Praktikum z trestného práva hmotného - záhora jozef

Druhé doplnené a aktualizované vydanie Učebné texty „Praktikum z trestného práva hmotného“ majú za cieľ naučiť študentov aplikovať teoretické poznatky získané štúdiom v praxi. Ako najvhodnejšia metóda sa na to osvedčila tzv. Metóda prípadových štúdií (case study), ktorá patrí medzi aktivizačné metódy. Vzhľadom na to, že táto metóda sa už dlhé obdobie úspešne používa pri vysokoškolskom vyučovaní trestného práva, autori sa v nej rozhodli pokračovať. Metóda prípadových štúdií sa uplatňuje pri riešení prípadu, ktorý skutočne nastal a riešenie ktorého slúži ako vzor pre neskoršie vzdelávanie študentov, alebo vymysleného (umelého) prípadu, ktorý má slúžiť ako vzor pre riešenie podobných prípadov. Podstata týchto metód spočíva v tom, že účastníci dostanú opis istej situácie alebo prípadu z danej oblasti. Opis situácie obsahuje jednu alebo niekoľko úloh, ktoré majú študentov motivovať na riešenie problému – právnu kvalifikáciu opísanej situácie či vyriešenie prípadu. Výhodou a prínosom metódy prípadových štúdií pri výučbe trestného práva je to, že aktívnym učením, ktoré vyžaduje tvorivé myslenie, sa študenti učia aplikovať teoretické poznatky, ktoré získali predchádzajúcim štúdiom na konkrétny prípad. Obsah publikácie je usporiadaný v súlade so systematikou trestného práva. Každá kapitola obsahuje prípadové štúdie určené na precvičovanie problematiky, ktorá bola prebratá na cvičeniach. Vzhľadom na to, že prípadové metódy sa môžu úspešne využiť len vtedy, ak študenti, ktorí majú riešiť prípad, majú dostatok teoretických vedomostí z danej oblasti, v každej kapitole je uvedená súvisiaca judikatúra a kontrolné otázky, na ktoré by študenti pred riešením modelových situácií mali vedieť zodpovedať. Text reaguje na početné legislatívne zmeny od predchádzajúceho vydania a do obsahu je zapracovaná aj trestná zodpovednosť právnických osôb. Predkladaná publikácia je určená pre študentov vysokých škôl študujúcich predmet trestné právo hmotné a jej cieľom je precvičovanie problematiky a získanie schopnosti aplikovať teoretické poznatky v praxi. (patro.cz)

Druhé doplnené a aktualizované vydanieUčebné texty „Praktikum z trestného práva hmotného“ majú za cieľ naučiť študentov aplikovať teoretické poznatky získané štúdiom v praxi. Ako najvhodnejšia metóda sa na to osvedčila tzv. Metóda prípadových štúdií (case study), ktorá patrí medzi aktivizačné metódy. Vzhľadom na to, že táto metóda sa už dlhé obdobie úspešne používa pri vysokoškolskom vyučovaní trestného práva, autori sa v nej rozhodli pokračovať.Metóda prípadových štúdií sa uplatňuje pri riešení prípadu, ktorý skutočne nastal a riešenie ktorého slúži ako vzor pre neskoršie vzdelávanie študentov, alebo vymysleného (umelého) prípadu, ktorý má slúžiť ako vzor pre riešenie podobných prípadov. Podstata týchto metód spočíva v tom, že účastníci dostanú opis istej situácie alebo prípadu z danej oblasti. Opis situácie obsahuje jednu alebo niekoľko úloh, ktoré majú študentov motivovať na riešenie problému – právnu kvalifikáciu opísanej situácie či vyriešenie prípadu.Výhodou a prínosom metódy prípadových štúdií pri výučbe trestného práva je to, že aktívnym učením, ktoré vyžaduje tvorivé myslenie, sa študenti učia aplikovať teoretické poznatky, ktoré získali predchádzajúcim štúdiom na konkrétny prípad.Obsah publikácie je usporiadaný v súlade so systematikou trestného práva. Každá kapitola obsahuje prípadové štúdie určené na precvičovanie problematiky, ktorá bola prebratá na cvičeniach. Vzhľadom na to, že prípadové metódy sa môžu úspešne využiť len vtedy, ak študenti, ktorí majú riešiť prípad, majú dostatok teoretických vedomostí z danej oblasti, v každej kapitole je uvedená súvisiaca judikatúra a kontrolné otázky, na ktoré by študenti pred riešením modelových situácií mali vedieť zodpovedať.Text reaguje na početné legislatívne zmeny od predchádzajúceho vydania a do obsahu je zapracovaná aj trestná zodpovednosť právnických osôb.Predkladaná publikácia je určená pre študentov vysokých škôl študujúcich predmet trestné právo hmotné a jej cieľom je precvičovanie problematiky a získanie schopnosti aplikovať teoretické poznatky v praxi. (knihydobrovsky.cz)

Vysokoškolská učebnica „Praktikum z trestného práva procesného" je určená pre študentov vysokých škôl študujúcich predmet trestné právo procesné. Vecne nadväzuje najmä na učebnice a na základné predpisy trestného práva procesného, prípadne na iné pramene tohto právneho odvetvia (napr. relevantná judikatúra). „Praktikum" má za cieľ naučiť študentov aplikovať teoretické poznatky získané štúdiom trestného práva procesného v praxi. Ako najvhodnejšia metóda sa na tento účel osvedčila tzv. „metóda prípadových štúdií", ktorá patrí medzi aktivizačné metódy. Metóda prípadových štúdií sa v „Praktiku" uplatňuje pri riešení prípadov, ktoré sa skutočne stali, a riešenie ktorých slúži ako vzor pre vzdelávanie študentov práva, alebo vymyslených (umelých) prípadov, ktoré majú slúžiť ako vzor pre riešenie podobných prípadov. Podstata tejto metódy spočíva v tom, že študenti dostanú opis určitej situácie , ktorá sa vzťahuje na konkrétny parciálny problém trestného práva procesného. Opis situácie obsahuje jednu alebo niekoľko úloh, zameraných na určenie správneho procesného postupu, alebo úloh zameraných na zhodnotenie správnosti v situácii uvedeného procesného postupu. Pri riešení týchto úloh vychádzajú študenti zo získaných teoretických poznatkov, z relevantnej judikatúry, ktorá je súčasťou „Praktika" , ako aj z trestno-procesných predpisov, najmä z ustanovení Trestného poriadku. Okrem toho, relatívne samostatnú časť obsahu „Praktika" tvoria vzory vybraných rozhodnutí, ktoré orgány činné v trestnom konaní a súdy používajú pri meritórnom alebo inom zásadnom rozhodovaní v trestnom konaní. Výhodou a prínosom metódy prípadových štúdií pri výučbe trestného práva procesného je to, že predpokladá aktívnu účasť a vyžaduje tvorivé myslenie študentov. Tí sa tak učia aplikovať teoretické poznatky, ktoré získali predchádzajúcim štúdiom, na konkrétny prípad. (knihydobrovsky.cz)

Kniha - autor Jozef Záhora, 192 stran, slovensky, brožovaná bez přebalu lesklá Druhé doplnené a aktualizované vydanie Učebné texty „Praktikum z trestného práva hmotného“ majú za cieľ naučiť študentov aplikovať teoretické poznatky získané štúdiom v praxi. Ako najvhodnejšia metóda sa na to osvedčila tzv. Metóda prípadových štúdií (case study), ktorá patrí medzi aktivizačné metódy. Vzhľadom na to, že táto metóda sa už dlhé obdobie úspešne používa pri vysokoškolskom vyučovaní trestného práva, autori sa v nej rozhodli pokračovať. Metóda prípadových štúdií sa uplatňuje pri riešení prípadu, ktorý skutočne nastal a riešenie ktorého slúži ako vzor pre neskoršie vzdelávanie študentov, alebo vymysleného (umelého) prípadu, ktorý má slúžiť ako vzor pre riešenie podobných prípadov. Podstata týchto metód spočíva v tom, že účastníci dostanú opis istej situácie alebo prípadu z danej oblasti. Opis situácie obsahuje jednu alebo niekoľko úloh, ktoré majú študentov motivovať na... (alza.cz)

Podanie svedeckej výpovede môže pre svedka znamenať aj možné ohrozenie svedka, resp. jeho blízkych osôb, predovšetkým pri dokazovaní organizovanej kriminality. Z toho dôvodu môžu byť svedkovia vystavení fyzickému násiliu či psychickému nátlaku zo strany páchateľov a následnej obave o svoj život a zdravie, resp. blízkych osôb, následkom čoho menia svoje výpovede, resp. odmietajú vypovedať, čím dochádza k mareniu trestného konania. Ak sa svedok pri plnení tejto povinnosti vystavuje vážnemu nebezpečenstvu, potom sa podľa princípov právneho štátu vyžaduje jeho účinná ochrana. Vznik inštitucionálnej ochrany svedka sa datuje do 70. rokov minulého storočia v Spojených štátoch amerických, kde bola prvýkrát použitá ako právny inštitút na rozloženie zločineckých organizácií štýlu Mafie. Až do deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa v našich podmienkach ochrana svedka nejavila tak aktuálnym problémom, ako tomu bolo v západných krajinách, v ktorých už v tom čase bol organizovaný zločin rozvinutý. V podmienkach Slovenskej republiky sa právna úprava ochrany svedka začala zásadnejšie meniť od 90. rokov minulého storočia v súvislosti so zmenami v spoločnosti. Inštitucionálna ochrana svedka bola do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená prijatím zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka s účinnosťou od 1. januára 1999. Uvedený zákon vytvoril podmienky na poskytovanie ochrany a pomoci osobe vypovedajúcej ako ohrozený svedok alebo chránený svedok, prípadne poskytujúcej dôkazy s cieľom odhalenia a usvedčenia páchateľov predovšetkým organizovanej trestnej činnosti. V súvislosti s prijímaním uvedeného zákona boli novelizované aj ďalšie súvisiace predpisy. Policajnému zboru sa zverila úloha zabezpečovať ochranu chráneným svedkom a medzi hlavné úlohy Policajného zboru sa zaviedla úloha poskytovať ochranu a pomoc ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi podľa osobitného predpisu. Komentár k zákonu o ochrane svedka predstavuje výklad príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o ochrane svedka, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Cieľom nebolo a ani nemohlo byť podrobne predstaviť metódy a formy poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému a chránenému svedkovi. Uvedené metódy, postupy a formy sú upravené internými predpismi ministerstva vnútra a tvoria utajované skutočnosti podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. (patro.cz)

Komentár k zákonu o obetiach trestných činov je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k spomínanému zákonu. Autor, profesor trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami a člen pracovnej skupiny Ministerstva spravodlivosti SR k príprave transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, ktorý sa aktívne podieľal na príprave uvedeného zákona, v krátkom čase po účinnosti zákona spracoval komentár k jeho príslušným ustanoveniam. Obetiam trestných činov, ktorým bola spôsobená ujma na živote, zdraví, majetku, cti alebo iných právach, spočiatku medzinárodné dokumenty nepriznávali žiadne osobitné práva. Koncom 20. storočia sa okrem posilňovania práv osôb, proti ktorým sa vedie trestné stíhanie, začala diskusia o posilnení práv poškodených trestnými činmi – obetí. Bolo to najmä v súvislosti s restoratívnou funkciou trestania. Rada Európskej únie prijala 15. marca 2001 rámcové rozhodnutie o postavení obetí v trestnom konaní a v roku 2004 smernicu 2004/80/ES z 29. apríla 2004 bol rámec postavenia obetí doplnený aj o odškodňovanie obetí trestných činov v cezhraničných situáciách. Prijatím Lisabonskej zmluvy sa problematika obetí upravila aj v primárnom práve EÚ. Následne bola prijatá smernica 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze a smernica 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov. Zákonom o obetiach sa vykonáva transpozícia predovšetkým smernice 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a smernice 2004/80/ES o odškodňovaní obetí trestných činov. Do prijatia zákona o obetiach v podmienkach Slovenskej republiky absentovala ucelená právna úprava týkajúca sa ochrany, poskytovania pomoci a odškodňovania obetí trestných činov. Slovenská trestnoprávna teória ani legislatíva pojem „obeť“ dosiaľ nepoužívali. Slovenský právny poriadok preferoval pojem „poškodený“. Požiadavky na zabezpečenie osobitnej starostlivosti o obete trestných činov, ktoré presahujú úpravu trestného konania, boli čiastkovo riešené v Trestnom poriadku, ale najmä v iných osobitných zákonoch v gescii viacerých rezortov. Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o obetiach, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov EÚ, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Výklad je doplnený aj pomocou usmernenia Generálneho riaditeľstva Spravodlivosti týkajúceho sa transpozície a implementácie smernice 2012/29/EÚ, ktorého cieľom bolo uľahčenie efektívnej a včasnej transpozície smernice 2012/29/EÚ. Tento dokument je určený pre členské štáty, aby aplikovali jednotný výklad ustanovení smernice 2012/29/EÚ. Nemá právnu záväznosť a je určený iba pre usmernenie procesu transpozície. Vzhľadom na to, že v slovenskej a zahraničnej literatúre sú publikované početné monografie, štúdie a články k problematike obetí trestných činov, z dostupných informácií sme sa pokúsili vybrať, zoradiť a prezentovať poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy, t. j. na jednej strane obetiam trestných činov a organizáciám na pomoc obetiam, na druhej strane orgánom činným v trestnom konaní a súdom, pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona. Na záver je uvedená príslušná judikatúra slovenských súdov a Súdneho dvora EÚ. Komentár je určený predovšetkým subjektom poskytujúcim pomoc obetiam a orgánom činným v trestnom konaní, ktoré pri svojej činnosti prichádzajú do kontaktu s obeťami trestných činov. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktoré pomáhajú obetiam trestných činov. (patro.cz)

Aktívna ochrana obetí trestných činov predstavuje pre Európsku úniu a jej členské štáty jednu z hlavných priorít. Obete trestnej činnosti sa z rôznych dôvodov, minimálne preto, aby unikli pred trestnou činnosťou, niekedy presťahujú z jedného do druhého členského štátu Európskej únie. Obete násilia by mali byť chránené proti páchateľom trestnej činnosti nielen v krajine, kde majú zvyčajný pobyt, ale mali by mať k dispozícii opatrenia určené na ich ochranu, ktoré sa môžu uplatňovať v celej Európskej únii. Na dosiahnutie tohto cieľa bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze, podľa ktorej sa ochrana vyplývajúca z opatrení na ochranu obetí trestných činov prijatých podľa vnútroštátneho práva jedného členského štátu Európskej únie, môže rozšíriť na iný členský štát. Na účely zabránenia ďalšieho trestného činu voči obeti v inom členskom štáte by sa v ňom mal poskytnúť právny základ na uznanie rozhodnutia, ktoré sa predtým prijalo v prospech obete v pôvodnom štáte. Komentovaným zákonom o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach sa vykonáva transpozícia uvedenej smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky. Zákon o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach vychádza z obdobných zákonov schválených Národnou radou Slovenskej republiky, a to napríklad zákona č. 533/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii, a zákona č. 161/2013 Z. z. o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii. Rozdielom oproti týmto nástrojom uznávania a odovzdávania výkonu trestných rozhodnutí je, že v prípade európskeho ochranného príkazu nedochádza k odovzdaniu výkonu rozhodnutia do iného členského štátu bez možnosti jeho ďalšieho výkonu v štáte pôvodu, ale len k rozšíreniu aplikácie daného rozhodnutia, ktorým sa zabezpečuje ochrana určitej osoby, na územie iného členského štátu. Pri štruktúre hesla komentára bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov Európskej únie, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu, prípadne relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Komentár je určený predovšetkým subjektom poskytujúcim pomoc obetiam, orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré pri svojej činnosti prichádzajú do kontaktu s obeťami trestných činov. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktoré pomáhajú obetiam trestných činov. (patro.cz)

Európska integrácia sa nezaobíde bez úzkej spolupráce príslušných orgánov činných v trestnom konaní. Aj keď zakladajúce zmluvy neobsahovali žiadne ustanovenia týkajúce sa justičnej spolupráce medzi členskými štátmi, následne boli prijímané viaceré dokumenty, ktoré uľahčovali spoluprácu v trestnom konaní. Medzi významný nástroj justičnej spolupráce pri získavaní dôkazov v trestnom konaní možno považovať Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie z roku 2000. Prijatie tohto dohovoru predstavovalo významný posun na úseku dožiadania o vzájomnú pomoc v trestných veciach medzi štátmi EÚ. Zásadným nedostatkom tohto dohovoru je, že ho zatiaľ neratifikovali všetky štáty EÚ. Následne bolo prijatých viacero právnych nástrojov vzájomného uznávania justičných rozhodnutí medzi členskými štátmi. Dôsledkom toho bolo, že popri sebe existovalo viacero nástrojov založených na odlišných základných zásadách, konkrétne na zásade vzájomnej pomoci a na zásade vzájomného uznávania. To spôsobovalo, že uplatňovanie týchto nástrojov bolo zložité a pri aplikácii vznikalo množstvo problémov. Dovtedajší stav v získavaní dôkazov v cezhraničných situáciách v rámci EÚ bol hodnotený ako nevyhovujúci. Na základe uvedených skutočností bolo prijaté „politické rozhodnutie", že dovtedajšie nástroje na získavanie dôkazov v EÚ budú nahradené jediným nástrojom - európskym vyšetrovacím príkazom, ktorý by sa mal vzťahovať na všetky druhy dôkazov. Príslušným legislatívnym procesom bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Členským štátom vyplývala povinnosť do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov transponovať smernicu najneskôr do 22. mája 2017. Slovenská republika predmetnú smernicu transponovala do právneho poriadku zákonom č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach s účinnosťou od 15. októbra 2017. Uvedený zákon bol v roku 2019 novelizovaný zákonom č. 83/2019 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody. Komentár k zákonu o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k zákonu č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Komentár k jednotlivým ustanoveniam spracovali profesori trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami. Autori v ňom prezentujú poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Vzhľadom na to, že ide o nový inštitút, s ktorým nie sú v Slovenskej republike praktické skúsenosti, výklad jednotlivých ustanovení je obohatený aj o názory zahraničných autorov. Text komentára je doplnený o príslušnú judikatúru všeobecných súdov, Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora EÚ. Komentár je určený predovšetkým orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré budú vo svojej aplikačnej praxi realizovať justičnú spoluprácu v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktorých zaujíma justičná spolupráca v trestných veciach. (patro.cz)

Trestná zodpovednosť právnických osôb je v podmienkach kontinentálneho právneho systému témou, ktorá je v tomto systéme „cudzím prvkom“ a odbornou verejnosťou vnímaná rozpačito a nejednotne. Druhé vydanie kamenára k zákonu o trestnej zodpovednosti právnických osôb vychádza po viac ako dvoch rokoch od edície jeho prvého vydania. Reaguje predovšetkým na legislatívne zmeny a hodnotiacu správu pracovnej skupiny OECD pre podplácanie v medzinárodných obchodných transakciách z júna 2016. Počas dvoch rokov účinnosti bol zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb novelizovaný dvakrát. Článkom VIII zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii sa doplnil taxatívny výpočet trestných činov právnických osôb a upravili sa príslušné názvy trestných činov extrémizmu. Okrem uvedených trestných činov bol „katalóg“ trestných činov právnických osôb doplnený aj o dvanásť trestných činov proti majetku. Novelou Trestného zákona z roku 2018 sa vykonala transpozícia smernice o boji proti terorizmu a v dôsledku toho sa v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb aktualizoval aj katalóg trestných činov terorizmu, za ktoré možno vyvodiť trestnú zodpovednosť právnickej osoby o nové trestné činy týkajúce sa terorizmu tak, aby bol zohľadnený nový koncept hmotnoprávnej úpravy v tejto oblasti. (patro.cz)

Podanie svedeckej výpovede môže pre svedka znamenať aj možné ohrozenie svedka, resp. jeho blízkych osôb, predovšetkým pri dokazovaní organizovanej kriminality. Z toho dôvodu môžu byť svedkovia vystavení fyzickému násiliu či psychickému nátlaku zo strany páchateľov a následnej obave o svoj život a zdravie, resp. blízkych osôb, následkom čoho menia svoje výpovede, resp. odmietajú vypovedať, čím dochádza k mareniu trestného konania. Ak sa svedok pri plnení tejto povinnosti vystavuje vážnemu nebezpečenstvu, potom sa podľa princípov právneho štátu vyžaduje jeho účinná ochrana.Vznik inštitucionálnej ochrany svedka sa datuje do 70. rokov minulého storočia v Spojených štátoch amerických, kde bola prvýkrát použitá ako právny inštitút na rozloženie zločineckých organizácií štýlu Mafie. Až do deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa v našich podmienkach ochrana svedka nejavila tak aktuálnym problémom, ako tomu bolo v západných krajinách, v ktorých už v tom čase bol organizovaný zločin rozvinutý. V podmienkach Slovenskej republiky sa právna úprava ochrany svedka začala zásadnejšie meniť od 90. rokov minulého storočia v súvislosti so zmenami v spoločnosti. Inštitucionálna ochrana svedka bola do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená prijatím zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka s účinnosťou od 1. januára 1999. Uvedený zákon vytvoril podmienky na poskytovanie ochrany a pomoci osobe vypovedajúcej ako ohrozený svedok alebo chránený svedok, prípadne poskytujúcej dôkazy s cieľom odhalenia a usvedčenia páchateľov predovšetkým organizovanej trestnej činnosti. V súvislosti s prijímaním uvedeného zákona boli novelizované aj ďalšie súvisiace predpisy. Policajnému zboru sa zverila úloha zabezpečovať ochranu chráneným svedkom a medzi hlavné úlohy Policajného zboru sa zaviedla úloha poskytovať ochranu a pomoc ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi podľa osobitného predpisu.Komentár k zákonu o ochrane svedka predstavuje výklad príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o ochrane svedka, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Cieľom nebolo a ani nemohlo byť podrobne predstaviť metódy a formy poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému a chránenému svedkovi. Uvedené metódy, postupy a formy sú upravené internými predpismi ministerstva vnútra a tvoria utajované skutočnosti podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. (knihydobrovsky.cz)

Národná rada SR po niekoľkoročnom legislatívnom procese schválila zákon č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku. Zaisťovanie majetku v zmysle tohto zákona sa realizuje dvoma spôsobmi - posesórne a neposesórne. V prvom prípade dochádza k faktickému uchopeniu zaisteného majetku a jeho odňatiu z dispozície dotknutej osoby (zaisťovanie hnuteľných vecí) a v druhom prípade sa majetok zaisťuje formou zápisu tejto skutočnosti do úradnej evidencie majetku (zaisťovanie zaknihovaných cenných papierov a peňažných prostriedkov na účte v banke, zaisťovanie nehnuteľností). Komentovaným zákonom dochádza aj k zriadeniu nového Úradu pre správu zaisteného majetku, ktorý má zabezpečovať správu zaisteného majetku, ktorý bol zaistený v rámci trestného konania, daňového konania, výkonu medzinárodných sankcií alebo pri preukazovaní pôvodu majetku. Väčšia časť zákona nadobudla účinnosť od 1. januára 2021, odložená účinnosť od 1. augusta 2021 je vo vzťahu k zriadeniu Úradu pre správu zaisteného majetku ako správcu zaisteného majetku s cieľom zabezpečiť organizačno-personálnu, procesnú a materiálnu pripravenosť tohto úradu. Autori komentára, ktorí sa zúčastňovali na príprave návrhu zákona, si kladú za cieľ ponúknuť čitateľovi základný výklad príslušných ustanovení zákona. Komentár je určený predovšetkým pre orgány činné v trestnom konaní a súdy či ďalšie orgány, ktoré budú vo svojej aplikačnej praxi riešiť konkrétne prípady zaisťovania a správy zaisteného majetku. Vzhľadom na to, že zákon o zaistení je vo vzťahu k výkonu rozhodnutí o zaistení majetku k Trestnému poriadku a iným predpisom subsidiárnym predpisom, vo vzťahu k výkonu zaistenia sa ustanovenia zákona o zaistení použijú, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (patro.cz)

Komentár k zákonu o obetiach trestných činov je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k spomínanému zákonu. Autor, profesor trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami a člen pracovnej skupiny Ministerstva spravodlivosti SR k príprave transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, ktorý sa aktívne podieľal na príprave uvedeného zákona, v krátkom čase po účinnosti zákona spracoval komentár k jeho príslušným ustanoveniam. Obetiam trestných činov, ktorým bola spôsobená ujma na živote, zdraví, majetku, cti alebo iných právach, spočiatku medzinárodné dokumenty nepriznávali žiadne osobitné práva. Koncom 20. storočia sa okrem posilňovania práv osôb, proti ktorým sa vedie trestné stíhanie, začala diskusia o posilnení práv poškodených trestnými činmi – obetí. Bolo to najmä v súvislosti s restoratívnou funkciou trestania. Rada Európskej únie prijala 15. marca 2001 rámcové rozhodnutie o postavení obetí v trestnom konaní a v roku 2004 smernicu 2004/80/ES z 29. apríla 2004 bol rámec postavenia obetí doplnený aj o odškodňovanie obetí trestných činov v cezhraničných situáciách. Prijatím Lisabonskej zmluvy sa problematika obetí upravila aj v primárnom práve EÚ. Následne bola prijatá smernica 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze a smernica 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov. Zákonom o obetiach sa vykonáva transpozícia predovšetkým smernice 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a smernice 2004/80/ES o odškodňovaní obetí trestných činov.Do prijatia zákona o obetiach v podmienkach Slovenskej republiky absentovala ucelená právna úprava týkajúca sa ochrany, poskytovania pomoci a odškodňovania obetí trestných činov. Slovenská trestnoprávna teória ani legislatíva pojem „obeť“ dosiaľ nepoužívali. Slovenský právny poriadok preferoval pojem „poškodený“. Požiadavky na zabezpečenie osobitnej starostlivosti o obete trestných činov, ktoré presahujú úpravu trestného konania, boli čiastkovo riešené v Trestnom poriadku, ale najmä v iných osobitných zákonoch v gescii viacerých rezortov.Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o obetiach, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov EÚ, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Výklad je doplnený aj pomocou usmernenia Generálneho riaditeľstva Spravodlivosti týkajúceho sa transpozície a implementácie smernice 2012/29/EÚ, ktorého cieľom bolo uľahčenie efektívnej a včasnej transpozície smernice 2012/29/EÚ. Tento dokument je určený pre členské štáty, aby aplikovali jednotný výklad ustanovení smernice 2012/29/EÚ. Nemá právnu záväznosť a je určený iba pre usmernenie procesu transpozície.Vzhľadom na to, že v slovenskej a zahraničnej literatúre sú publikované početné monografie, štúdie a články k problematike obetí trestných činov, z dostupných informácií sme sa pokúsili vybrať, zoradiť a prezentovať poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy, t. j. na jednej strane obetiam trestných činov a organizáciám na pomoc obetiam, na druhej strane orgánom činným v trestnom konaní a súdom, pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona. Na záver je uvedená príslušná judikatúra slovenských súdov a Súdneho dvora EÚ. Komentár je určený predovšetkým subjektom poskytujúcim pomoc obetiam a orgánom činným v trestnom konaní, ktoré pri svojej činnosti prichádzajú do kontaktu s obeťami trestných činov. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktoré pomáhajú obetiam trestných činov. (knihydobrovsky.cz)

Európska integrácia sa nezaobíde bez úzkej spolupráce príslušných orgánov činných v trestnom konaní. V záujme vzájomného uznávania trestných rozsudkov medzi členskými štátmi sa na zasadaní Rady Európskej únie v Cardiffe členské štáty vyslovili za rozšírenie rámca pre širšie vzájomné uznávanie trestných rozsudkov súdov v členských štátoch Európskej únie. Vo vzťahu k vzájomnému uznávaniu trestných rozsudkov bolo prvým nástrojom Európskej únie rámcové rozhodnutie 2005/214/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie. Komentovaný zákon vykonáva transpozíciu uvedeného rámcového rozhodnutia. Zákon je založený na zásade vzájomného uznávania justičných rozhodnutí v trestných veciach. Zásada vzájomného uznávania sa v zmysle komentovaného zákona uplatňuje na rozhodnutia, ktorými bola v inom členskom štáte súdom uložená peňažná sankcia v trestnom konaní alebo bola uložená správnym orgánom členského štátu s cieľom zabezpečiť riadny výkon týchto sankcií, ak osoba, ktorej bola peňažná sankcia uložená, má bydlisko, sídlo, príjem alebo majetok v inom členskom štáte ako je štát, v ktorom bola sankcia uložená. Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia komentovaného zákona, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov Európskej únie, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu, prípadne relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. (patro.cz)

Trestné právo procesné patrí medzi jedno z najviac dynamicky sa rozvíjajúcich právnych odvetví.Zatiaľ čo v minulosti bolo trestné právo výsadou vnútroštátnej trestnej politiky, v súčasnosti je zásadným spôsobom ovplyvňované aj právom Európskej únie a inými medzinárodnými záväzkami. Dôkazom toho je skutočnosť, že od účinnosti Trestného poriadku v roku 2006, bol uvedený predpis novelizovaný viac ako 60-krát, čo je výrazne viac ako starý Trestný poriadok z roku 1961 za viac ako 40-ročnú účinnosť. Preto je potrebné, aby komentáre flexibilne reagovali aj na túto situáciu. Autori, vedecko-pedagogickí pracovníci Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy, Právnickej fakulty Trnavskej univerzity a sudca Najvyššieho súdu SR, na základe dlhoročných teoretických a praktických skúseností predkladajú obsiahly komentár k Trestnému poriadku. Autori si kladú za cieľ ponúknuť čitateľovi podrobný výklad jednotlivých ustanovení uvedenej normy, kde zvýšený dôraz kladú na nedávne legislatívne zmeny. Komentár je doplnený o relevantnú judikatúru, či už vnútroštátnych súdov, alebo európskych súdov, a doktrinálny výklad jednotlivých ustanovení. (knihydobrovsky.cz)

Hodnotená monografia vzhľadom na svoje kvantitatívne a kvalitatívne parametre, najmä vzhľadom na množstvo nových poznatkov, ktoré prináša, ako aj na spôsob, ako ich predkladá, má charakter vedeckej monografie. Odborná verejnosť, najmä tá časť, ktorá je súčasťou aplikačnej praxe, má na základe oboznámenia sa s jej obsahom šancu posunúť riešenie problémov spojených s využívaním odpočúvania v trestnom konaní o významný diel dopredu. Obsah monografie však vytvára priestor aj pre obohatenie teoretických vedomostí o skúmanom probléme u všetkých tých, ktorí sa ním zaoberajú v akademickej či legislatívnej rovine.Prof. JUDr. Peter POLÁK, PhD.,Fakulta práva Paneurópskej vysokej školy v BratislavePredložená monografia sa venuje odpočúvaniu a záznamu telekomunikačnej prevádzky, či už v rámci trestného konania, alebo aj v zmysle zákona o ochrane pred odpočúvaním pri odhaľovaní a dokazovaní trestnej činnosti. Je zameraná na teoretickú a aplikačnú problematiku získavania informácií prostredníctvom inštitútu odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky. Monografia ponúka ucelený prehľad skúmanej problematiky odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky z hľadiska vnútroštátnej úpravy použitia v rámci trestného konania. Zároveň spracúva predmet skúmania vo svetle medzinárodných dokumentov a súvisiacej relevantnej judikatúry ESĽP, SD EÚ a vnútroštátnych súdov. V závere predstavuje systém odporúčaní.Prof. JUDr. Ivan ŠIMOVČEK, CSc.,Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave (knihydobrovsky.cz)

Trestná zodpovednosť právnických osôb je v podmienkach kontinentálneho právneho systému témou, ktorá je v tomto systéme „cudzím prvkom“ a odbornou verejnosťou vnímaná rozpačito a nejednotne. Druhé vydanie kamenára k zákonu o trestnej zodpovednosti právnických osôb vychádza po viac ako dvoch rokoch od edície jeho prvého vydania. Reaguje predovšetkým na legislatívne zmeny a hodnotiacu správu pracovnej skupiny OECD pre podplácanie v medzinárodných obchodných transakciách z júna 2016. Počas dvoch rokov účinnosti bol zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb novelizovaný dvakrát. Článkom VIII zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii sa doplnil taxatívny výpočet trestných činov právnických osôb a upravili sa príslušné názvy trestných činov extrémizmu. Okrem uvedených trestných činov bol „katalóg“ trestných činov právnických osôb doplnený aj o dvanásť trestných činov proti majetku. Novelou Trestného zákona z roku 2018 sa vykonala transpozícia smernice o boji proti terorizmu a v dôsledku toho sa v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb aktualizoval aj katalóg trestných činov terorizmu, za ktoré možno vyvodiť trestnú zodpovednosť právnickej osoby o nové trestné činy týkajúce sa terorizmu tak, aby bol zohľadnený nový koncept hmotnoprávnej úpravy v tejto oblasti. (knihydobrovsky.cz)

Európska integrácia sa nezaobíde bez úzkej spolupráce príslušných orgánov činných v trestnom konaní. Aj keď zakladajúce zmluvy neobsahovali žiadne ustanovenia týkajúce sa justičnej spolupráce medzi členskými štátmi, následne boli prijímané viaceré dokumenty, ktoré uľahčovali spoluprácu v trestnom konaní. Medzi významný nástroj justičnej spolupráce pri získavaní dôkazov v trestnom konaní možno považovať Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie z roku 2000. Prijatie tohto dohovoru predstavovalo významný posun na úseku dožiadania o vzájomnú pomoc v trestných veciach medzi štátmi EÚ. Zásadným nedostatkom tohto dohovoru je, že ho zatiaľ neratifikovali všetky štáty EÚ. Následne bolo prijatých viacero právnych nástrojov vzájomného uznávania justičných rozhodnutí medzi členskými štátmi. Dôsledkom toho bolo, že popri sebe existovalo viacero nástrojov založených na odlišných základných zásadách, konkrétne na zásade vzájomnej pomoci a na zásade vzájomného uznávania. To spôsobovalo, že uplatňovanie týchto nástrojov bolo zložité a pri aplikácii vznikalo množstvo problémov. Dovtedajší stav v získavaní dôkazov v cezhraničných situáciách v rámci EÚ bol hodnotený ako nevyhovujúci.Na základe uvedených skutočností bolo prijaté „politické rozhodnutie", že dovtedajšie nástroje na získavanie dôkazov v EÚ budú nahradené jediným nástrojom - európskym vyšetrovacím príkazom, ktorý by sa mal vzťahovať na všetky druhy dôkazov. Príslušným legislatívnym procesom bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Členským štátom vyplývala povinnosť do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov transponovať smernicu najneskôr do 22. mája 2017.Slovenská republika predmetnú smernicu transponovala do právneho poriadku zákonom č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach s účinnosťou od 15. októbra 2017. Uvedený zákon bol v roku 2019 novelizovaný zákonom č. 83/2019 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody.Komentár k zákonu o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k zákonu č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Komentár k jednotlivým ustanoveniam spracovali profesori trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami. Autori v ňom prezentujú poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Vzhľadom na to, že ide o nový inštitút, s ktorým nie sú v Slovenskej republike praktické skúsenosti, výklad jednotlivých ustanovení je obohatený aj o názory zahraničných autorov. Text komentára je doplnený o príslušnú judikatúru všeobecných súdov, Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora EÚ.Komentár je určený predovšetkým orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré budú vo svojej aplikačnej praxi realizovať justičnú spoluprácu v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktorých zaujíma justičná spolupráca v trestných veciach. (knihydobrovsky.cz)

Európska integrácia sa nezaobíde bez úzkej spolupráce príslušných orgánov činných v trestnom konaní. V záujme vzájomného uznávania trestných rozsudkov medzi členskými štátmi sa na zasadaní Rady Európskej únie v Cardiffe členské štáty vyslovili za rozšírenie rámca pre širšie vzájomné uznávanie trestných rozsudkov súdov v členských štátoch Európskej únie. Vo vzťahu k vzájomnému uznávaniu trestných rozsudkov bolo prvým nástrojom Európskej únie rámcové rozhodnutie 2005/214/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie.Komentovaný zákon vykonáva transpozíciu uvedeného rámcového rozhodnutia. Zákon je založený na zásade vzájomného uznávania justičných rozhodnutí v trestných veciach. Zásada vzájomného uznávania sa v zmysle komentovaného zákona uplatňuje na rozhodnutia, ktorými bola v inom členskom štáte súdom uložená peňažná sankcia v trestnom konaní alebo bola uložená správnym orgánom členského štátu s cieľom zabezpečiť riadny výkon týchto sankcií, ak osoba, ktorej bola peňažná sankcia uložená, má bydlisko, sídlo, príjem alebo majetok v inom členskom štáte ako je štát, v ktorom bola sankcia uložená.Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia komentovaného zákona, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov Európskej únie, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu, prípadne relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. (knihydobrovsky.cz)

Kniha - autor Jaroslav Ivor; Jozef Záhora, 224 stran, slovensky, Brožovaná bez přebalu lesklá - autor Jaroslav Ivor; Jozef Záhora, 224 stran, slovensky, brožovaná bez přebalu lesklá Repetitórium trestného práva poskytuje základný prehľad trestného práva hmotného a procesného. Autori po kladných skúsenostiach a pozitívnych ohlasoch na predchádzajúce vydania nadviazali na netradičný spôsob spracovania textu. Zmapovali problematiku trestného práva hmotného a trestného práva procesného a túto zostavili do ucelených celkov viac ako 150 hesiel. Pri jednotlivých heslách použili najmä definovanie pojmov, ich delenie, štruktúru so stručným výkladom a odkazmi na príslušné ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku v účinnom znení, pričom využili viaceré formy názorného, najmä grafického spracovania. Piate vydanie tejto učebnice reaguje na novelizácie trestných kódexov a prijatie zákona č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného... (alza.cz)

Národná rada SR po niekoľkoročnom legislatívnom procese schválila zákon č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku. Zaisťovanie majetku v zmysle tohto zákona sa realizuje dvoma spôsobmi - posesórne a neposesórne. V prvom prípade dochádza k faktickému uchopeniu zaisteného majetku a jeho odňatiu z dispozície dotknutej osoby (zaisťovanie hnuteľných vecí) a v druhom prípade sa majetok zaisťuje formou zápisu tejto skutočnosti do úradnej evidencie majetku (zaisťovanie zaknihovaných cenných papierov a peňažných prostriedkov na účte v banke, zaisťovanie nehnuteľností). Komentovaným zákonom dochádza aj k zriadeniu nového Úradu pre správu zaisteného majetku, ktorý má zabezpečovať správu zaisteného majetku, ktorý bol zaistený v rámci trestného konania, daňového konania, výkonu medzinárodných sankcií alebo pri preukazovaní pôvodu majetku. Väčšia časť zákona nadobudla účinnosť od 1. januára 2021, odložená účinnosť od 1. augusta 2021 je vo vzťahu k zriadeniu Úradu pre správu zaisteného majetku ako správcu zaisteného majetku s cieľom zabezpečiť organizačno-personálnu, procesnú a materiálnu pripravenosť tohto úradu. Autori komentára, ktorí sa zúčastňovali na príprave návrhu zákona, si kladú za cieľ ponúknuť čitateľovi základný výklad príslušných ustanovení zákona. Komentár je určený predovšetkým pre orgány činné v trestnom konaní a súdy či ďalšie orgány, ktoré budú vo svojej aplikačnej praxi riešiť konkrétne prípady zaisťovania a správy zaisteného majetku. Vzhľadom na to, že zákon o zaistení je vo vzťahu k výkonu rozhodnutí o zaistení majetku k Trestnému poriadku a iným predpisom subsidiárnym predpisom, vo vzťahu k výkonu zaistenia sa ustanovenia zákona o zaistení použijú, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (knihydobrovsky.cz)

Kniha - autor Jaroslav Ivor; Peter Polák; Jozef Záhora, 560 stran, slovensky, Pevná bez přebalu lesklá - autor Jaroslav Ivor; Peter Polák; Jozef Záhora, 560 stran, slovensky, pevná bez přebalu lesklá Predkladaná učebnica je reakciou na početné zmeny, ktoré priniesla legislatíva od nadobudnutia účinnosti Trestného zákona. Zmeny Trestného zákona sa významným spôsobom dotkli mnohých trestnoprávnych inštitútov. Prijatím viacerých transpozičných zákonov pokročila významným spôsobom aj europeizácia trestného práva. Prostredníctvom právnej vedy a jednotlivých novelizácií boli vyriešené viaceré teoretické a aplikačné problémy. Autori spracovali prehľadnú učebnicu reagujúcu na spomínané legislatívne zmeny a pri jej tvorbe vychádzali z dlhoročných teoretických a praktických skúseností. Pri tvorbe učebnice autori rešpektovali systematiku Trestného zákona, ako aj systematiku a pozitívne skúsenosti z doteraz vydaných slovenských a českých učebníc trestného práva hmotného.... (alza.cz)

Kniha - autor Jozef Záhora, 688 stran, slovensky, Pevná bez přebalu lesklá - autor Jozef Záhora, 688 stran, slovensky, pevná bez přebalu lesklá Učebnica Trestné právo hmotné II. - osobitná časť bezprostredne nadväzuje na učebnicu Trestného práva hmotného I. - všeobecnú časť. Základnou úlohou osobitnej časti Trestného zákona je konkretizovať všeobecný pojem trestného činu vymedzený vo všeobecnej časti Trestného zákona a ustanoviť príslušné sankcie. Táto konkretizácia je legislatívne vyriešená tak, že jednotlivé trestné činy sú opísané ich typickými znakmi, ktorými sa navzájom odlišujú. Súhrn týchto typických znakov tvorí skutkovú podstatu príslušného trestného činu. Aj o trestných sankciách platí, že osobitná časť určuje len ich základ, ktorý je doplnený ustanoveniami vo všeobecnej časti. Je všeobecne uznávaným faktom, že pre správny výklad osobitnej časti Trestného zákona sa vyžaduje nielen znalosť príslušných ustanovení Trestného zákona, ale aj tých odvetví... (alza.cz)

Kniha - autor Ondrej Laciak, 128 stran, slovensky, brožovaná bez přebalu lesklá Učebnica má ambíciu byť pomôckou pre klinické vzdelávanie študentov právnických fakúlt najmä z trestného práva procesného, ako aj podkladom pre simulované trestné procesy. Publikácia umožňuje časť praktických prípadov použiť aj pre klinickú výučbu trestného práva hmotného, využijúc jemnú modifikáciu prednášajúcim pedagógom či študentom pri samoštúdiu. Klinické právnické vzdelávanie predstavuje moderný svetový trend výučby pozitívno-právnych predmetov, čo si vyžadujú súčasná doba a právna prax, a jej požiadavky na absolventov. V prvej časti učebnice sú praktické prípady, ktoré modelujú reálne procesné situácie právnej praxe, ktoré je potrebné riešiť a analyzovať z pohľadu policajta, prokurátora, obhajcu alebo sudcu. Predstavuje prípravu študentov na praktické vnímanie trestného práva a cestu prípravy na prax po absolvovaní právnickej fakulty. Otázky k prípadom sú autorom odporúčané,... (alza.cz)

> dřevotříska potažená melaminem_x000D_ > tloušťka: 18 mm_x000D_ > velikost: 140 × 86 × 40 cm (vemzu.cz)

Učebnica má ambíciu byť pomôckou pre klinické vzdelávanie študentov právnických fakúlt najmä z trestného práva procesného, ako aj podkladom pre simulované trestné procesy. Publikácia umožňuje časť praktických prípadov použiť aj pre klinickú výučbu trestného práva hmotného, využijúc jemnú modifikáciu prednášajúcim pedagógom či študentom pri samoštúdiu. Klinické právnické vzdelávanie predstavuje moderný svetový trend výučby pozitívno-právnych predmetov, čo si vyžadujú súčasná doba a právna prax, a jej požiadavky na absolventov. V prvej časti učebnice sú praktické prípady, ktoré modelujú reálne procesné situácie právnej praxe, ktoré je potrebné riešiť a analyzovať z pohľadu policajta, prokurátora, obhajcu alebo sudcu. Predstavuje prípravu študentov na praktické vnímanie trestného práva a cestu prípravy na prax po absolvovaní právnickej fakulty. Otázky k prípadom sú autorom odporúčané, ale prípady sú zväčša formulované tak, že umožňujú klásť pedagógom aj iné otázky. V druhej časti učebnice sú uvedené vzory vybraných procesných úkonov, ktoré by študenti mali vnímať v rámci klinického vzdelávania, či už pasívne, alebo aktívne prostredníctvom formulovania jednotlivých podaní advokátov či orgánov činných v trestnom konaní, alebo súdu. Učebnica predstavuje snahu autora prispieť k posunu právnického vzdelávania smerom k požiadavkám praxe, ktorá kladie na absolventov čoraz väčšie a väčšie nároky, čo musia právnické fakulty neustále reflektovať. (patro.cz)

Plastové nohy mají kosmetické vady z výroby. Promáčkliny a další drobné oděrky. > dřevotříska potažená melaminem > tloušťka: 18 mm > velikost: 140 × 86 × 40 cm (vemzu.cz)

Táto učebnica je historicky vôbec prvou učebnicou trestného práva Európskej únie v Slovenskej republike, ako aj v Českej republike. Keďže obsahuje aj kritické pohľady, mohla by niesť názov Základy trestného práva Európskej únie s nadhľadom. Rozhodne nie je diktátom nudných poučiek, ale je pútavým výkladom. Dnes už neplatí tradičné dvojrozmerné vnímanie trestného práva – „trestné právo hmotné“ a „trestné právo procesné“. Právna obec musí prijať skutočnosť, že „hmota“ ako aj aj „proces“ v členských štátoch Európskej únie sú ovplyvňované medzinárodnými či európskymi požiadavkami. Toho dôsledkom trestné právo dostalo ďalšie rozmery – „medzinárodné trestné právo“ a „trestné právo Európskej únie“. Učebnica je určená študentom škôl práva a policajných akadémii, ako aj praktikom so záujmom o porozumenie trestného práva na úrovni Európskej únie. Keďže má medzinárodné spracovanie, je vhodná pre právnu obec v Slovenskej republike, ako aj v Českej republike. Ide o základný rozsah poznatkov, ktoré sú prepojením teoretických a praktických aplikačných otázok. (patro.cz)

Táto učebnica je historicky vôbec prvou učebnicou trestného práva Európskej únie v Slovenskej republike, ako aj v Českej republike. Keďže obsahuje aj kritické pohľady, mohla by niesť názov Základy trestného práva Európskej únie s nadhľadom. Rozhodne nie je diktátom nudných poučiek, ale je pútavým výkladom. Dnes už neplatí tradičné dvojrozmerné vnímanie trestného práva – „trestné právo hmotné“ a „trestné právo procesné“. Právna obec musí prijať skutočnosť, že „hmota“ ako aj aj „proces“ v členských štátoch Európskej únie sú ovplyvňované medzinárodnými či európskymi požiadavkami. Toho dôsledkom trestné právo dostalo ďalšie rozmery – „medzinárodné trestné právo“ a „trestné právo Európskej únie“. Učebnica je určená študentom škôl práva a policajných akadémii, ako aj praktikom so záujmom o porozumenie trestného práva na úrovni Európskej únie. Keďže má medzinárodné spracovanie, je vhodná pre právnu obec v Slovenskej republike, ako aj v Českej republike. Ide o základný rozsah poznatkov, ktoré sú prepojením teoretických a praktických aplikačných otázok. (knihydobrovsky.cz)

Cieľom prvého dielu učebnej pomôcky Repetitórium z občianskeho práva hmotného s otázkami a s príkladmi je sprostredkovať základy občianskeho práva, konkrétne všeobecnú časť Občianskeho zákonníka, vecné práva a dedičské právo. Autori týmto spôsobom reagujú na opakované požiadavky študentov viesť odborné semináre formou riešenia praktických zadaní a príkladov z reálneho života. Každá téma má tri časti – časť teoretické východiská, pomocou ktorej študent získa základné znalosti o konkrétnej problematike, časť teoretické otázky, v ktorej autori naformulovali otázky k danej téme, a časť praktické príklady, ktorá obsahuje praktické zadania a príklady. Učebnica je určená predovšetkým študentom právnických fakúlt. Potrebám študentov zodpovedá aj zvolená štruktúra praktika, keďže jej jednotlivé časti vychádzajú z nosných predmetov vyučovaných na katedrách občianskeho práva. Praktické cvičenia sa opierajú o obvyklý tematický plán vyučovaného predmetu, čím sa sleduje dosiahnutie efektu automatického precvičenia odprednášanej témy. (patro.cz)

Učebnice je sbírkou praktických příkladů doplněnou o vybranou judikaturu a stručnou charakteristiku hlavních oblastí pozemkového práva. (knihydobrovsky.cz)

Příručka přináší aktualizovaný výběr klauzurních prací z trestního práva hmotného a trestního práva procesního zpracovaných na Právnické fakultě UK v Praze a Právnické fakultě UP v Olomouci, které byly v minulých letech posluchačům zadány.Každá práce obsahuje popis skutkového děje, otázky k němu a jejich úplné řešení. S ohledem na legislativní změny bylo nutné u starších klauzurních prací při stejném zadání vypracovat nové, aktualizované řešení. Zadání i řešení klauzurních prací odpovídá právnímu stavu ke dni 1. 12. 2016.Šesté vydání obsahuje celkem 60 klauzurních prací. Některé kauzy jsou doplněny názornými ilustracemi.Kniha je užitečnou studijní pomůckou pro studenty všech právnických fakult (knihydobrovsky.cz)

Praktikum je neocenitelnou studijní pomůckou pro přípravu a práci na seminářích z římského práva. Obsahuje čtrnáct kapitol, které se věnují jednotlivým institutům římského práva - civilnímu procesu, osobám, rodině, věcným právům, obligačnímu, dědickému a trestnímu právu a dalším. Ve třetím vydání bylo praktikum výrazně rozšířeno. Přibyly texty z různých oblastí římského trestního práva a zcela nově zpracovaná kapitola příkladů z recepce římského práva. Každá kapitola je rozdělena na teoretickou část, v níž jsou obsaženy základní pojmy a zásady dané právní oblasti, a na praktickou část, kde čtenář nalezne velké množství textů v latinském originále a jeho českém překladu, doplněných inspirativními otázkami a úkoly k řešení. Výběr textů byl proveden s ohledem na znalosti a schopnosti studentů práva v prvním ročníku. Publikace je určena především studentům právnických fakult. (patro.cz)

Praktikum z právní metodologie je určeno primárně pro studenty právnických fakult k rozvoji právního myšlení, kterým se jednou budou odlišovat od neprávníků, k nácviku interpretačních a argumentačních schopností a dovedností. Praktikum se zaměřuje výhradně na metodologické aspekty práva - jako jsou interpretační metody, řešení kolize právních norem a kolize právních principů, tedy aplikace testů proporcionality, včetně nástinu metodologie právní komparatistiky. Každá kapitola obsahuje kratší teoretický úvod do problematiky, který nemá ambice podat vyčerpávající definice, ale spíše probouzet otázky, studijní a badatelskou zvídavost a poukázat na vzájemné souvislosti metod. Všechny výkladové metody a argumenty spolu úzce souvisí a jsou provázány. Přesto z didaktického hlediska jsou témata zaměřena vždy na dílčí konkrétní metodu nebo problematiku. Součástí každé kapitoly jsou cvičení a případové studie vycházející ze zásadní judikatury Ústavního soudu ČR, Nejvyššího správního soudu, Nejvyššího soudu ČR, Evropského soudu pro lidská práva, Soudního dvora Evropské unie a také z případů řešených veřejným ochráncem práv. Věcně se tedy jedná o kazuistiku z celého právního řádu, zejména problematiku civilního, správního a ústavního práva (a zde především o ochranu základních lidských práv a antidiskriminační právo). Konkrétně byly zvoleny tematicky poutavé a zajímavé kauzy, jako je např. problematika povinného očkování, diskriminace intersexuálních osob, nošení náboženských symbolů, poskytování informací o platech úředníků a jiné. (patro.cz)

Kniha - autor Libor Klimek, 268 stran, slovensky, pevná bez přebalu lesklá Táto učebnica je historicky vôbec prvou učebnicou trestného práva Európskej únie v Slovenskej republike, ako aj v Českej republike. Keďže obsahuje aj kritické pohľady, mohla by niesť názov Základy trestného práva Európskej únie s nadhľadom. Rozhodne nie je diktátom nudných poučiek, ale je pútavým výkladom. Dnes už neplatí tradičné dvojrozmerné vnímanie trestného práva – „trestné právo hmotné“ a „trestné právo procesné“. Právna obec musí prijať skutočnosť, že „hmota“ ako aj aj „proces“ v členských štátoch Európskej únie sú ovplyvňované medzinárodnými či európskymi požiadavkami. Toho dôsledkom trestné právo dostalo ďalšie rozmery – „medzinárodné trestné právo“ a „trestné právo Európskej únie“. Učebnica je určená študentom škôl práva a policajných akadémii, ako aj praktikom so záujmom o porozumenie trestného práva na úrovni Európskej únie. Keďže má medzinárodné spracovanie, je vhodná pre... (alza.cz)

Učební pomůcka pro vysokoškolskou výuku práva sociálního zabezpečení je přehledně zpracovaná podle jednotlivých systémů sociálního zabezpečení a srozumitelnou formou představuje jejich stěžejní instituty. Ve svém již pátém vydání byla značně přepracována a aktualizována k 1. 9. 2018. Kapitoly jsou věnovány jednotlivým podsystémům sociálního zabezpečení (nemocenské, důchodové a zdravotní pojištění, placení pojistného na tato pojištění, pravomoc a působnost orgánů sociálního zabezpečení, rozhodování o jednotlivých sociálních dávkách, státní sociální podpora, sociální pomoc aj.). Zvlášť je pojednáno postavení osoby samostatně výdělečně činné v systému sociálního zabezpečení a nově je připojena kapitola oevropském právu sociálního zabezpečení. Kapitoly jsou rozčleněny do těchto částí: V úvodu je nastíněna problematika a jsou vytyčeny stěžejní problémy tématu s uvedením pramenů práva. Následují modelové příklady s podrobným řešením a odkazy na právní úpravu, včetně stručného rozboru použitých právních pojmů. Další část obsahuje zadání příkladů a úkolů k samostatnému procvičování probrané látky. Příklady vycházejí z typických životních situací a jejich řešení rozvíjí schopnost studentů interpretovat a aplikovat příslušné právní předpisy. Kapitolu uzavírají kontrolní otázky určené k prověření získaných znalostí. Kromě studentů a pedagogů mohou praktikum využít i zaměstnanci státní správy, kterým pomůže ve snadnější orientaci v problematice sociálního zabezpečení a ukáže jim možná řešení problémů z praxe. (knihydobrovsky.cz)

Učebnice je určena pro výuku volitelného předmětu Seminář a praktikum z chemie. Obsahuje návody a praktické laboratorní pokusy a aktualizace základního učiva. (patro.cz)

Učebnice je určena pro výuku volitelného předmětu Semináře a praktikum z fyziky v rámci osnov vzdělávacího programu Základní škola. Svým praktickým zaměřením však obohatí i běžnou výuku fyziky. Má schvalovací doložku MŠMT ČR. (patro.cz)

Učební pomůcka pro vysokoškolskou výuku práva sociálního zabezpečení je přehledně zpracovaná podle jednotlivých systémů sociálního zabezpečení a srozumitelnou formou představuje jejich stěžejní instituty. Ve svém již pátém vydání byla značně přepracována a aktualizována k 1. 9. 2018. Kapitoly jsou věnovány jednotlivým podsystémům sociálního zabezpečení (nemocenské, důchodové a zdravotní pojištění, placení pojistného na tato pojištění, pravomoc a působnost orgánů sociálního zabezpečení, rozhodování o jednotlivých sociálních dávkách, státní sociální podpora, sociální pomoc aj.). Zvlášť je pojednáno postavení osoby samostatně výdělečně činné v systému sociálního zabezpečení a nově je připojena kapitola oevropském právu sociálního zabezpečení. Kapitoly jsou rozčleněny do těchto částí: V úvodu je nastíněna problematika a jsou vytyčeny stěžejní problémy tématu s uvedením pramenů práva. Následují modelové příklady s podrobným řešením a odkazy na právní úpravu, včetně stručného rozboru použitých právních pojmů. Další část obsahuje zadání příkladů a úkolů k samostatnému procvičování probrané látky. Příklady vycházejí z typických životních situací a jejich řešení rozvíjí schopnost studentů interpretovat a aplikovat příslušné právní předpisy. Kapitolu uzavírají kontrolní otázky určené k prověření získaných znalostí. Kromě studentů a pedagogů mohou praktikum využít i zaměstnanci státní správy, kterým pomůže ve snadnější orientaci v problematice sociálního zabezpečení a ukáže jim možná řešení problémů z praxe. (patro.cz)

Učební pomůcka pro vysokoškolskou výuku práva sociálního zabezpečení je přehledně zpracovaná podle jednotlivých systémů sociálního zabezpečení a srozumitelnou formou představuje jejich stěžejní instituty. Ve svém již šestém vydání byla aktualizována podle právního stavu k 1. 9. 2022. Kapitoly jsou věnovány jednotlivým podsystémům sociálního zabezpečení (nemocenské, důchodové a zdravotní pojištění, placení pojistného na tato pojištění, pravomoc a působnost orgánů sociálního zabezpečení, rozhodování o jednotlivých sociálních dávkách, státní sociální podpora, sociální pomoc aj.). Zvlášť je pojednáno postavení osoby samostatně výdělečně činné v systému sociálního zabezpečení a nově je připojena kapitola oevropském právu sociálního zabezpečení. Kapitoly jsou rozčleněny do těchto částí: V úvodu je nastíněna problematika a jsou vytyčeny stěžejní problémy tématu s uvedením pramenů práva. Následují modelové příklady s podrobným řešením a odkazy na právní úpravu, včetně stručného rozboru použitých právních pojmů. Další část obsahuje zadání příkladů a úkolů k samostatnému procvičování probrané látky. Příklady vycházejí z typických životních situací a jejich řešení rozvíjí schopnost studentů interpretovat a aplikovat příslušné právní předpisy. Kapitolu uzavírají kontrolní otázky určené k prověření získaných znalostí. Kromě studentů a pedagogů mohou praktikum využít i zaměstnanci státní správy, kterým pomůže ve snadnější orientaci v problematice sociálního zabezpečení a ukáže jim možná řešení problémů z praxe. (knihydobrovsky.cz)

Praktická příručka nejen pro studenty právnických fakult, na jednotlivých případech jsou ilustrovány jednotlivé oblasti práva životního prostředí. Autoři originálně pracují s reálnými případy a v každé kapitole najdou studenti odkazy na reportáže České televize k jednotlivým kauzám. Pomocí příkladů, schémat a tabulek projdou studenti celým kursem práva životního prostředí. (knihydobrovsky.cz)

Monografia maliara a fotografa Jozefa Bubáka. (knihydobrovsky.cz)

Kniha - autor Kamila Bubelová; Petr Dostalík, 192 stran, česky, brožovaná (alza.cz)

Kniha - autor Olga Rosenkranzová; Filip Melzer; Lukáš Hlouch, česky, brožovaná bez přebalu lesklá Praktikum z právní metodologie je určeno primárně pro studenty právnických fakult k rozvoji právního myšlení, kterým se jednou budou odlišovat od neprávníků, k nácviku interpretačních a argumentačních schopností a dovedností. Praktikum se zaměřuje výhradně na metodologické aspekty práva - jako jsou interpretační metody, řešení kolize právních norem a kolize právních principů, tedy aplikace testů proporcionality, včetně nástinu metodologie právní komparatistiky. Každá kapitola obsahuje kratší teoretický úvod do problematiky, který nemá ambice podat vyčerpávající definice, ale spíše probouzet otázky, studijní a badatelskou zvídavost a poukázat na vzájemné souvislosti metod. Všechny výkladové metody a argumenty spolu úzce souvisí a jsou provázány. Přesto z didaktického hlediska jsou témata zaměřena vždy na dílčí konkrétní metodu nebo problematiku. Součástí každé... (alza.cz)

Kniha - autor František Jáchim, 128 stran, česky, brožovaná bez přebalu lesklá Učebnice je určena pro výuku volitelného předmětu Semináře a praktikum z fyziky v rámci osnov vzdělávacího programu Základní škola. Svým praktickým zaměřením však obohatí i běžnou výuku fyziky. Má schvalovací doložku MŠMT ČR. (alza.cz)

Predkladané učebné texty sú určené najmä študentom právnických fakúlt. Ich cieľom je zrozumiteľnou formou oboznámiť študentov právnických fakúlt nielen so základnými poznatkami z vedného odboru správneho práva hmotného – všeobecnej časti, ale aj s problémami spojenými s ich uplatňovaním v aplikačnej praxi. Pri formulovaní základných poznatkov verejnej správy autor vychádzal z najnovších výsledkov súčasnej našej, ako aj zahraničnej teórie a aktuálnej judikatúry. V ôsmich kapitolách a na viacerých praktických prípadoch sa pokúsil priblížiť základy fungovania verejnej správy a postavenia správneho práva vo verejnej správe v slovenskom, ako aj európskom práve. Učebné texty majú snahu v skrátenej verzii objasňovať inštitúty ako sústava orgánov verejnej správy, fungovanie územnej samosprávy, metódy a formy činnosti verejnej správy, administratívnoprávna zodpovednosť, ako aj zodpovednosť za samotný výkon verejnej správy. Pre lepšiu ilustráciu sú obsahom publikácie konkrétne prípady s kontrolnými otázkami. Učebné texty sú primárne určené na bakalárske štúdium, no predpokladá sa, že čitateľ už má základné vedomosti z danej problematiky, pretože predkladané učebné texty sa venujú len vybraným inštitútom vo verejnej správe a len dopĺňajú základné vedomosti. (knihydobrovsky.cz)

Kniha – autor Denisa Dulaková; Anton Dulak, 112 stran, slovensky, brožovaná bez přebalu lesklá - autor Denisa Dulaková; Anton Dulak, 112 stran, slovensky, brožovaná bez přebalu lesklá Cieľom druhého dielu učebnej pomôcky Repetitórium z občianskeho práva hmotného s otázkami a s príkladmi je sprostredkovať základy občianskeho záväzkového práva. Autori týmto spôsobom reagujú na opakované požiadavky študentov viesť odborné semináre formou riešenia praktických zadaní a príkladov z reálneho života. Každá téma má tri časti – teoretické východiská, pomocou ktorej študent získa základné znalosti o konkrétnej problematike, teoretické otázky, v ktorej autori naformulovali otázky k danej téme, a praktické príklady, ktorá obsahuje praktické zadania a príklady. Učebnica je určená predovšetkým študentom právnických fakúlt. Potrebám študentov zodpovedá aj volená štruktúra praktika, keďže jej jednotlivé časti vychádzajú z nosných predmetov vyučovaných na katedrách občianskeho... (alza.cz)

Predkladané učebné texty sú určené najmä študentom právnických fakúlt. Ich cieľom je zrozumiteľnou formou oboznámiť študentov právnických fakúlt nielen so základnými poznatkami z vedného odboru správneho práva hmotného – všeobecnej časti, ale aj s problémami spojenými s ich uplatňovaním v aplikačnej praxi. Pri formulovaní základných poznatkov verejnej správy autor vychádzal z najnovších výsledkov súčasnej našej, ako aj zahraničnej teórie a aktuálnej judikatúry. V ôsmich kapitolách a na viacerých praktických prípadoch sa pokúsil priblížiť základy fungovania verejnej správy a postavenia správneho práva vo verejnej správe v slovenskom, ako aj európskom práve. Učebné texty majú snahu v skrátenej verzii objasňovať inštitúty ako sústava orgánov verejnej správy, fungovanie územnej samosprávy, metódy a formy činnosti verejnej správy, administratívnoprávna zodpovednosť, ako aj zodpovednosť za samotný výkon verejnej správy. Pre lepšiu ilustráciu sú obsahom publikácie konkrétne prípady s kontrolnými otázkami. Učebné texty sú primárne určené na bakalárske štúdium, no predpokladá sa, že čitateľ už má základné vedomosti z danej problematiky, pretože predkladané učebné texty sa venujú len vybraným inštitútom vo verejnej správe a len dopĺňajú základné vedomosti. (patro.cz)

Praktikum z právní metodologie je určeno primárně pro studenty právnických fakult k rozvoji právního myšlení, kterým se jednou budou odlišovat od neprávníků, k nácviku interpretačních a argumentačních schopností a dovedností. Praktikum se zaměřuje výhradně na metodologické aspekty práva - jako jsou interpretační metody, řešení kolize právních norem a kolize právních principů, tedy aplikace testů proporcionality, včetně nástinu metodologie právní komparatistiky. Každá kapitola obsahuje kratší teoretický úvod do problematiky, který nemá ambice podat vyčerpávající definice, ale spíše probouzet otázky, studijní a badatelskou zvídavost a poukázat na vzájemné souvislosti metod. Všechny výkladové metody a argumenty spolu úzce souvisí a jsou provázány. Přesto z didaktického hlediska jsou témata zaměřena vždy na dílčí konkrétní metodu nebo problematiku. Součástí každé kapitoly jsou cvičení a případové studie vycházející ze zásadní judikatury Ústavního soudu ČR, Nejvyššího správního soudu, Nejvyššího soudu ČR, Evropského soudu pro lidská práva, Soudního dvora Evropské unie a také z případů řešených veřejným ochráncem práv. Věcně se tedy jedná o kazuistiku z celého právního řádu, zejména problematiku civilního, správního a ústavního práva (a zde především o ochranu základních lidských práv a antidiskriminační právo). Konkrétně byly zvoleny tematicky poutavé a zajímavé kauzy, jako je např. problematika povinného očkování, diskriminace intersexuálních osob, nošení náboženských symbolů, poskytování informací o platech úředníků a jiné. (knihydobrovsky.cz)

Praktikum je studijní pomůckou pro práci na seminářích z římského práva. Ve dvanácti kapitolách se věnuje jednotlivým institutům římského práva – civilnímu procesu, rodině, právním úkonům, věcným právům, obligačnímu a dědickému právu. (knihydobrovsky.cz)

Praktikum je neocenitelnou studijní pomůckou pro přípravu a práci na seminářích z římského práva.Obsahuje čtrnáct kapitol, které se věnují jednotlivým institutům římského práva – civilnímu procesu, osobám, rodině, věcným právům, obligačnímu, dědickému a trestnímu právu a dalším.Ve třetím vydání bylo praktikum výrazně rozšířeno. Přibyly texty z různých oblastí římského trestního práva a zcela nově zpracovaná kapitola příkladů z recepce římského práva.Každá kapitola je rozdělena na teoretickou část, v níž jsou obsaženy základní pojmy a zásady dané právní oblasti, a na praktickou část, kde čtenář nalezne velké množství textů v latinském originále a jeho českém překladu, doplněných inspirativními otázkami a úkoly k řešení.Výběr textů byl proveden s ohledem na znalosti a schopnosti studentů práva v prvním ročníku.Publikace je určena především studentům právnických fakult. (knihydobrovsky.cz)