Trestný poriadok - jozef čentéš

V porovnaní s predchádzajúcim 4. vydaním diela sú v 5. aktualizovanom vydaní zapracované všetky zmeny a aktualizované aj uvádzané súvisiace predpisy tak, aby zodpovedali právnemu stavu k 15. 8. 2021. Veľký komentár je doplnený o novú judikatúru, čím stúpa jeho informačná hodnota pre čitateľa. Pokiaľ ide o systematiku spracovania komentára, k jednotlivým ustanoveniam zákona sa uvádzajú súvisiace medzinárodné zmluvy a predpisy EÚ, súvisiace právne predpisy SR, súvisiace ustanovenia, vzťah k iným ustanoveniam; komentáre; judikatúra. Dielo má všetky predpoklady stať sa publikáciou, ktorá bude obohatením trestnoprávnej teórie i praxe orgánov činných v trestnom konaní a justície. (knihydobrovsky.cz)

Trestné právo procesné patrí medzi jedno z najviac dynamicky sa rozvíjajúcich právnych odvetví.Zatiaľ čo v minulosti bolo trestné právo výsadou vnútroštátnej trestnej politiky, v súčasnosti je zásadným spôsobom ovplyvňované aj právom Európskej únie a inými medzinárodnými záväzkami. Dôkazom toho je skutočnosť, že od účinnosti Trestného poriadku v roku 2006, bol uvedený predpis novelizovaný viac ako 60-krát, čo je výrazne viac ako starý Trestný poriadok z roku 1961 za viac ako 40-ročnú účinnosť. Preto je potrebné, aby komentáre flexibilne reagovali aj na túto situáciu. Autori, vedecko-pedagogickí pracovníci Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy, Právnickej fakulty Trnavskej univerzity a sudca Najvyššieho súdu SR, na základe dlhoročných teoretických a praktických skúseností predkladajú obsiahly komentár k Trestnému poriadku. Autori si kladú za cieľ ponúknuť čitateľovi podrobný výklad jednotlivých ustanovení uvedenej normy, kde zvýšený dôraz kladú na nedávne legislatívne zmeny. Komentár je doplnený o relevantnú judikatúru, či už vnútroštátnych súdov, alebo európskych súdov, a doktrinálny výklad jednotlivých ustanovení. (knihydobrovsky.cz)

NR SR schválila 8. februára 2024 novelu Trestného zákona. Nové trestné kódexy mali nadobudnúť právoplatnosť 15. marca 2024. Novelu zákona prezidentka SR podpísala a posunula Ústavnému súdu SR, aby zákon posúdili a prípadne stihli pozastaviť jeho účinnosť ešte pred tým, než 15. marca vstúpi do účinnosti.Malo dôjsť k viacerým zmenám pri trestných sadzbách, hraniciach škôd pri majetkovej trestnej činnosti aj k úprave premlčacích lehôt. Novela Trestného zákona bola pozastavená. Legislatíva počítala aj so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry a tak sa aj stane, a to od 20. marca prestane existovať Úrad špeciálnej prokuratúry. Prípady, ktoré dozoroval, budú spadať pod Generálnu prokuratúru. Časť zamestnancov prejde rovnako pod Generálnu prokuratúru. (knihydobrovsky.cz)

Kniha obsahuje úplné znenie zákona NR SR č. 301/2005 Z. z. s rozsiahlym komentárom a judikatúrou po poslednej novele vykonanej zákonom NR SR č. 214/2019. Základným cieľom Trestného poriadku je zefektívnenie, zjednodušenie, zrýchlenie a zhospodárnenie trestného procesu, čím sa zabezpečuje účinnejšia ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb, ako aj ochrana celospoločenských záujmov. Štrukturálne zmeny možno vidieť v presune kompetencií medzi orgánmi činnými v trestnom konaní (policajt a prokurátor) a súdom, ktorý ako nezávislý štátny orgán meritórne rozhoduje vo veci. Zásadná zmena v presune kompetencií sa týka konania pred súdom. Okresný súd je základným článkom súdnej sústavy, pretože konania v prvom stupni sa o všetkých veciach konajú na tomto súde. V poslednom období došlo k podstatným zmenám Trestného poriadku a všetky tieto zmeny sú už zachytené v tejto knihe, ktorá slúži predovšetkým potrebám dennej praxe. (patro.cz)

Kniha obsahuje úplné znenie zákona NR SR č. 301/2005 Z. z. s rozsiahlym komentárom a judikatúrou po poslednej novele vykonanej zákonom NR SR č. 214/2019. Základným cieľom Trestného poriadku je zefektívnenie, zjednodušenie, zrýchlenie a zhospodárnenie trestného procesu, čím sa zabezpečuje účinnejšia ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb, ako aj ochrana celospoločenských záujmov. Štrukturálne zmeny možno vidieť v presune kompetencií medzi orgánmi činnými v trestnom konaní (policajt a prokurátor) a súdom, ktorý ako nezávislý štátny orgán meritórne rozhoduje vo veci. Zásadná zmena v presune kompetencií sa týka konania pred súdom. Okresný súd je základným článkom súdnej sústavy, pretože konania v prvom stupni sa o všetkých veciach konajú na tomto súde. V poslednom období došlo k podstatným zmenám Trestného poriadku a všetky tieto zmeny sú už zachytené v tejto knihe, ktorá slúži predovšetkým potrebám dennej praxe. (knihydobrovsky.cz)

Správny poriadok a Správny súdny poriadok 2. diel, vychádza v edičnej rade JUDIKATÚRA vydavateľstva EUROKÓDEX. Publikácia sa snaží svojím obsahom veľmi citlivo reagovať na potreby aplikačnej praxe a ponúknuť čitateľovi široké spektrum veľmi zaujímavých rozhodnutí prijatých správnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Predkladané judikáty ( 87 judikátov ) sa týkajú rozsiahlej problematiky z rôznych oblastí verejnej správy. V mnohých judikátoch a ich dôvodoch je možné nájsť vhodnú interpretačnú pomôcku i pre rozhodovacie procesy jednak v oblasti rozhodovania vo verejnej správe, ako i v správnom súdnom konaní. V súčasnej hektickej dobe, keď sú orgány verejnej moci doslova zaplavené veľkým množstvom agendy z rôznych oblastí verejnej správy, môže sa stať táto publikácia pri rozhodovacej činnosti doslova pravou rukou zamestnancov verejnej správy, tiež i pomôckou akademickej obce pri prepájaní teórie s aplikačnou praxou, ale i pre advokátov špecializujúcich sa na problematiku správneho práva, ako i oblasť správneho súdnictva. Publikáciu vhodným spôsobom využijú i študenti právnických fakúlt v Slovenskej republike, mimovládne neziskové organizácie a v neposlednom rade i sudcovia správnych súdov, ale i asistenti sudcov NS SR, vyšší súdni úradníci správnych súdov, a to obzvlášť po kreovaní veľkého senátu v rámci správneho kolégia NS SR, keď tento právny stav kladie ešte väčší dôraz a oprávnené požiadavky na právnu istotu a s ňou úzko spätú zásadu legitímneho očakávania v rozhodovacích procesoch. Publikácia obsahuje "skutočnú judikatúru" Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pretože sú tu zaradené iba tie rozhodnutia, ktoré prešli kvalifikovaným judikatúrnym procesom na najvyššom súde, čo je veľká pridaná hodnota publikácie pre aplikačnú prax. Predmetná judikatúra je zaradená do určitých systematických celkov z hľadiska jej lepšej prehľadnosti. Na záver je potrebné uviesť, že predkladané judikáty predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax a po prijatí Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015 Z. z.), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016 mnohé rozhodnutia môžu byť inšpiráciou a zároveň významnou pomôckou nielen pre rozhodovacie procesy vo verejnej správe, ale i pre podanie napr. všeobecnej správnej žaloby, sankčnej žaloby, zásahovej žaloby, nečinnostnej žaloby, ale i ďalších správnych žalôb, ako i kasačnej sťažnosti a vôbec v správnom súdnom konaní. (patro.cz)

Publikácia obsahuje úplné znenie zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok s ustanoveniami, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2016 v dôsledku zavedenia trestnej zodpovednosti právnickych osôb. Vzhľadom na previazanosť právnej úpravy je súčasťou publikácie aj znenie zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb. (patro.cz)

Kniha - autor Jozef Čentéš, 1112 stran, slovensky, pevná bez přebalu lesklá (alza.cz)

Kniha - 432 stran, slovensky, brožovaná bez přebalu lesklá Trestné právo je jedno z odvetvia verejného práva, ktoré poskytuje ochranu spoločenským záujmom uvedeným v Trestnom zákone pred protiprávnymi konaniami tým, že určuje, čo je trestným činom, vymedzuje podmienky a predpoklady trestnej zodpovednosti, ustanovuje tresty a ochranné opatrenia a vedie subjekty k plneniu zákonných povinností a zachovaniu pravidiel spolužitia. V trestnom práve rozlišujeme trestné právo hmotné, ktoré určuje, ktoré konanie je trestné a aké opatrenia možno použiť voči páchateľom trestných činov, a trestné právo procesné, ktoré upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní pri zisťovaní a prejednávaní trestných činov a pri výkone rozhodnutí, ako aj práva a povinnosti osôb zúčastňujúcich sa v trestnom konaní. Hlavným prameňom trestného práva je Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. a Trestný poriadok č. 301/2005 Z. z., ale i ďalšie súvisiace právne predpisy, ktoré sú obsahom tejto... (alza.cz)

Kniha - 560 stran, slovensky Cieľom novely Trestného poriadku bolo zvýšiť ochranu obzvlášť zraniteľných obetí trestných činov a ochrániť ich pred druhotnou viktimizáciou. Platný právny poriadok poskytoval obzvlášť zraniteľným obetiam trestných činov zvýšenú formu ochrany, ktorá však stále nebola dostatočná. Doteraz zákon priznával obeti trestného činu ochranu pred druhotnou viktimizáciou v podobe zabránenia styku s páchateľom trestného činu. Obeť o prijatie takýchto opatrení žiadať nemusela, nárok jej vyplýval priamo zo zákona. Trestný poriadok v dotknutom prípade identifikoval tento subjekt ako „páchateľa“, pričom jeho legálnu definíciu nezakotvuje. Otázne tak bolo právne určiť, koho a v akom momente trestného konania možno označiť za páchateľa, voči ktorému svedčí právo obete na nekontaktovanie sa s ním. Uvedený stav mohol byť odstránený zavedením legálnej definície páchateľa, čo sa však vzhľadom na rozdielny prístup Trestného poriadku k tomuto označeniu... (alza.cz)

Kniha - 64 stran, slovensky Základným cieľom právnej úpravy novely exekučného poriadku je zrýchliť a zefektívniť vedenie exekúcií na uspokojenie práv na nepeňažné plnenie, ako aj zefektívniť právnu úpravu vynucovania iných povinností nevyhnutných pre ukončenie exekučného konania. V tejto súvislosti sa zaviedli tzv. donucovacie opatrenia, ktorými majú byť peňažná pokuta, zadržanie vodičského preukazu, zadržanie osvedčenia o evidencii vozidla a použitie technických prostriedkov brániacich užívaniu veci. Tieto donucovacie opatrenia budú aplikovateľné nielen pri vynucovaní plnenia povinnosti súčinnosti (v tomto prípade však len donucovacie opatrenie v podobe peňažnej pokuty) a povinnosti uskutočniť vyhlásenie o majetku, ale aj v exekučných konaniach vedených na uspokojenie práv na nepeňažné plnenie, ako aj v exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom (v súvislosti s čím súčasne dochádza k vypusteniu právnej úpravy exekúcie zadržaním vodičského preukazu). (alza.cz)

V roku 2005 vyšiel prvý komentár k zákonu č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Tento komentár bol vypracovaný na základe spoločnej iniciatívy Notárskej komory Slovenskej republiky a Notárskej akadémie Slovenska. V čase, keď bol tento komentár vydaný, bol Notársky poriadok v účinnosti už dvanásť rokov a notárska pospolitosť pociťovala absenciu publikácie tohto charakteru. V nasledujúcich rokoch prešiel zákon viacerými zmenami - v roku 2009 zákonom č. 304/2009 Z. z. a najmä v roku 2015, keď bol zákonom č. 397/2015 Z. z. s účinnosťou od 1. decembra 2015 vo viacerých ustanoveniach novelizovaný. Zároveň 1. júla 2016 nadobudla účinnosť rekodifikácia civilného procesného práva v Slovenskej republike a Občiansky súdny poriadok bol nahradený troma predpismi - Civilným sporovým poriadkom, Civilným mimosporovým poriadkom a Správnym súdnym poriadkom. Komora sa rozhodla v súvislosti s týmito prijatými právnymi normami pripraviť predovšetkým pre notárov nový komentár k Notárskemu poriadku ako reakciu na uvedené zmeny. Publikácia má ašpiráciu ako praktická príručka uspokojiť potreby predovšetkým notárskej obce, napomôcť pri každodennej práci notárov, notárskych kandidátov, notárskych koncipientov, ako aj ďalších zamestnancov notárskych kancelárií. Je však určená celej odbornej právnickej verejnosti. (knihydobrovsky.cz)

Kniha - 416 stran, slovensky Základným cieľom ostatnej novely Trestného poriadku je zákonodarnou úpravou ochrániť záujem dieťaťa a eliminovať osobitne psychickú ujmu dieťaťa, ktorú môže dieťa utrpieť pri zatknutí alebo pri zadržaní jeho rodiča alebo jemu blízkej osoby. K rovnakej ochrane má dôjsť aj pri vykonávaní domovej prehliadky alebo prehliadky iných priestorov, kde sa nachádza dieťa. Ide o reakciu na viaceré prípady z praxe, keď pri policajnom zásahu najmä voči rodičom detí boli zásahy a oprávnenia podľa Trestného poriadku vykonané neprimerane a bezohľadne vo vzťahu k prítomným maloletým deťom. (alza.cz)

Druhé doplnené a aktualizované vydanieUčebné texty „Praktikum z trestného práva hmotného“ majú za cieľ naučiť študentov aplikovať teoretické poznatky získané štúdiom v praxi. Ako najvhodnejšia metóda sa na to osvedčila tzv. Metóda prípadových štúdií (case study), ktorá patrí medzi aktivizačné metódy. Vzhľadom na to, že táto metóda sa už dlhé obdobie úspešne používa pri vysokoškolskom vyučovaní trestného práva, autori sa v nej rozhodli pokračovať.Metóda prípadových štúdií sa uplatňuje pri riešení prípadu, ktorý skutočne nastal a riešenie ktorého slúži ako vzor pre neskoršie vzdelávanie študentov, alebo vymysleného (umelého) prípadu, ktorý má slúžiť ako vzor pre riešenie podobných prípadov. Podstata týchto metód spočíva v tom, že účastníci dostanú opis istej situácie alebo prípadu z danej oblasti. Opis situácie obsahuje jednu alebo niekoľko úloh, ktoré majú študentov motivovať na riešenie problému – právnu kvalifikáciu opísanej situácie či vyriešenie prípadu.Výhodou a prínosom metódy prípadových štúdií pri výučbe trestného práva je to, že aktívnym učením, ktoré vyžaduje tvorivé myslenie, sa študenti učia aplikovať teoretické poznatky, ktoré získali predchádzajúcim štúdiom na konkrétny prípad.Obsah publikácie je usporiadaný v súlade so systematikou trestného práva. Každá kapitola obsahuje prípadové štúdie určené na precvičovanie problematiky, ktorá bola prebratá na cvičeniach. Vzhľadom na to, že prípadové metódy sa môžu úspešne využiť len vtedy, ak študenti, ktorí majú riešiť prípad, majú dostatok teoretických vedomostí z danej oblasti, v každej kapitole je uvedená súvisiaca judikatúra a kontrolné otázky, na ktoré by študenti pred riešením modelových situácií mali vedieť zodpovedať.Text reaguje na početné legislatívne zmeny od predchádzajúceho vydania a do obsahu je zapracovaná aj trestná zodpovednosť právnických osôb.Predkladaná publikácia je určená pre študentov vysokých škôl študujúcich predmet trestné právo hmotné a jej cieľom je precvičovanie problematiky a získanie schopnosti aplikovať teoretické poznatky v praxi. (knihydobrovsky.cz)

Druhé doplnené a aktualizované vydanie Učebné texty „Praktikum z trestného práva hmotného“ majú za cieľ naučiť študentov aplikovať teoretické poznatky získané štúdiom v praxi. Ako najvhodnejšia metóda sa na to osvedčila tzv. Metóda prípadových štúdií (case study), ktorá patrí medzi aktivizačné metódy. Vzhľadom na to, že táto metóda sa už dlhé obdobie úspešne používa pri vysokoškolskom vyučovaní trestného práva, autori sa v nej rozhodli pokračovať. Metóda prípadových štúdií sa uplatňuje pri riešení prípadu, ktorý skutočne nastal a riešenie ktorého slúži ako vzor pre neskoršie vzdelávanie študentov, alebo vymysleného (umelého) prípadu, ktorý má slúžiť ako vzor pre riešenie podobných prípadov. Podstata týchto metód spočíva v tom, že účastníci dostanú opis istej situácie alebo prípadu z danej oblasti. Opis situácie obsahuje jednu alebo niekoľko úloh, ktoré majú študentov motivovať na riešenie problému – právnu kvalifikáciu opísanej situácie či vyriešenie prípadu. Výhodou a prínosom metódy prípadových štúdií pri výučbe trestného práva je to, že aktívnym učením, ktoré vyžaduje tvorivé myslenie, sa študenti učia aplikovať teoretické poznatky, ktoré získali predchádzajúcim štúdiom na konkrétny prípad. Obsah publikácie je usporiadaný v súlade so systematikou trestného práva. Každá kapitola obsahuje prípadové štúdie určené na precvičovanie problematiky, ktorá bola prebratá na cvičeniach. Vzhľadom na to, že prípadové metódy sa môžu úspešne využiť len vtedy, ak študenti, ktorí majú riešiť prípad, majú dostatok teoretických vedomostí z danej oblasti, v každej kapitole je uvedená súvisiaca judikatúra a kontrolné otázky, na ktoré by študenti pred riešením modelových situácií mali vedieť zodpovedať. Text reaguje na početné legislatívne zmeny od predchádzajúceho vydania a do obsahu je zapracovaná aj trestná zodpovednosť právnických osôb. Predkladaná publikácia je určená pre študentov vysokých škôl študujúcich predmet trestné právo hmotné a jej cieľom je precvičovanie problematiky a získanie schopnosti aplikovať teoretické poznatky v praxi. (patro.cz)

Komentár k zákonu o obetiach trestných činov je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k spomínanému zákonu. Autor, profesor trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami a člen pracovnej skupiny Ministerstva spravodlivosti SR k príprave transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, ktorý sa aktívne podieľal na príprave uvedeného zákona, v krátkom čase po účinnosti zákona spracoval komentár k jeho príslušným ustanoveniam. Obetiam trestných činov, ktorým bola spôsobená ujma na živote, zdraví, majetku, cti alebo iných právach, spočiatku medzinárodné dokumenty nepriznávali žiadne osobitné práva. Koncom 20. storočia sa okrem posilňovania práv osôb, proti ktorým sa vedie trestné stíhanie, začala diskusia o posilnení práv poškodených trestnými činmi – obetí. Bolo to najmä v súvislosti s restoratívnou funkciou trestania. Rada Európskej únie prijala 15. marca 2001 rámcové rozhodnutie o postavení obetí v trestnom konaní a v roku 2004 smernicu 2004/80/ES z 29. apríla 2004 bol rámec postavenia obetí doplnený aj o odškodňovanie obetí trestných činov v cezhraničných situáciách. Prijatím Lisabonskej zmluvy sa problematika obetí upravila aj v primárnom práve EÚ. Následne bola prijatá smernica 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze a smernica 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov. Zákonom o obetiach sa vykonáva transpozícia predovšetkým smernice 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a smernice 2004/80/ES o odškodňovaní obetí trestných činov. Do prijatia zákona o obetiach v podmienkach Slovenskej republiky absentovala ucelená právna úprava týkajúca sa ochrany, poskytovania pomoci a odškodňovania obetí trestných činov. Slovenská trestnoprávna teória ani legislatíva pojem „obeť“ dosiaľ nepoužívali. Slovenský právny poriadok preferoval pojem „poškodený“. Požiadavky na zabezpečenie osobitnej starostlivosti o obete trestných činov, ktoré presahujú úpravu trestného konania, boli čiastkovo riešené v Trestnom poriadku, ale najmä v iných osobitných zákonoch v gescii viacerých rezortov. Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o obetiach, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov EÚ, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Výklad je doplnený aj pomocou usmernenia Generálneho riaditeľstva Spravodlivosti týkajúceho sa transpozície a implementácie smernice 2012/29/EÚ, ktorého cieľom bolo uľahčenie efektívnej a včasnej transpozície smernice 2012/29/EÚ. Tento dokument je určený pre členské štáty, aby aplikovali jednotný výklad ustanovení smernice 2012/29/EÚ. Nemá právnu záväznosť a je určený iba pre usmernenie procesu transpozície. Vzhľadom na to, že v slovenskej a zahraničnej literatúre sú publikované početné monografie, štúdie a články k problematike obetí trestných činov, z dostupných informácií sme sa pokúsili vybrať, zoradiť a prezentovať poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy, t. j. na jednej strane obetiam trestných činov a organizáciám na pomoc obetiam, na druhej strane orgánom činným v trestnom konaní a súdom, pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona. Na záver je uvedená príslušná judikatúra slovenských súdov a Súdneho dvora EÚ. Komentár je určený predovšetkým subjektom poskytujúcim pomoc obetiam a orgánom činným v trestnom konaní, ktoré pri svojej činnosti prichádzajú do kontaktu s obeťami trestných činov. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktoré pomáhajú obetiam trestných činov. (patro.cz)

Komentár k zákonu o obetiach trestných činov je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k spomínanému zákonu. Autor, profesor trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami a člen pracovnej skupiny Ministerstva spravodlivosti SR k príprave transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, ktorý sa aktívne podieľal na príprave uvedeného zákona, v krátkom čase po účinnosti zákona spracoval komentár k jeho príslušným ustanoveniam. Obetiam trestných činov, ktorým bola spôsobená ujma na živote, zdraví, majetku, cti alebo iných právach, spočiatku medzinárodné dokumenty nepriznávali žiadne osobitné práva. Koncom 20. storočia sa okrem posilňovania práv osôb, proti ktorým sa vedie trestné stíhanie, začala diskusia o posilnení práv poškodených trestnými činmi – obetí. Bolo to najmä v súvislosti s restoratívnou funkciou trestania. Rada Európskej únie prijala 15. marca 2001 rámcové rozhodnutie o postavení obetí v trestnom konaní a v roku 2004 smernicu 2004/80/ES z 29. apríla 2004 bol rámec postavenia obetí doplnený aj o odškodňovanie obetí trestných činov v cezhraničných situáciách. Prijatím Lisabonskej zmluvy sa problematika obetí upravila aj v primárnom práve EÚ. Následne bola prijatá smernica 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze a smernica 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov. Zákonom o obetiach sa vykonáva transpozícia predovšetkým smernice 2012/29/EÚ, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a smernice 2004/80/ES o odškodňovaní obetí trestných činov.Do prijatia zákona o obetiach v podmienkach Slovenskej republiky absentovala ucelená právna úprava týkajúca sa ochrany, poskytovania pomoci a odškodňovania obetí trestných činov. Slovenská trestnoprávna teória ani legislatíva pojem „obeť“ dosiaľ nepoužívali. Slovenský právny poriadok preferoval pojem „poškodený“. Požiadavky na zabezpečenie osobitnej starostlivosti o obete trestných činov, ktoré presahujú úpravu trestného konania, boli čiastkovo riešené v Trestnom poriadku, ale najmä v iných osobitných zákonoch v gescii viacerých rezortov.Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o obetiach, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov EÚ, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Výklad je doplnený aj pomocou usmernenia Generálneho riaditeľstva Spravodlivosti týkajúceho sa transpozície a implementácie smernice 2012/29/EÚ, ktorého cieľom bolo uľahčenie efektívnej a včasnej transpozície smernice 2012/29/EÚ. Tento dokument je určený pre členské štáty, aby aplikovali jednotný výklad ustanovení smernice 2012/29/EÚ. Nemá právnu záväznosť a je určený iba pre usmernenie procesu transpozície.Vzhľadom na to, že v slovenskej a zahraničnej literatúre sú publikované početné monografie, štúdie a články k problematike obetí trestných činov, z dostupných informácií sme sa pokúsili vybrať, zoradiť a prezentovať poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy, t. j. na jednej strane obetiam trestných činov a organizáciám na pomoc obetiam, na druhej strane orgánom činným v trestnom konaní a súdom, pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona. Na záver je uvedená príslušná judikatúra slovenských súdov a Súdneho dvora EÚ. Komentár je určený predovšetkým subjektom poskytujúcim pomoc obetiam a orgánom činným v trestnom konaní, ktoré pri svojej činnosti prichádzajú do kontaktu s obeťami trestných činov. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktoré pomáhajú obetiam trestných činov. (knihydobrovsky.cz)

Kniha - 384 stran, slovensky, brožovaná bez přebalu lesklá Publikácia obsahuje úplné znenie zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok s ustanoveniami, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2016 v dôsledku zavedenia trestnej zodpovednosti právnickych osôb. Vzhľadom na previazanosť právnej úpravy je súčasťou publikácie aj znenie zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb. (alza.cz)

V roku 2005 vyšiel prvý komentár k zákonu č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Tento komentár bol vypracovaný na základe spoločnej iniciatívy Notárskej komory Slovenskej republiky a Notárskej akadémie Slovenska. V čase, keď bol tento komentár vydaný, bol Notársky poriadok v účinnosti už dvanásť rokov a notárska pospolitosť pociťovala absenciu publikácie tohto charakteru. V nasledujúcich rokoch prešiel zákon viacerými zmenami - v roku 2009 zákonom č. 304/2009 Z. z. a najmä v roku 2015, keď bol zákonom č. 397/2015 Z. z. s účinnosťou od 1. decembra 2015 vo viacerých ustanoveniach novelizovaný. Zároveň 1. júla 2016 nadobudla účinnosť rekodifikácia civilného procesného práva v Slovenskej republike a Občiansky súdny poriadok bol nahradený troma predpismi - Civilným sporovým poriadkom, Civilným mimosporovým poriadkom a Správnym súdnym poriadkom. Komora sa rozhodla v súvislosti s týmito prijatými právnymi normami pripraviť predovšetkým pre notárov nový komentár k Notárskemu poriadku ako reakciu na uvedené zmeny. Publikácia má ašpiráciu ako praktická príručka uspokojiť potreby predovšetkým notárskej obce, napomôcť pri každodennej práci notárov, notárskych kandidátov, notárskych koncipientov, ako aj ďalších zamestnancov notárskych kancelárií. Je však určená celej odbornej právnickej verejnosti. (patro.cz)

Kniha - 832 stran, slovensky, brožovaná bez přebalu lesklá Kniha obsahuje úplné znenie zákona NR SR č. 301/2005 Z. z. s rozsiahlym komentárom a judikatúrou po poslednej novele vykonanej zákonom NR SR č. 214/2019. Základným cieľom Trestného poriadku je zefektívnenie, zjednodušenie, zrýchlenie a zhospodárnenie trestného procesu, čím sa zabezpečuje účinnejšia ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb, ako aj ochrana celospoločenských záujmov. Štrukturálne zmeny možno vidieť v presune kompetencií medzi orgánmi činnými v trestnom konaní (policajt a prokurátor) a súdom, ktorý ako nezávislý štátny orgán meritórne rozhoduje vo veci. Zásadná zmena v presune kompetencií sa týka konania pred súdom. Okresný súd je základným článkom súdnej sústavy, pretože konania v prvom stupni sa o všetkých veciach konajú na tomto súde. V poslednom období došlo k podstatným zmenám Trestného poriadku a všetky tieto zmeny sú už zachytené v tejto knihe, ktorá slúži... (alza.cz)

Aktívna ochrana obetí trestných činov predstavuje pre Európsku úniu a jej členské štáty jednu z hlavných priorít. Obete trestnej činnosti sa z rôznych dôvodov, minimálne preto, aby unikli pred trestnou činnosťou, niekedy presťahujú z jedného do druhého členského štátu Európskej únie. Obete násilia by mali byť chránené proti páchateľom trestnej činnosti nielen v krajine, kde majú zvyčajný pobyt, ale mali by mať k dispozícii opatrenia určené na ich ochranu, ktoré sa môžu uplatňovať v celej Európskej únii. Na dosiahnutie tohto cieľa bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze, podľa ktorej sa ochrana vyplývajúca z opatrení na ochranu obetí trestných činov prijatých podľa vnútroštátneho práva jedného členského štátu Európskej únie, môže rozšíriť na iný členský štát. Na účely zabránenia ďalšieho trestného činu voči obeti v inom členskom štáte by sa v ňom mal poskytnúť právny základ na uznanie rozhodnutia, ktoré sa predtým prijalo v prospech obete v pôvodnom štáte. Komentovaným zákonom o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach sa vykonáva transpozícia uvedenej smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky. Zákon o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach vychádza z obdobných zákonov schválených Národnou radou Slovenskej republiky, a to napríklad zákona č. 533/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii, a zákona č. 161/2013 Z. z. o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii. Rozdielom oproti týmto nástrojom uznávania a odovzdávania výkonu trestných rozhodnutí je, že v prípade európskeho ochranného príkazu nedochádza k odovzdaniu výkonu rozhodnutia do iného členského štátu bez možnosti jeho ďalšieho výkonu v štáte pôvodu, ale len k rozšíreniu aplikácie daného rozhodnutia, ktorým sa zabezpečuje ochrana určitej osoby, na územie iného členského štátu. Pri štruktúre hesla komentára bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov Európskej únie, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu, prípadne relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Komentár je určený predovšetkým subjektom poskytujúcim pomoc obetiam, orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré pri svojej činnosti prichádzajú do kontaktu s obeťami trestných činov. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktoré pomáhajú obetiam trestných činov. (patro.cz)

Európska integrácia sa nezaobíde bez úzkej spolupráce príslušných orgánov činných v trestnom konaní. Aj keď zakladajúce zmluvy neobsahovali žiadne ustanovenia týkajúce sa justičnej spolupráce medzi členskými štátmi, následne boli prijímané viaceré dokumenty, ktoré uľahčovali spoluprácu v trestnom konaní. Medzi významný nástroj justičnej spolupráce pri získavaní dôkazov v trestnom konaní možno považovať Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie z roku 2000. Prijatie tohto dohovoru predstavovalo významný posun na úseku dožiadania o vzájomnú pomoc v trestných veciach medzi štátmi EÚ. Zásadným nedostatkom tohto dohovoru je, že ho zatiaľ neratifikovali všetky štáty EÚ. Následne bolo prijatých viacero právnych nástrojov vzájomného uznávania justičných rozhodnutí medzi členskými štátmi. Dôsledkom toho bolo, že popri sebe existovalo viacero nástrojov založených na odlišných základných zásadách, konkrétne na zásade vzájomnej pomoci a na zásade vzájomného uznávania. To spôsobovalo, že uplatňovanie týchto nástrojov bolo zložité a pri aplikácii vznikalo množstvo problémov. Dovtedajší stav v získavaní dôkazov v cezhraničných situáciách v rámci EÚ bol hodnotený ako nevyhovujúci. Na základe uvedených skutočností bolo prijaté „politické rozhodnutie", že dovtedajšie nástroje na získavanie dôkazov v EÚ budú nahradené jediným nástrojom - európskym vyšetrovacím príkazom, ktorý by sa mal vzťahovať na všetky druhy dôkazov. Príslušným legislatívnym procesom bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Členským štátom vyplývala povinnosť do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov transponovať smernicu najneskôr do 22. mája 2017. Slovenská republika predmetnú smernicu transponovala do právneho poriadku zákonom č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach s účinnosťou od 15. októbra 2017. Uvedený zákon bol v roku 2019 novelizovaný zákonom č. 83/2019 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody. Komentár k zákonu o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k zákonu č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Komentár k jednotlivým ustanoveniam spracovali profesori trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami. Autori v ňom prezentujú poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Vzhľadom na to, že ide o nový inštitút, s ktorým nie sú v Slovenskej republike praktické skúsenosti, výklad jednotlivých ustanovení je obohatený aj o názory zahraničných autorov. Text komentára je doplnený o príslušnú judikatúru všeobecných súdov, Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora EÚ. Komentár je určený predovšetkým orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré budú vo svojej aplikačnej praxi realizovať justičnú spoluprácu v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktorých zaujíma justičná spolupráca v trestných veciach. (patro.cz)

Publikácia sa zaoberá predovšetkým problematikou odhaľovania trestných činov. Uvedená časť boja s kriminalitou nie je v súčasnosti komplexne skúmaná a rozpracovaná. Aktuálne trendy vo vývoji kriminality, najmä organizovanej a s medzinárodným prvkom, potvrdzujú, že doterajšie prístupy už nie sú dostatočné na zabezpečenie jej kontroly. Je potrebné klásť väčší dôraz na činnosť bezpečnostných zložiek zameranú na predchádzanie a zamedzovanie trestnej činnosti. Autori sa pokúsili priblížiť odhaľovanie trestných činov, cez prizmu získavania, spracovávania a využívania predovšetkým indikátorov trestnej činnosti, s prepojením na trestné konanie. Zameriavajú sa na prácu s informáciami v štádiu pred trestným konaním, ako aj v jeho rámci, osobitne v procese dokazovania. V monografii približujú nové stratégie a prístupy odhaľovania trestných činov s využitím operatívno-pátracej činnosti a spravodajskej činnosti. Odhaľovanie trestných činov chápu ako činnosti, ktoré sú vykonávané s cieľom zistenia samotnej existencie skutku, ktorý je možné kvalifikovať ako trestný čin a ktorý nebol oznámený príslušným orgánom a nie je ani inak evidovaný v príslušných štatistikách. V praxi sa v súčasnosti pozornosť dominantne zameriava na objasňovanie trestných činov, čo znamená reakciu na už spáchané a zistené protizákonné aktivity. Bezpečnostné zložky musia aktívnejšie pôsobiť už v „predpolí zločinu“ a teda získavať, analyzovať a vyhodnocovať informácie o pripravovanej trestnej činnosti. Takýto prístup je dôležitý aj pre neskoršie štádium objasňovania trestnej činnosti, nakoľko umožňuje získať a zadokumentovať informácie, ktoré môžu byť významné v trestnom konaní. Niektoré informácie získané v rámci odhaľovania trestnej činnosti môžu byť, pri dodržaní zákonom určených podmienok, využiteľné aj v procese dokazovania a môžu nadobudnúť hodnotu dôkazu. Vedecká monografia je určená najmä pre odbornú verejnosť. Svoje nezastupiteľné miesto si nájde aj pri výučbe na vysokých školách s právnym a bezpečnostným zameraním a taktiež môže prispieť k rozvoju vedných odborov „Právo“ a „Bezpečnostné vedy“. (knihydobrovsky.cz)

Európska integrácia sa nezaobíde bez úzkej spolupráce príslušných orgánov činných v trestnom konaní. Aj keď zakladajúce zmluvy neobsahovali žiadne ustanovenia týkajúce sa justičnej spolupráce medzi členskými štátmi, následne boli prijímané viaceré dokumenty, ktoré uľahčovali spoluprácu v trestnom konaní. Medzi významný nástroj justičnej spolupráce pri získavaní dôkazov v trestnom konaní možno považovať Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie z roku 2000. Prijatie tohto dohovoru predstavovalo významný posun na úseku dožiadania o vzájomnú pomoc v trestných veciach medzi štátmi EÚ. Zásadným nedostatkom tohto dohovoru je, že ho zatiaľ neratifikovali všetky štáty EÚ. Následne bolo prijatých viacero právnych nástrojov vzájomného uznávania justičných rozhodnutí medzi členskými štátmi. Dôsledkom toho bolo, že popri sebe existovalo viacero nástrojov založených na odlišných základných zásadách, konkrétne na zásade vzájomnej pomoci a na zásade vzájomného uznávania. To spôsobovalo, že uplatňovanie týchto nástrojov bolo zložité a pri aplikácii vznikalo množstvo problémov. Dovtedajší stav v získavaní dôkazov v cezhraničných situáciách v rámci EÚ bol hodnotený ako nevyhovujúci.Na základe uvedených skutočností bolo prijaté „politické rozhodnutie", že dovtedajšie nástroje na získavanie dôkazov v EÚ budú nahradené jediným nástrojom - európskym vyšetrovacím príkazom, ktorý by sa mal vzťahovať na všetky druhy dôkazov. Príslušným legislatívnym procesom bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Členským štátom vyplývala povinnosť do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov transponovať smernicu najneskôr do 22. mája 2017.Slovenská republika predmetnú smernicu transponovala do právneho poriadku zákonom č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach s účinnosťou od 15. októbra 2017. Uvedený zákon bol v roku 2019 novelizovaný zákonom č. 83/2019 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody.Komentár k zákonu o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k zákonu č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Komentár k jednotlivým ustanoveniam spracovali profesori trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami. Autori v ňom prezentujú poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Vzhľadom na to, že ide o nový inštitút, s ktorým nie sú v Slovenskej republike praktické skúsenosti, výklad jednotlivých ustanovení je obohatený aj o názory zahraničných autorov. Text komentára je doplnený o príslušnú judikatúru všeobecných súdov, Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora EÚ.Komentár je určený predovšetkým orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré budú vo svojej aplikačnej praxi realizovať justičnú spoluprácu v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktorých zaujíma justičná spolupráca v trestných veciach. (knihydobrovsky.cz)

Kniha - 1040 stran, slovensky, brožovaná bez přebalu lesklá Zákony II časť C obsahujú zákony a právne predpisy týkajúce sa riešenia súdnych sporov, medzi ktoré patrí Civilný sporový poriadok a Civilný mimosporový poriadok. Prvá kapitola obsahuje aj zákon o konkurze a reštrukturalizácii, zákon o rozhodcovskom konaní a zákon o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov. Druhá kapitola obsahuje exekučný poriadok a právne predpisy týkajúce sa riešenia exekúcii a zrážok zo mzdy pri výkone exekúcie, zákon o ukončení niektorých exekučných konaní, ktorý upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Práve preto je do tejto kapitoly zaradený exekučný poriadok platný k 31. 3. 2017. Najrozsiahlejšia tretia kapitola obsahuje zákony z oblasti trestného práva, medzi ktoré patrí Trestný zákon a poriadok, zákon o registri... (alza.cz)

Vysokoškolská učebnica „Praktikum z trestného práva procesného" je určená pre študentov vysokých škôl študujúcich predmet trestné právo procesné. Vecne nadväzuje najmä na učebnice a na základné predpisy trestného práva procesného, prípadne na iné pramene tohto právneho odvetvia (napr. relevantná judikatúra). „Praktikum" má za cieľ naučiť študentov aplikovať teoretické poznatky získané štúdiom trestného práva procesného v praxi. Ako najvhodnejšia metóda sa na tento účel osvedčila tzv. „metóda prípadových štúdií", ktorá patrí medzi aktivizačné metódy. Metóda prípadových štúdií sa v „Praktiku" uplatňuje pri riešení prípadov, ktoré sa skutočne stali, a riešenie ktorých slúži ako vzor pre vzdelávanie študentov práva, alebo vymyslených (umelých) prípadov, ktoré majú slúžiť ako vzor pre riešenie podobných prípadov. Podstata tejto metódy spočíva v tom, že študenti dostanú opis určitej situácie , ktorá sa vzťahuje na konkrétny parciálny problém trestného práva procesného. Opis situácie obsahuje jednu alebo niekoľko úloh, zameraných na určenie správneho procesného postupu, alebo úloh zameraných na zhodnotenie správnosti v situácii uvedeného procesného postupu. Pri riešení týchto úloh vychádzajú študenti zo získaných teoretických poznatkov, z relevantnej judikatúry, ktorá je súčasťou „Praktika" , ako aj z trestno-procesných predpisov, najmä z ustanovení Trestného poriadku. Okrem toho, relatívne samostatnú časť obsahu „Praktika" tvoria vzory vybraných rozhodnutí, ktoré orgány činné v trestnom konaní a súdy používajú pri meritórnom alebo inom zásadnom rozhodovaní v trestnom konaní. Výhodou a prínosom metódy prípadových štúdií pri výučbe trestného práva procesného je to, že predpokladá aktívnu účasť a vyžaduje tvorivé myslenie študentov. Tí sa tak učia aplikovať teoretické poznatky, ktoré získali predchádzajúcim štúdiom, na konkrétny prípad. (knihydobrovsky.cz)

Spomínané tri zákony nahradia od 1. júla 2016 súčasný Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb., ktorý bol novelizovaný už takmer 90-krát, čím sa narúšala obsahová i logická nadväznosť na jeho jednotlivé časti. Čiastkovými novelami sa spravidla nepostihovali všetky ustanovenia súvisiace s novelizovaným procesným inštitútom, resp. sa postihli nedostatočne. Navyše čiastkové novely priniesli do Občianskeho súdneho poriadku množstvo tzv. lomených ustanovení, ktoré neprispievali k jeho konzistentnej vnútornej štruktúre (napr. § 175zca, § 250ja) a zneprehľadňovali tak základný procesný predpis. Cieľom novej právnej úpravy civilného procesu je vytvoriť také procesnoprávne inštitúty, ktoré umožnia sa čo najviac priblížiť k ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov procesných strán za predpokladu zodpovedného prístupu subjektov civilného procesu k súdnemu konaniu a vytvoriť tak priestor pre kvalitnejšie súdne rozhodnutia. S uvedeným cieľom nevyhnutne súvisí aj ďalší cieľ, a to zlepšiť vymožiteľnosť práva judikovaného v civilnom súdnom konaní, čo predpokladá vytvorenie efektívnych inštitútov civilného procesu. (patro.cz)

Spomínané tri zákony nahradia od 1. júla 2016 súčasný Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb., ktorý bol novelizovaný už takmer 90-krát, čím sa narúšala obsahová i logická nadväznosť na jeho jednotlivé časti. Čiastkovými novelami sa spravidla nepostihovali všetky ustanovenia súvisiace s novelizovaným procesným inštitútom, resp. sa postihli nedostatočne. Navyše čiastkové novely priniesli do Občianskeho súdneho poriadku množstvo tzv. lomených ustanovení, ktoré neprispievali k jeho konzistentnej vnútornej štruktúre (napr. § 175zca, § 250ja) a zneprehľadňovali tak základný procesný predpis. Cieľom novej právnej úpravy civilného procesu je vytvoriť také procesnoprávne inštitúty, ktoré umožnia sa čo najviac priblížiť k ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov procesných strán za predpokladu zodpovedného prístupu subjektov civilného procesu k súdnemu konaniu a vytvoriť tak priestor pre kvalitnejšie súdne rozhodnutia. S uvedeným cieľom nevyhnutne súvisí aj ďalší cieľ, a to zlepšiť vymožiteľnosť práva judikovaného v civilnom súdnom konaní, čo predpokladá vytvorenie efektívnych inštitútov civilného procesu. (knihydobrovsky.cz)

Kniha obsahuje úplné znenie zákona CIVILNÝ SPOROVÝ PORIADOK s podrobným komentárom, úplné znenie zákona CIVILNÝ MIMOSPOROVÝ PORIADOK s podrobným komentárom a úplné znenie zákona SPRÁVNY SÚDNY PORIADOK s podrobným komentárom. Spomínané tri zákony nahradili Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb., ktorý bol novelizovaný takmer 90-krát, čím sa narušila obsahová i logická nadväznosť na jeho jednotlivé časti. Čiastkovými novelami sa spravidla nepostihovali všetky ustanovenia súvisiace s novelizovaným procesným inštitútom, resp. sa postihli nedostatočne. Navyše čiastkové novely priniesli do Občianskeho súdneho poriadku množstvo tzv. lomených ustanovení, ktoré neprispievali k jeho konzistentnej vnútornej štruktúre (napr. § 175zca, § 250ja) a zneprehľadňovali tak základný procesný predpis. Cieľom novej právnej úpravy civilného procesu je vytvoriť také procesnoprávne inštitúty, ktoré umožnia sa čo najviac priblížiť k ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov procesných strán za predpokladu zodpovedného prístupu subjektov civilného procesu k súdnemu konaniu a vytvoriť tak priestor pre kvalitnejšie súdne rozhodnutia. S uvedeným cieľom nevyhnutne súvisí aj ďalší cieľ a to zlepšiť vymožiteľnosť práva judikovaného v civilnom súdnom konaní, čo predpokladá vytvorenie efektívnych inštitútov civilného procesu. Kniha je zaktualizované a zachytáva právny stav k 1. marcu 2023. (knihydobrovsky.cz)

Kniha - 600 stran, slovensky, brožovaná bez přebalu lesklá Kniha obsahuje úplné znenie zákona CIVILNÝ SPOROVÝ PORIADOK s podrobným komentárom, úplné znenie zákona CIVILNÝ MIMOSPOROVÝ PORIADOK s podrobným komentárom a úplné znenie zákona SPRÁVNY SÚDNY PORIADOK s podrobným komentárom. Spomínané tri zákony nahradili Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb., ktorý bol novelizovaný takmer 90-krát, čím sa narušila obsahová i logická nadväznosť na jeho jednotlivé časti. Čiastkovými novelami sa spravidla nepostihovali všetky ustanovenia súvisiace s novelizovaným procesným inštitútom, resp. sa postihli nedostatočne. Navyše čiastkové novely priniesli do Občianskeho súdneho poriadku množstvo tzv. lomených ustanovení, ktoré neprispievali k jeho konzistentnej vnútornej štruktúre (napr. § 175zca, § 250ja) a zneprehľadňovali tak základný procesný predpis. Cieľom novej právnej úpravy civilného procesu je vytvoriť také procesnoprávne inštitúty, ktoré umožnia sa čo najviac... (alza.cz)

Kniha - autor Jozef Milučký, 600 stran, slovensky, pevná bez přebalu lesklá Správny poriadok a Správny súdny poriadok 2. diel, vychádza v edičnej rade JUDIKATÚRA vydavateľstva EUROKÓDEX. Publikácia sa snaží svojím obsahom veľmi citlivo reagovať na potreby aplikačnej praxe a ponúknuť čitateľovi široké spektrum veľmi zaujímavých rozhodnutí prijatých správnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Predkladané judikáty ( 87 judikátov ) sa týkajú rozsiahlej problematiky z rôznych oblastí verejnej správy. V mnohých judikátoch a ich dôvodoch je možné nájsť vhodnú interpretačnú pomôcku i pre rozhodovacie procesy jednak v oblasti rozhodovania vo verejnej správe, ako i v správnom súdnom konaní. V súčasnej hektickej dobe, keď sú orgány verejnej moci doslova zaplavené veľkým množstvom agendy z rôznych oblastí verejnej správy, môže sa stať táto publikácia pri rozhodovacej činnosti doslova pravou rukou zamestnancov verejnej správy, tiež i pomôckou akademickej obce... (alza.cz)

Publikácia obsahuje úplné znenie zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 2016. (patro.cz)

Publikácia obsahuje úplné znenie zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 2016. (knihydobrovsky.cz)

Autor (1988) žije a tvorí v Bratislave. V roku 2013 mu vyšla debutová zbierka básní Ukryté v dotykoch (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov), ktorá získala Cenu Ivana Kraska za najlepší debut autorov do 35 rokov za rok 2013 a druhé miesto v ankete Knižnej revue, Debut roka 2013. Je členom SC PEN, Spolku slovenských spisovateľov, zakladajúcim členom neoficiálneho Bratislavského literárneho klubu BRAK, redaktorom a fotografom internetového magazínu iLeGaLiT. Martin Chudík prichádza s novou básnickou zbierkou nazvanou Cestovný (ne)poriadok. Kompozične je zbierka rozdelená na dve časti. V prvej časti, Pomenovať hĺbku, nájdeme koncízne, prevažne existenciálne a reflexívne básne, v ktorých básnik preniká pod povrch a introspektívne zachytáva vnútorné prežívanie lyrického subjektu. Druhá časť, Praskanie ľadu, sa vyznačuje intímnou a ľúbostnou lyrikou. Autor v nej pomenúva lásku vo všetkých jej podobách a bohatou metaforikou odhaľuje širokú paletu jej odtieňov. Oba celky na seba koncepčne nadväzujú a vytvárajú harmonickú kompozíciu (ne)očakávaných zastávok na ceste životom. Zbierka je „vyšperkovaná“ pôsobivými fotografiami Alexandra Kissa. (patro.cz)

Autor (1988) žije a tvorí v Bratislave. V roku 2013 mu vyšla debutová zbierka básní Ukryté v dotykoch (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov), ktorá získala Cenu Ivana Kraska za najlepší debut autorov do 35 rokov za rok 2013 a druhé miesto v ankete Knižnej revue, Debut roka 2013. Je členom SC PEN, Spolku slovenských spisovateľov, zakladajúcim členom neoficiálneho Bratislavského literárneho klubu BRAK, redaktorom a fotografom internetového magazínu iLeGaLiT. Martin Chudík prichádza s novou básnickou zbierkou nazvanou Cestovný (ne)poriadok. Kompozične je zbierka rozdelená na dve časti. V prvej časti, Pomenovať hĺbku, nájdeme koncízne, prevažne existenciálne a reflexívne básne, v ktorých básnik preniká pod povrch a introspektívne zachytáva vnútorné prežívanie lyrického subjektu. Druhá časť, Praskanie ľadu, sa vyznačuje intímnou a ľúbostnou lyrikou. Autor v nej pomenúva lásku vo všetkých jej podobách a bohatou metaforikou odhaľuje širokú paletu jej odtieňov. Oba celky na seba koncepčne nadväzujú a vytvárajú harmonickú kompozíciu (ne)očakávaných zastávok na ceste životom. Zbierka je „vyšperkovaná“ pôsobivými fotografiami Alexandra Kissa. (knihydobrovsky.cz)

Monografia maliara a fotografa Jozefa Bubáka. (knihydobrovsky.cz)

Občanský soudní řád – Do právního řádu je nutné implementovat pravidla směrnice o zástupných žalobách, která se dotýkají procesního postupu v řízení o zástupné žalobě. Jelikož se přitom na procesní otázky ve směrnici pamatuje toliko dílčím způsobem, je nutné tato směrnicová pravidla doplnit o kompletní procesní rámec, na jehož základě bude možné zástupné žaloby projednávat.Směrnice o zástupných žalobách odlišuje dva procesní instituty.Titul obsahuje úplná znění: Zákon č. 99/1963 Sb., občanský soudní řád Zákon č. 40/2009 Sb., trestní zákoník Zákon č. 141/1961 Sb., o trestním řízení soudním (trestní řád) Zákon č. 634/2004 Sb., o správních poplatcích (knihydobrovsky.cz)

(patro.cz)

Kniha - slovensky Druhé, doplnené a prepracované vydanie učebníc nadväzuje na prvé vydanie, ktoré vyšlo v roku 2017. Za ostatné obdobie došlo k viacerým novelizáciám Trestného zákona a Trestného poriadku. Zmeny a doplnenia, ktoré novely priniesli, sa významným spôsobom, dotkli mnohých trestnoprávnych ustanovení. Okrem priamych novelizácií Trestného poriadku boli zmeny trestnoprocesných noriem vykonané aj ďalšími zákonmi, napríklad zákonom č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky, zákonom č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe, zákonom č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, zákonom č. 231/2019 Z. z. o výkone detencie a zákonom č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku. V uplynulom období boli do Trestného poriadku transponované viaceré normy EÚ, a to predovšetkým zákonom č. 316/2016 Z. z. o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii,... (alza.cz)

Kniha - 272 stran, česky, brožovaná bez přebalu lesklá Trestní zákoník Oproti rámcovému rozhodnutí Rady 2001/413/SVV o potírání podvodů a padělání bezhotovostních platebních prostředků zavádí tzv. non-cash směrnice v čl. 7 trestněprávní postih jednání spočívajícího v neoprávněném zacházení se zařízeními nebo prostředky, počítačovými údaji nebo jinými prostředky, které byly vytvořeny nebo přizpůsobeny pro účely spáchání krádeže, neoprávněného přisvojení nebo jiného neoprávněného získání hmotného a nehmotného platebního prostředku. Ve vztahu k nehmotným platebním prostředkům je toto jednání stávající právní úpravou již v zásadě pokryto na základě § 231 trestního zákoníku. Typicky půjde o případy výroby, opatření a dalšího zacházení s tzv. skimmovacími zařízeními, která slouží ke sběru elektronických dat z platebních karet. Bankomat či jiný platební terminál lze v tomto smyslu označit za počítačový systém, jehož operační systém zamýšlí pachatel s pomocí... (alza.cz)

Predkladaná publikácia je rozdelená do dvoch zväzkov, Civiliný sporový poriadok Stručný komentár a Civilný sporový poriadok Judikatúra. Súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. júla 2016 sa stali tri relatívne samostatné právne úpravy nahradzujúce pôvodnú právnu úpravu v ustanoveniach Občianskeho súdneho priadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov). Týmito zákonmi sú: - Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (z 21. mája 2015) - Zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (z 21. mája 2015) - Zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (z 21. mája 2015) V porovnaní s Občianskym súdnym poriadkom, teda teraz platná právna úprava rozčleňuje konanie súdov na sporové konanie, nesporové konanie a preskúmanie rozhodnutí orgánov štátnej správy. Predložená publikácia venuje pozornosť zákonu č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Problém aplikácie judikatúry súdov nespočíva iba v povinnosti rešpektovať judikatúru súdov, ale aj vo vymedzení samotného pojmu "judikatúra súdov". Ustanovenie § 23 zákona č. 757/2004 Z.z. ukladá súdu zovšeobecňujúce stanovisko zverejňovať v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky na internete. Uvedené môže nasvedčovať tomu, že za judikatúru je možné považovať iba také zovšeobecňujúce rozhodnutie, ktoré bolo zverejnené spôsobom predpokladaným uvedeným ustanovením zákona. Takýto výklad však nezodpovedá povinnosti štátnych orgánov zabezpečiť skutočnú a reálnu možnosť vo svojej činnosti zabezpečovať realizáciu princípov právneho štátu, čo v rozhodovacej činnosti súdov znamená naplnenie čl. 46 Ústavy a čl. 6 Dohovoru. V podrobnostiach to znamená napr. aj realizáciu čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z., podľa ktorého každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou. Preto v praktickej činnosti súdov to znamená aj viazanosť súdov so závermi rozhodnutí, ktoré je možné považovať za ustálenú súdnu prax, a to nielen odvolacieho súdu, ale súdov všeobecne. Z uvedených dôvodov sme, a to so zreteľom aj na výchovné účely, zaradili do publikácie aj rozhodnutia, ktoré síce sotva možno označiť ako "judikatúru súdov", ale môžu prispieť k zjednoteniu rozhodovacej praxe súdov. (patro.cz)

V publikácii nájdete úplné znenia po novele a upozornenie na zmenu v nasledujúcich zákonoch. Legislatívne zmeny sú prehľadne vyznačené. Úplné znenia zákona: " Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok " Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok " Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (patro.cz)

Predkladaná publikácia je rozdelená do dvoch zväzkov, Civiliný sporový poriadok Stručný komentár a Civilný sporový poriadok Judikatúra.Súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. júla2016 sa stali tri relatívne samostatné právne úpravy nahradzujúce pôvodnú právnu úpravu v ustanoveniach Občianskeho súdneho priadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov).Týmito zákonmi sú:- Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (z 21. mája 2015)- Zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (z 21. mája 2015)- Zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (z 21. mája 2015) V porovnaní s Občianskym súdnym poriadkom, teda teraz platná právna úprava rozčleňuje konanie súdov na sporové konanie, nesporové konanie a preskúmanie rozhodnutí orgánov štátnej správy.Predložená publikácia venuje pozornosť zákonu č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.Problém aplikácie judikatúry súdov nespočíva iba v povinnosti rešpektovať judikatúru súdov, ale aj vo vymedzení samotného pojmu "judikatúra súdov".Ustanovenie § 23 zákona č. 757/2004 Z.z. ukladá súdu zovšeobecňujúce stanovisko zverejňovať v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky na internete. Uvedené môže nasvedčovať tomu, že za judikatúru je možné považovať iba také zovšeobecňujúce rozhodnutie, ktoré bolo zverejnené spôsobom predpokladaným uvedeným ustanovením zákona. Takýto výklad však nezodpovedá povinnosti štátnych orgánov zabezpečiť skutočnú a reálnu možnosť vo svojej činnosti zabezpečovať realizáciu princípov právneho štátu, čo v rozhodovacej činnosti súdov znamená naplnenie čl. 46 Ústavy a čl. 6 Dohovoru. V podrobnostiach to znamená napr. aj realizáciu čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z., podľa ktorého každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou. Preto v praktickej činnosti súdov to znamená aj viazanosť súdov so závermi rozhodnutí, ktoré je možné považovať za ustálenú súdnu prax, a to nielen odvolacieho súdu, ale súdov všeobecne.Z uvedených dôvodov sme, a to so zreteľom aj na výchovné účely, zaradili do publikácie aj rozhodnutia, ktoré síce sotva možno označiť ako "judikatúru súdov", ale môžu prispieť k zjednoteniu rozhodovacej praxe súdov. (knihydobrovsky.cz)

Podrobný komentář k trestnímu řádu od renomovaného kolektivu autorů pod vedením prof. JUDr. Pavla Šámala vychází vzhledem k jeho rozsahu a způsobu zpracování v ediční řadě Velké komentáře. Komentář reaguje na zásadní změny v oblasti trestního práva, neboť byl v rámci reformy trestního práva přijat nový trestní zákoník (zákon č. 40/2009 Sb.) a také zákon č. 418/2011 Sb., o trestní odpovědnosti právnických osob a řízení proti nim. Tyto zákony, tvořící ve spojení s již dříve přijatým zákonem č. 218/2003 Sb., o soudnictví ve věcech mládeže základní kameny trestního práva hmotného, našly samozřejmě svou odezvu i v trestním právu procesním. Komentář je zpracován k právnímu stavu k 31. 12. 2012, autoři přihlédli ke všem novelizacím trestního řádu a v návaznosti na to doplnili a pozměnili komentář k jednotlivým novelizovaným i zcela novým ustanovením. Dále je text doplněn o novou publikovanou judikaturu. Velký komentář k trestnímu řádu dobře poslouží praxi všech orgánů činných v trestním řízení, advokátům i celé právnické veřejnosti. (patro.cz)

Kniha - autor Jiří Jelínek, 1424 stran, česky, pevná bez přebalu lesklá Deváté, aktualizované vydání legendární publikace, zpracované podle právního stavu k 1. září 2022, reaguje na četné novelizace a nově publikovanou judikaturu. Poznámky k trestnímu zákoníku a trestnímu řádu přispívají k rychlé orientaci v obsahu a smyslu příslušného ustanovení. Jaké změny přináší aktuální vydání trestních kodexů? Především se zdvojnásobilo peněžité vyjádření rozsahu škody způsobené trestným činem a byl zaveden nový druh trestu zákaz držení a chovu zvířat. Nově se při ukládání trestů přihlíží k postoji pachatele v trestním řízení, byl zakotven institut prohlášení viny a byly rozšířeny možnosti využití dohody o vině a trestu. Jednotlivých změn je však mnohem více. Uváděné judikáty jsou vybrány zejména ze sbírek Nejvyššího a Ústavního soudu. Součástí publikace jsou i předpisy souvisící – zákon o soudnictví ve věcech mládeže, zákon o trestní odpovědnosti právnických osob... (alza.cz)

Exekučný poriadok v kontexte so zákonom o e-Governmente zaviedol povinnosť komunikovať v rámci exekučného konania výlučne elektronicky. Oprávnený môže podať elektronický návrh na vykonanie exekúcie sám, prostredníctvom svojho zástupcu alebo exekútora už len elektronickými prostriedkami cez elektronický formulár do elektronickej schránky výlučne príslušného Okresného súdu Banská Bystrica cez elektronický formulár s názvom "Návrh na vykonanie exekúcie", ktorý zverejnilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na svojej webovej stránke. Návrh môže byť podaný dvomi spôsobmi, a to buď cez portál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky alebo cez portál slovensko.sk. V súvislosti s exekúciami dochádza každoročne k nejakým zmenám, ktoré sa týkajú všetkých osôb rovnako, či ide o povinného, oprávneného alebo exekútora, prípadne či ide o podnikateľa alebo nepodnikajúci subjekt. (patro.cz)

Exekučný poriadok v kontexte so zákonom o e-Governmente zaviedol povinnosť komunikovať v rámci exekučného konania výlučne elektronicky. Oprávnený môže podať elektronický návrh na vykonanie exekúcie sám, prostredníctvom svojho zástupcu alebo exekútora už len elektronickými prostriedkami cez elektronický formulár do elektronickej schránky výlučne príslušného Okresného súdu Banská Bystrica cez elektronický formulár s názvom "Návrh na vykonanie exekúcie", ktorý zverejnilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na svojej webovej stránke. Návrh môže byť podaný dvomi spôsobmi, a to buď cez portál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky alebo cez portál slovensko.sk. V súvislosti s exekúciami dochádza každoročne k nejakým zmenám, ktoré sa týkajú všetkých osôb rovnako, či ide o povinného, oprávneného alebo exekútora, prípadne či ide o podnikateľa alebo nepodnikajúci subjekt. (knihydobrovsky.cz)

Kniha - autor Karol Kovács; Jozef Farkašovský; Miroslav Pavlovič, 392 stran, slovensky, pevná bez přebalu lesklá V roku 2005 vyšiel prvý komentár k zákonu č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Tento komentár bol vypracovaný na základe spoločnej iniciatívy Notárskej komory Slovenskej republiky a Notárskej akadémie Slovenska. V čase, keď bol tento komentár vydaný, bol Notársky poriadok v účinnosti už dvanásť rokov a notárska pospolitosť pociťovala absenciu publikácie tohto charakteru. V nasledujúcich rokoch prešiel zákon viacerými zmenami - v roku 2009 zákonom č. 304/2009 Z. z. a najmä v roku 2015, keď bol zákonom č. 397/2015 Z. z. s účinnosťou od 1. decembra 2015 vo viacerých ustanoveniach novelizovaný. Zároveň 1. júla 2016 nadobudla účinnosť rekodifikácia civilného procesného práva v Slovenskej republike a Občiansky súdny poriadok bol nahradený troma predpismi - Civilným sporovým poriadkom, Civilným... (alza.cz)

Kniha - 176 stran, slovensky, brožovaná bez přebalu lesklá Publikácia obsahuje úplné znenie zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 2016. (alza.cz)

Výber vrcholných diel Jozefa Cígera Hronského v jednej publikácii. Román Jozef Mak patrí k najvýznamnejším dielam slovenskej medzivojnovej literatúry. Románový debut z roku 1927, Žltý dom v Klokoči, je príbeh chorobnej lásky k peniazom a jej deštruktívnej sile. (knihydobrovsky.cz)