanovených podmínek, mezi nimiž je i vstupní zkouška. Znalci jsou povinni uvádět údaje o posudcích v elektronické evidenci znaleckých posudků vedené Ministerstvem spravedlnosti, které také spravuje nový seznam znalců. Mění se rovněž odměňování znalců. Nejobsáhlejší část komentáře tvoří výklad znaleckého posudku, jehož význam je ve znalecké činnosti stěžejní. Komentář k jednotlivým paragrafům je provázán s ostatními ustanoveními i souvisejícími částmi prováděcích vyhlášek. Autoři nacházejí v zákoně výkladové problémy a navrhují jejich možná řešení. Doporučujeme čtenářům začít předmluvou, ve které Karel Šimka výstižně konstatuje, že schopnost zprostředkovat odborné poznatky inteligentním laikům je pro úspěch znalecké činnosti a znaleckého posudku klíčová. Věříme, že i tento komentář pomůže široké odborné veřejnosti se v problematice znalectví zorientovat. (knihydobrovsky.cz)

Európska integrácia sa nezaobíde bez úzkej spolupráce príslušných orgánov činných v trestnom konaní. V záujme vzájomného uznávania trestných rozsudkov medzi členskými štátmi sa na zasadaní Rady Európskej únie v Cardiffe členské štáty vyslovili za rozšírenie rámca pre širšie vzájomné uznávanie trestných rozsudkov súdov v členských štátoch Európskej únie. Vo vzťahu k vzájomnému uznávaniu trestných rozsudkov bolo prvým nástrojom Európskej únie rámcové rozhodnutie 2005/214/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie.Komentovaný zákon vykonáva transpozíciu uvedeného rámcového rozhodnutia. Zákon je založený na zásade vzájomného uznávania justičných rozhodnutí v trestných veciach. Zásada vzájomného uznávania sa v zmysle komentovaného zákona uplatňuje na rozhodnutia, ktorými bola v inom členskom štáte súdom uložená peňažná sankcia v trestnom konaní alebo bola uložená správnym orgánom členského štátu s cieľom zabezpečiť riadny výkon týchto sankcií, ak osoba, ktorej bola peňažná sankcia uložená, má bydlisko, sídlo, príjem alebo majetok v inom členskom štáte ako je štát, v ktorom bola sankcia uložená.Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia komentovaného zákona, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov Európskej únie, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu, prípadne relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. (knihydobrovsky.cz)

Európska integrácia sa nezaobíde bez úzkej spolupráce príslušných orgánov činných v trestnom konaní. V záujme vzájomného uznávania trestných rozsudkov medzi členskými štátmi sa na zasadaní Rady Európskej únie v Cardiffe členské štáty vyslovili za rozšírenie rámca pre širšie vzájomné uznávanie trestných rozsudkov súdov v členských štátoch Európskej únie. Vo vzťahu k vzájomnému uznávaniu trestných rozsudkov bolo prvým nástrojom Európskej únie rámcové rozhodnutie 2005/214/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie. Komentovaný zákon vykonáva transpozíciu uvedeného rámcového rozhodnutia. Zákon je založený na zásade vzájomného uznávania justičných rozhodnutí v trestných veciach. Zásada vzájomného uznávania sa v zmysle komentovaného zákona uplatňuje na rozhodnutia, ktorými bola v inom členskom štáte súdom uložená peňažná sankcia v trestnom konaní alebo bola uložená správnym orgánom členského štátu s cieľom zabezpečiť riadny výkon týchto sankcií, ak osoba, ktorej bola peňažná sankcia uložená, má bydlisko, sídlo, príjem alebo majetok v inom členskom štáte ako je štát, v ktorom bola sankcia uložená. Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia komentovaného zákona, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov Európskej únie, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu, prípadne relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. (patro.cz)

eBook:,Kniha je první interdisciplinární monografií v České republice, která se komplexně zabývá problematikou biologických léků. Ve své první části obsahuje teoretické předpoklady produkce biologických léků a technické problémy týkající se její výroby, zkoušení a zavádění do praxe. Kniha je rozčleněna do tří relativně samostatných částí týkajících se revmatologie, gastroenterologie a dermatologie. V každé části je jednak lékový profil jednotlivých léků obsahující jejich mechanizmus účinku, klinické zkušenosti o účinnosti a bezpečnosti a dlouhodobá data. Dále pak obsahuje u definovaných onemocnění vždy strategii léčby a postavení těchto léků v algoritmu léčby jednotlivých diagnóz. Zvláštní kapitola je věnována problematice biosimilárních léků, které v současné době vstupují na trh. Jedna kapitola pojednává také o vývoji biologických léků, respektive o nových molekulách, které jsou v procesu klinického zkoušení a přibližují se k registraci. Zcela samostatné kapitoly jsou pak o biologické léčbě systémového lupus erytematodes a biologické léčbě osteoporózy, kde byly nedávno registrovány první preparáty. Biologická léčba je velmi účinná, ale drahá a proto také byla zařazena kapitola o farmakoekonomice biologických léků, která vyhodnocuje mezinárodně uznávané ukazatele výhodnosti farmakoekonomické léčby u jednotlivých diagnóz a vytipovává nejvhodnější pacienty pro indikaci biologické léčby. Kniha postgraduálního charakteru je určena pro revmatology, internisty, gastroenterology, dermatology, osteology, nefrology, ale i lékaře primárního kontaktu, kteří spolupracují při složité péči o pacienty léčené touto moderní léčbou. Knihu ale ocení i internisti, farmakologové… (knihydobrovsky.cz)

Publikácia „Zákon o organizovaní verejných športových podujatí – Komentár“ je spoločným dielom autorského kolektívu. JUDr. Peter Strapáč, PhD., a JUDr. Štefan Tomáš prinášajú komplexný a vyčerpávajúci výklad k jednotlivým zákonným ustanoveniam zákona č. 1/2014 Z. z., ktorý obohatili o príklady z praxe, odkazy na iné právne predpisy a v niektorých častiach aplikovali aj judikatúru Najvyššieho súdu SR a ČR. Pri tvorbe komentára autori úzko spolupracovali so širokou odbornou verejnosťou podieľajúcou sa na organizovaní rôznych verejných športových podujatí, preto obsahuje mnoho riešení, podnetov či názorov aplikovateľných v každodennej praxi. Komentár je výbornou pomôckou pre advokátov a právnikov venujúcim sa športovej problematike, ako aj pre zamestnancov obecných a mestských úradov, ktorí prichádzajú s touto oblasťou do kontaktu. Určený je aj športovým klubom, na ktoré sa vzťahuje zákon o organizovaní verejných športových podujatí, obciam, príslušným orgánom polície, prokuratúre, ale aj širokej odbornej verejnosti. (knihydobrovsky.cz)

Po stopách Zikmunda a Hanzelky Dva mladí muži, Tomáš Vaňourek a Lukáš Socha, si plní svůj klukovský sen. Vydávají se po stopách asijské cesty Miroslava Zikmunda a Jiřího Hanzelky a dnešníma očima hledí na stejná místa, jako kdysi před šedesáti lety jejich slavní předchůdci. Fotí, natáčejí, baví se s lidmi a zjišťují, jak moc se svět změnil. A i když se vzdálenosti zkrátily – tam, kam se dřív člověk dostal jen po svých, dnes létají letadla, internet a sociální sítě znamenají nevyčerpatelnou studnicí informací a mobilní telefony umožňují téměř nepřetržitý kontakt s celým světem, dobrodružství nezmizelo. Stejně, jako před šedesáti lety, musí mladí cestovatelé nacházet cestu k srdcím lidí, získat si jejich důvěru a přátelství. Stejně, jako tenkrát, zrazuje technika a docházejí peníze. A stejně jako tenkrát přináší každý den neuvěřitelná překvapení, krize i chvíle, kdy si člověk přeje, aby se čas zastavil. Fotoanabáze dvou kluků, kteří neposlechli rady „zkušených“, aby neblbli a dělali něco pořádného, je poctou Miroslavu Zikmundovi k jeho stým narozeninám. (knihydobrovsky.cz)

Komentář k zákonu o správních poplatcích představuje přehledný úvod do problematiky správních poplatků a to jak v rovině ryze správní, tak v rovině finanční, která je jejich důsledkem. Součástí zákona je rovněž Sazebník správních poplatků, který určuje, které úkony správních orgánů podléhají zpoplatnění a v jaké míře. Komentář dále obsahuje i přehled navazujících ustanovení zvláštních právních předpisů. Oba autoři jsou zkušenými lektory v oblasti správního práva. Právní stav komentáře je k 1. 8. 2017. (knihydobrovsky.cz)

Národná rada SR po niekoľkoročnom legislatívnom procese schválila zákon č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku. Zaisťovanie majetku v zmysle tohto zákona sa realizuje dvoma spôsobmi - posesórne a neposesórne. V prvom prípade dochádza k faktickému uchopeniu zaisteného majetku a jeho odňatiu z dispozície dotknutej osoby (zaisťovanie hnuteľných vecí) a v druhom prípade sa majetok zaisťuje formou zápisu tejto skutočnosti do úradnej evidencie majetku (zaisťovanie zaknihovaných cenných papierov a peňažných prostriedkov na účte v banke, zaisťovanie nehnuteľností). Komentovaným zákonom dochádza aj k zriadeniu nového Úradu pre správu zaisteného majetku, ktorý má zabezpečovať správu zaisteného majetku, ktorý bol zaistený v rámci trestného konania, daňového konania, výkonu medzinárodných sankcií alebo pri preukazovaní pôvodu majetku. Väčšia časť zákona nadobudla účinnosť od 1. januára 2021, odložená účinnosť od 1. augusta 2021 je vo vzťahu k zriadeniu Úradu pre správu zaisteného majetku ako správcu zaisteného majetku s cieľom zabezpečiť organizačno-personálnu, procesnú a materiálnu pripravenosť tohto úradu. Autori komentára, ktorí sa zúčastňovali na príprave návrhu zákona, si kladú za cieľ ponúknuť čitateľovi základný výklad príslušných ustanovení zákona. Komentár je určený predovšetkým pre orgány činné v trestnom konaní a súdy či ďalšie orgány, ktoré budú vo svojej aplikačnej praxi riešiť konkrétne prípady zaisťovania a správy zaisteného majetku. Vzhľadom na to, že zákon o zaistení je vo vzťahu k výkonu rozhodnutí o zaistení majetku k Trestnému poriadku a iným predpisom subsidiárnym predpisom, vo vzťahu k výkonu zaistenia sa ustanovenia zákona o zaistení použijú, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (knihydobrovsky.cz)

Podrobný komentář zákona o České národní bance. Autory komentáře jsou právníci České národní banky. (knihydobrovsky.cz)

Publikácia „Zákon o organizovaní verejných športových podujatí – Komentár“ je spoločným dielom autorského kolektívu. JUDr. Peter Strapáč, PhD., a JUDr. Štefan Tomáš prinášajú komplexný a vyčerpávajúci výklad k jednotlivým zákonným ustanoveniam zákona č. 1/2014 Z. z., ktorý obohatili o príklady z praxe, odkazy na iné právne predpisy a v niektorých častiach aplikovali aj judikatúru Najvyššieho súdu SR a ČR. Pri tvorbe komentára autori úzko spolupracovali so širokou odbornou verejnosťou podieľajúcou sa na organizovaní rôznych verejných športových podujatí, preto obsahuje mnoho riešení, podnetov či názorov aplikovateľných v každodennej praxi. Komentár je výbornou pomôckou pre advokátov a právnikov venujúcim sa športovej problematike, ako aj pre zamestnancov obecných a mestských úradov, ktorí prichádzajú s touto oblasťou do kontaktu. Určený je aj športovým klubom, na ktoré sa vzťahuje zákon o organizovaní verejných športových podujatí, obciam, príslušným orgánom polície, prokuratúre, ale aj širokej odbornej verejnosti. (patro.cz)