Synoptické evanjeliá - langkammer hugolin

Ďalšia knižka poľského biblistu podáva úvod do Evanjelií Marka, Matúša a Lukáša, oboznamuje s ich vznikom, s metódami skúmania, porovnáva tieto synoptické evanjeliá a podáva aj niekoľko exegeticko-teologických komentárov k vybraným textom. Knižka môže byť praktickou pomôckou pre štúdium prvých troch evanjelií. Prof. Hugolin Langkammer (1930) sa venuje exegéze a biblickej teológii. V roku 1946 vstúpil do rehole františkánov a roku 1955 bol vysvätený za kňaza. Študoval vo Vroclave a v Kłodzku (1949 - 1955) a potom v Lubline na Katolíckej univerzite (1955 - 1961), kde získal doktorát teológie. V rokoch 1963 - 1966 študoval biblistiku a orientalistiku na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme. Roku 1967 nastúpil na Katedru Nového zákona na Katolíckej univerzite v Lubline. Prednášal aj na Pápežskej teologickej fakulte vo Vroclave a na Teologickej fakulte Univerzity Opolského, kde bol vedúcim Katedry biblickej homiletiky. Vo vydavateľstve Serafín vyšli jeho knihy Nový zákon o Ježišovom umučení a smrti, kde podrobne analyzuje a vykladá novozákonné texty o utrpení a smrti Ježiša Krista, a Stručný úvod do kníh Starého zákona. (patro.cz)

Ako upozorňuje aj názov tejto knižky, ide len o stručný úvod do starozákonných kníh. Avšak aj napriek tomu sme v tomto slovenskom vydaní pôvodný text rozšírili o niekoľko citátov z kníh Starého zákona... (patro.cz)

Ako upozorňuje aj názov tejto knižky, ide len o stručný úvod do starozákonných kníh. Avšak aj napriek tomu sme v tomto slovenskom vydaní pôvodný text rozšírili o niekoľko citátov z kníh Starého zákona... (knihydobrovsky.cz)

Kniha - autor Hugolin Langkammer, 140 stran, slovensky, brožovaná bez přebalu matná Ďalšia knižka poľského biblistu podáva úvod do Evanjelií Marka, Matúša a Lukáša, oboznamuje s ich vznikom, s metódami skúmania, porovnáva tieto synoptické evanjeliá a podáva aj niekoľko exegeticko-teologických komentárov k vybraným textom. Knižka môže byť praktickou pomôckou pre štúdium prvých troch evanjelií. Prof. Hugolin Langkammer (1930) sa venuje exegéze a biblickej teológii. V roku 1946 vstúpil do rehole františkánov a roku 1955 bol vysvätený za kňaza. Študoval vo Vroclave a v Kłodzku (1949 - 1955) a potom v Lubline na Katolíckej univerzite (1955 - 1961), kde získal doktorát teológie. V rokoch 1963 - 1966 študoval biblistiku a orientalistiku na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme. Roku 1967 nastúpil na Katedru Nového zákona na Katolíckej univerzite v Lubline. Prednášal aj na Pápežskej teologickej fakulte vo Vroclave a na Teologickej fakulte Univerzity Opolského, kde bol... (alza.cz)

Prečo je Lukášovo evanjelium obzvlášť vhodnéna objasnenie postavy hlásateľa evanjelia?Práve Lukáš cítil potrebu pokračovaťSkutkami apoštolov a tak poskytnúť príkladyevanjelizácie a pokračovať v diele evanjelia– v ktorom sa obzvlášť ukazuje Ježišovaevanjelizačná sila a jeho výchova hlásateľovevanjelia –, totiž spisom, v ktorom chcelpredložiť konkrétne príklady evanjelizáciev prvotnej Cirkvi.Preto je Lukášovo evanjelium najvhodnejšiena zhliadnutie vlastnej evanjelizačnej činnosti.Ako príklad tu môžeme pripomenúť,že iba Lukáš spomína tých slávnych sedemdesiatalebo sedemdesiatdva učeníkov. To súpresne tí putujúci evanjelisti, ktorých hlavnouúlohou bolo vydať sa na cestu, niesť Slovoa ktorí tak celkom isto nerobili iba zaJežišovho života, ale ďalej pokračovali v tejtoaktivite aj neskôr. (knihydobrovsky.cz)

Prečo je Lukášovo evanjelium obzvlášť vhodné na objasnenie postavy hlásateľa evanjelia? Práve Lukáš cítil potrebu pokračovať Skutkami apoštolov a tak poskytnúť príklady evanjelizácie a pokračovať v diele evanjelia – v ktorom sa obzvlášť ukazuje Ježišova evanjelizačná sila a jeho výchova hlásateľov evanjelia –, totiž spisom, v ktorom chcel predložiť konkrétne príklady evanjelizácie v prvotnej Cirkvi. Preto je Lukášovo evanjelium najvhodnejšie na zhliadnutie vlastnej evanjelizačnej činnosti. Ako príklad tu môžeme pripomenúť, že iba Lukáš spomína tých slávnych sedemdesiat alebo sedemdesiatdva učeníkov. To sú presne tí putujúci evanjelisti, ktorých hlavnou úlohou bolo vydať sa na cestu, niesť Slovo a ktorí tak celkom isto nerobili iba za Ježišovho života, ale ďalej pokračovali v tejto aktivite aj neskôr. (patro.cz)

Kniha - autor Vladyka Milan Chautur, 171 stran, slovensky, brožovaná bez přebalu lesklá Ľudia sa dnes málo zamýšľajú nad životom v zmysle slov Svätého Písma a málo uvažujú o zmysle svojho života, ktorý má svoj cieľ v nebi. Je to na ujmu zmysluplnosti ľudského konania a zodpovednosti za život, ale aj na ujmu radosti zo života, ktorý má svoje žalosti, ale nie bez šťastia a radosti. Táto radosť nachádza svoju odpoveď v evanjeliu, ktorého doslovný preklad je „radostná zvesť“ (euangelion). Preto aj kňaz, ktorý sa prihovára ľuďom v homílii, má za úlohu aktualizovať večné pravdy v konkrétnych udalostiach súčasného života. Pravda evanjelia totiž zostáva stále tá istá, aj keď naše okolností života sú menlivé. Snažil som sa v úvahách a zamysleniach, v príhovoroch a usmerneniach, byť priamym aj v bolestných otázkach života, aby som neobchádzal pravdu evanjelia, o ktorej sa píše: „Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč, preniká až po oddelenie... (alza.cz)

Kniha - autor N.T. Wright, 288 stran, slovensky, brožovaná bez přebalu lesklá Radujem sa zo slovenského vydania knihy AKO SA BOH STAL KRÁĽOM. Teším sa, že po knihe Prekvapení nádejou sa toto dielo dostáva na Slovensko. Táto kniha je o tom, ako sme nepochopili evanjeliá. Buď sme sa nechali zlákať jasnými odkazmi vyznaní viery a zabudli sme na veľký príbeh Izraela a Božieho kráľovstva, alebo sme sa nadchli kráľovstvom, ktoré vyjadruje Božiu vášeň pre nápravu sveta, no nedali sme ho do súladu s vtelením a smrťou Božieho syna. Božie kráľovstvo a Ježišovo ukrižovanie - tieto dve témy sú v evanjeliách úplne prepletené, ale ich spojenie nám akosi nejde. Jadrom posolstva evanjelií je príbeh, AKO SA BOH STAL KRÁĽOM - teda niečo, čo Boh už urobil a dosiahol skrze Ježiša. Boh preto dokončí svoj zámer, ako zasľúbil, a naplní svet svojou láskou a slávou. Takáto vízia má potenciál dodať odhodlanie pre prácu evanjelia novej generácii. Mojou nádejou a modlitbou je, aby k tomu... (alza.cz)

Výhodou tohto dielka sú jednak zaujímavé príbehy približujúce hlavnú či niektorú inú myšlienku z nedeľného evanjelia, prácne vyhľadané v literárnych zdrojoch, a jednak jazyk - svieži, "civilný" a nezaťažený odbornými biblickými, ako aj "kazateľskými" či moralistickými výrazmi, ktorý je sympatický a zrozumiteľný každému. (knihydobrovsky.cz)

Vstup do nového tisícročia bol doprevádzaný výzvou Svätého Otca : "Zatiahni na hlbinu !" (lk 5,4). Táto výzva je pred každým z nás ako pozvanie k novému objavovaniu evanjelia starého dvetisíc rokov, a predsa stále nového.Výhodou tejto práce je jej výstižnosť a prístupnosť širokému okruhu čitateľov. (knihydobrovsky.cz)

Výhodou tohto dielka sú jednak zaujímavé príbehy približujúce hlavnú či niektorú inú myšlienku z nedeľného evanjelia, prácne vyhľadané v literárnych zdrojoch, a jednak jazyk - svieži, "civilný" a nezaťažený odbornými biblickými, ako aj "kazateľskými" či moralistickými výrazmi, ktorý je sympatický a zrozumiteľný každému. (patro.cz)

Vstup do nového tisícročia bol doprevádzaný výzvou Svätého Otca : "Zatiahni na hlbinu !" (lk 5,4). Táto výzva je pred každým z nás ako pozvanie k novému objavovaniu evanjelia starého dvetisíc rokov, a predsa stále nového. Výhodou tejto práce je jej výstižnosť a prístupnosť širokému okruhu čitateľov. (patro.cz)

Slovo "Dvanásti" sa v Markovom evajeliu objavuje veľmi často, v pravidelných intervaloch, v siedmich rozličných kontextoch, takmer v každej druhej kapitole. Evanjelista opisuje cestu učeníka, postupne prichádzajúceho k poznaniu Boha, ktorá je akoby lemovaná prítomnosťou Dvanástich. Od okamihu ich povolania až po ich rozpŕchnutie sa v hodine skúšky a Judášovu zradu sa na ich prítomnosť kladie dôraz v každej dôležitej časti evanjelia. Dvanásti apoštoli sprevádzajú Ježiša od prvej udalosti jeho verejného účinkovania až po odsúdenie. (patro.cz)

"My, kresťania západnej Európy, čítame evanjelium, ako by sme nemapli peniaze a používame peniaze tak, akoby sme nepoznali z evanjelia vôbec nič." Musíme pripustiť, že ako cirkvi sme zaradili evanjelium, zabudli sme na radikálnosť Ježiovho učenia: na slová "alebo Boh, alebo mamona" ale prikázanie bohatému: "Choď, predaj všetko čo máš a rozdaj chudobným". V historickom kontexte, akým je ten náš, kde sa z mamony stal boh, ho cirkvi ako dedičky silného Ježišovho slova musia začať ohlasovať bez strachu a bez prikrášľovania tak uprostred liturgických zhromaždení, ako aj na verejných námestiach. (knihydobrovsky.cz)

"My, kresťania západnej Európy, čítame evanjelium, ako by sme nemapli peniaze a používame peniaze tak, akoby sme nepoznali z evanjelia vôbec nič." Musíme pripustiť, že ako cirkvi sme zaradili evanjelium, zabudli sme na radikálnosť Ježiovho učenia: na slová "alebo Boh, alebo mamona" ale prikázanie bohatému: "Choď, predaj všetko čo máš a rozdaj chudobným". V historickom kontexte, akým je ten náš, kde sa z mamony stal boh, ho cirkvi ako dedičky silného Ježišovho slova musia začať ohlasovať bez strachu a bez prikrášľovania tak uprostred liturgických zhromaždení, ako aj na verejných námestiach. (patro.cz)

Radujem sa zo slovenského vydania knihy AKO SA BOH STAL KRÁĽOM. Teším sa, že po knihe Prekvapení nádejou sa toto dielo dostáva na Slovensko.Táto kniha je o tom, ako sme nepochopili evanjeliá. Buď sme sa nechali zlákať jasnými odkazmi vyznaní viery a zabudli sme na veľký príbeh Izraela a Božieho kráľovstva, alebo sme sa nadchli kráľovstvom, ktoré vyjadruje Božiu vášeň pre nápravu sveta, no nedali sme ho do súladu s vtelením a smrťou Božieho syna. Božie kráľovstvo a Ježišovo ukrižovanie - tieto dve témy sú v evanjeliách úplne prepletené, ale ich spojenie nám akosi nejde.Jadrom posolstva evanjelií je príbeh, AKO SA BOH STAL KRÁĽOM - teda niečo, čo Boh už urobil a dosiahol skrze Ježiša. Boh preto dokončí svoj zámer, ako zasľúbil, a naplní svet svojou láskou a slávou. Takáto vízia má potenciál dodať odhodlanie pre prácu evanjelia novej generácii. Mojou nádejou a modlitbou je, aby k tomu táto kniha prispela aj na Slovensku.Tom Wright"Neviem o nikom inom, kto by lepšie prenášal múdrosť historického kresťanstva do dnešnej doby ako N. T. Wright."- John Ortberg, kazateľ a autor mnohých bestsellerov"Vynikajúci biskup Wright a jeho dielo je pre našu upadajúcu západnú cirkev jeden z najlepších Božích darov."- J. I. Packer, profesor teológie na Regent College vo Vancouveri a známy autorN. T. Wright (1948) je popredný novozmluvný teológ a svetový odborník na dejiny raného kresťanstva. V súčasnosti pôsobí ako profesor Novej zmluvy a raného kresťanstva na Teologickej fakulte Univerzity St. Andrews v Škótsku. Tom Wright v minulosti slúžil ako biskup diecézy Anglikánskej cirkvi v Durhame a pôsobil na význačných univerzitách v Oxforde, Cambridgi, McGille v Toronte a iných. Napísal viac ako 35 odborných a populárnych kníh a okrem knihy Ako sa Boh stal kráľom vyšli v slovenskom preklade aj jeho knihy Prekvapení nádejou a Jednoducho kresťan. V edícii životopisov velikánov kresťanského myslenia z dielne Porta libri vyjde v roku 2020 aj Wrightov obsiahly životopis PAVOL, v ktorom zhrnul svoj celoživotný výskum apoštola Pavla a jeho teológie. N. T. Wright svojím vplyvom ďaleko prekročil hranice vlastnej anglikánskej tradície a jeho dielo s veľkým záujmom čítajú ľudia z protestantského aj katolíckeho prostredia. (knihydobrovsky.cz)

Radujem sa zo slovenského vydania knihy AKO SA BOH STAL KRÁĽOM. Teším sa, že po knihe Prekvapení nádejou sa toto dielo dostáva na Slovensko. Táto kniha je o tom, ako sme nepochopili evanjeliá. Buď sme sa nechali zlákať jasnými odkazmi vyznaní viery a zabudli sme na veľký príbeh Izraela a Božieho kráľovstva, alebo sme sa nadchli kráľovstvom, ktoré vyjadruje Božiu vášeň pre nápravu sveta, no nedali sme ho do súladu s vtelením a smrťou Božieho syna. Božie kráľovstvo a Ježišovo ukrižovanie - tieto dve témy sú v evanjeliách úplne prepletené, ale ich spojenie nám akosi nejde. Jadrom posolstva evanjelií je príbeh, AKO SA BOH STAL KRÁĽOM - teda niečo, čo Boh už urobil a dosiahol skrze Ježiša. Boh preto dokončí svoj zámer, ako zasľúbil, a naplní svet svojou láskou a slávou. Takáto vízia má potenciál dodať odhodlanie pre prácu evanjelia novej generácii. Mojou nádejou a modlitbou je, aby k tomu táto kniha prispela aj na Slovensku. Tom Wright "Neviem o nikom inom, kto by lepšie prenášal múdrosť historického kresťanstva do dnešnej doby ako N. T. Wright." - John Ortberg, kazateľ a autor mnohých bestsellerov "Vynikajúci biskup Wright a jeho dielo je pre našu upadajúcu západnú cirkev jeden z najlepších Božích darov." - J. I. Packer, profesor teológie na Regent College vo Vancouveri a známy autor N. T. Wright (1948) je popredný novozmluvný teológ a svetový odborník na dejiny raného kresťanstva. V súčasnosti pôsobí ako profesor Novej zmluvy a raného kresťanstva na Teologickej fakulte Univerzity St. Andrews v Škótsku. Tom Wright v minulosti slúžil ako biskup diecézy Anglikánskej cirkvi v Durhame a pôsobil na význačných univerzitách v Oxforde, Cambridgi, McGille v Toronte a iných. Napísal viac ako 35 odborných a populárnych kníh a okrem knihy Ako sa Boh stal kráľom vyšli v slovenskom preklade aj jeho knihy Prekvapení nádejou a Jednoducho kresťan. V edícii životopisov velikánov kresťanského myslenia z dielne Porta libri vyjde v roku 2020 aj Wrightov obsiahly životopis PAVOL, v ktorom zhrnul svoj celoživotný výskum apoštola Pavla a jeho teológie. N. T. Wright svojím vplyvom ďaleko prekročil hranice vlastnej anglikánskej tradície a jeho dielo s veľkým záujmom čítajú ľudia z protestantského aj katolíckeho prostredia. (patro.cz)

Pápež František požiadal začiatkom roku 2014 nemeckého kardinála Waltera Kaspera, aby pred kardinálmi z celého sveta predniesol príhovor o evanjeliu rodiny. Tento príhovor sa stal východiskom pre diskusie kardinálov na konzistóriu v súvislosti s so synodou o rodine, ktorá sa tento týždeň práve začína. Rozprúdil však aj živú diskusiu v mnohých cirkevných spoločenstvách o problémoch, s ktorými manželia a rodiny neraz ťažko zápasia. Kardinál Kasper hovoril o evanjeliu rodiny, teda o tom, že aj rodiny majú svoju radostnú zvesť, dôvod na radosť a nádej. Rodina má totiž pevné miesto v Božom pláne stvorenia. Má svoj veľký vzor vo Svätej rodine, má nezastupiteľné miesto v Cirkvi ako domáca cirkev. Zaiste, má aj mnohé problémy, jej členovia neraz mnoho trpia, okrem iného pre rozpadnuté manželské zväzky. Text kardinála Kaspera vychádza knižne preto, aby sa všetci, ktorým leží na srdci dobro vlastných rodín, či dobro rodín v našej spoločnosti, mohli oprieť o spoľahlivé biblické základy evanjelia rodiny a aby v duchu Cirkvi vedeli hľadať pomoc pre rodinu v dnešnom svete. (knihydobrovsky.cz)

Pápež František požiadal začiatkom roku 2014 nemeckého kardinála Waltera Kaspera, aby pred kardinálmi z celého sveta predniesol príhovor o evanjeliu rodiny. Tento príhovor sa stal východiskom pre diskusie kardinálov na konzistóriu v súvislosti s so synodou o rodine, ktorá sa tento týždeň práve začína. Rozprúdil však aj živú diskusiu v mnohých cirkevných spoločenstvách o problémoch, s ktorými manželia a rodiny neraz ťažko zápasia. Kardinál Kasper hovoril o evanjeliu rodiny, teda o tom, že aj rodiny majú svoju radostnú zvesť, dôvod na radosť a nádej. Rodina má totiž pevné miesto v Božom pláne stvorenia. Má svoj veľký vzor vo Svätej rodine, má nezastupiteľné miesto v Cirkvi ako domáca cirkev. Zaiste, má aj mnohé problémy, jej členovia neraz mnoho trpia, okrem iného pre rozpadnuté manželské zväzky. Text kardinála Kaspera vychádza knižne preto, aby sa všetci, ktorým leží na srdci dobro vlastných rodín, či dobro rodín v našej spoločnosti, mohli oprieť o spoľahlivé biblické základy evanjelia rodiny a aby v duchu Cirkvi vedeli hľadať pomoc pre rodinu v dnešnom svete. (patro.cz)

Elektronická kniha - autor Anna Katarína Emmerichová, 204 stran, slovensky Videnia Anny Kataríny Emmerichovej (1774 – 1824), ktoré sa zachovali vďaka Clemensovi Brentanovi, nesú pečať jej rýdzej prostorekosti. Sama si túžobne priala, aby boli zapísané, zozbierané a sprostredkované ostatným ľuďom. Uvedomovala si, že obrazy a výjavy z dejín spásy, ktoré videla, vedú ku Kristovi, ktorý podľa slov apoštola Pavla je odrazom neviditeľného Boha. Tajomstvá Starého zákona patria vôbec k prvým videniam, ktoré mladá Anna Katarína dostala. Hovorí: „Keď som mala asi päť alebo šesť rokov a premýšľala som nad prvým článkom katolíckeho vyznania viery: ,Verím v Boha Otca, Stvoriteľa neba i zeme‘, dostalo sa mi rôznych videní o tom, ako boli stvorené nebo i zem. Uzrela som pád anjelov, stvorenie zeme i raja, stvorenie Adama a Evy i hriech prvých ľudí. Z evanjelia a zo Starého zákona som si nikdy nepotrebovala zapamätať konkrétne state, lebo po celý... (alza.cz)

Elektronická kniha - autor Susie Larsonová, 168 stran, slovensky Kde sa skrýva pravá podstata Vianoc? Vianočné sviatky sú časom radosti, rodinných osláv a stretnutí. Aj preto sa trápime s tip-top výzdobou, nákupmi na poslednú chvíľu a skvelými darčekmi. A popri tom všetkom nenápadne zabúdame, čo slovo adventus znamená. Čo keby sme sa počas tohto Adventu viac otvorili Božím plánom? Čo keby sme žili v očakávaní Božej prítomnosti? Čo keby sme pripravili miesto – doma i v srdci – pre skutočnú radosť, ktorú všetkým kresťanom prináša ich Kráľ? Táto kniha je pozvaním, aby sme otvorili srdcia i mysle jemnému nabádaniu Ducha Svätého a poopravili si rebríček hodnôt. Čo je dôležitejšie – čistý príbytok alebo čistá duša? Otvorený účet alebo otvorené srdcia? Zahĺbme sa do Evanjelia podľa svätého Lukáša a rozjímajme každý deň o Ježišovom narodení, živote, smrti a slávnom vzkriesení. Boh nás pozýva, aby sme sa v tomto milostivom období stíšili a... (alza.cz)

Kniha - autor Miron Keruľ-Kmec st., 272 stran, slovensky, brožovaná bez přebalu lesklá Vidíme, že Európa dnes chce byť všetkým možným i nemožným, len nechce byť kresťanská. A pritom prvá prijala svetlo evanjelia. Prečo sa kresťanstvo unavuje? Prichádza mi na um nedávny prípad príkladnej kresťanskej rodiny s piatimi dospelými deťmi, v ktorej sa rodičia i deti veľmi angažovali a zapájali sa do života farského spoločenstva, viedli sviatostný život, no v minulom roku všetkých 5 dospelých detí z rodiny odišlo - vraj za "iným životom", ktorý sa im "doma neponúkal či zakazoval", ako sa svorne vyjadrili. Všetci dnes žijú v neviazaných vzťahoch ďaleko od domova, od rodičov. Aby kresťanstvo strácalo chuť, ponúka sa mládeži i dospelým niečo podobné, ako sa v reštaurácii predkladá jedálny lístok hosťovi, ktorý sa práve najedol?... Alebo sa už najedol čohosi iného v duchovnom slova zmysle. Čosi tu nefunguje, čosi tu chýba. Generálny guvernér vojnového Nemecka v Poľsku,... (alza.cz)

Každý z nás si rád prečíta alebo vypočuje pekný a poučný príbeh, nejakú udalosť alebo skúsenosť. Je to ako živý kvet, na ktorom je ešte kvapka rannej rosy a jeho vôňa naplní nielen zmysly, ale aj srdce človeka. Dôležité je, aby príklad poukazoval na skutočný život, aby obsahoval pravdu, ktorá nás obohatí. O čo skôr každý kňaz rád siahne po zbierke nových príkladov a citátov, ktoré môžu obohatiť jeho kazateľskú činnosť. Homília je familiárnym rozhovorom, rečou od srdca k srdcu. Je predĺžením evanjelia, teda slovom, ktoré dáva život. Chce aj katechizovať a poučiť, ale nie formou vedeckej prednášky. Abstraktné pravdy chce priblížiť pomocou príkladu. Keď sa pozrieme na Ježiša Krista vidíme, že veľké tajomstvá viery nám odovzdal v pútavých podobenstvách, často využíval príklady a obrazy z bežného života či z prírody. Aj apoštoli si počínajú podobne, teda naratívne a obrazotvorne. Čím lepší učiteľ, tým viac dokáže veľké veci povedať pútavo, tak, že sa dajú predstaviť, sú oslovujúce a tí, ktorým sú určené vidia, že súvisia s ich životom. Otec Miron Keruľ-Kmec sa už dlhodobo venuje kazateľskej, homiletickej činnosti nielen ako kňaz pri liturgických sláveniach, ale aj v printovej či audiovizuálnej podobe. Je to jedna z foriem jeho služby blížnym, za ktorú sme mu veľmi vďační. Nielen kňazi, ale aj laickí veriaci. Po predchádzajúcom vydaní podobnej zbierky sa mu ozvalo aj mnoho laikov, ktorí mu povedali, že z toho čerpajú veľa povzbudenia v duchovnom živote. To bolo niečo, čo neočakával. Preto verím, že aj teraz bude toto jeho rozsiahle dielo slúžiť mnohým na povzbudenie vo viere. Príklady a citáty vychádzajú v novom a rozšírenom vydaní v štyroch zväzkoch. Kvôli prehľadnosti sú jednotlivé témy zoradené podľa abecedy. Môžeme vnímať pracovitosť otca Mirona, pretože zozbierať takéto množstvo príkladov a citátov nie je jednorazová záležitosť, ale dlhodobá práca. Svoj život žije "homileticky", teda má otvorené oči, uši i srdce, aby to, s čím sa v živote stretne, čo číta, vidí a počuje, zapísal a ponúkol iným, veď život nám ponúka príklad za príkladom, ba je jedným veľkým príkladom a zázrakom. Svätý Justín mučeník píše, že v liturgickom slávení za jeho čias po čítaní Božieho slova "predsedajúci v príhovore napomína a povzbudzuje do nasledovania takých skvelých vecí" (KKC 1345). A Svätý Otec František v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium uvádza: "Príťažlivý obraz dokáže spôsobiť, že ľudia posolstvo počúvajú ako niečo, čo im je známe, blízke, možné, spojené s ich vlastným životom. Dobre použitý obraz môže ľuďom pomôcť vychutnať posolstvo, ktoré chceme odovzdať; prebúdza v nich túžbu a motivuje vôľu v duchu evanjelia. Dobrá homília, ako mi hovorieval starý učiteľ, musí obsahovať "myšlienku, pocit, obraz"" (EG 157). Nech nám v tom pomáha aj táto zbierka príkladov a citátov. Verím, že toto dielo si bez problémov nájde svojich čitateľov, ktorých obohatí o nové perspektívy viery. Podobne, ako nás povzbudia tieto príklady a citáty, nech sa aj náš kresťanský život stane príkladom a povzbudením pre iných. (knihydobrovsky.cz)

Každý z nás si rád prečíta alebo vypočuje pekný a poučný príbeh, nejakú udalosť alebo skúsenosť. Je to ako živý kvet, na ktorom je ešte kvapka rannej rosy a jeho vôňa naplní nielen zmysly, ale aj srdce človeka. Dôležité je, aby príklad poukazoval na skutočný život, aby obsahoval pravdu, ktorá nás obohatí. O čo skôr každý kňaz rád siahne po zbierke nových príkladov a citátov, ktoré môžu obohatiť jeho kazateľskú činnosť. Homília je familiárnym rozhovorom, rečou od srdca k srdcu. Je predĺžením evanjelia, teda slovom, ktoré dáva život. Chce aj katechizovať a poučiť, ale nie formou vedeckej prednášky. Abstraktné pravdy chce priblížiť pomocou príkladu. Keď sa pozrieme na Ježiša Krista vidíme, že veľké tajomstvá viery nám odovzdal v pútavých podobenstvách, často využíval príklady a obrazy z bežného života či z prírody. Aj apoštoli si počínajú podobne, teda naratívne a obrazotvorne. Čím lepší učiteľ, tým viac dokáže veľké veci povedať pútavo, tak, že sa dajú predstaviť, sú oslovujúce a tí, ktorým sú určené vidia, že súvisia s ich životom. Otec Miron Keruľ-Kmec sa už dlhodobo venuje kazateľskej, homiletickej činnosti nielen ako kňaz pri liturgických sláveniach, ale aj v printovej či audiovizuálnej podobe. Je to jedna z foriem jeho služby blížnym, za ktorú sme mu veľmi vďační. Nielen kňazi, ale aj laickí veriaci. Po predchádzajúcom vydaní podobnej zbierky sa mu ozvalo aj mnoho laikov, ktorí mu povedali, že z toho čerpajú veľa povzbudenia v duchovnom živote. To bolo niečo, čo neočakával. Preto verím, že aj teraz bude toto jeho rozsiahle dielo slúžiť mnohým na povzbudenie vo viere. Príklady a citáty vychádzajú v novom a rozšírenom vydaní v štyroch zväzkoch. Kvôli prehľadnosti sú jednotlivé témy zoradené podľa abecedy. Môžeme vnímať pracovitosť otca Mirona, pretože zozbierať takéto množstvo príkladov a citátov nie je jednorazová záležitosť, ale dlhodobá práca. Svoj život žije "homileticky", teda má otvorené oči, uši i srdce, aby to, s čím sa v živote stretne, čo číta, vidí a počuje, zapísal a ponúkol iným, veď život nám ponúka príklad za príkladom, ba je jedným veľkým príkladom a zázrakom. Svätý Justín mučeník píše, že v liturgickom slávení za jeho čias po čítaní Božieho slova "predsedajúci v príhovore napomína a povzbudzuje do nasledovania takých skvelých vecí" (KKC 1345). A Svätý Otec František v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium uvádza: "Príťažlivý obraz dokáže spôsobiť, že ľudia posolstvo počúvajú ako niečo, čo im je známe, blízke, možné, spojené s ich vlastným životom. Dobre použitý obraz môže ľuďom pomôcť vychutnať posolstvo, ktoré chceme odovzdať; prebúdza v nich túžbu a motivuje vôľu v duchu evanjelia. Dobrá homília, ako mi hovorieval starý učiteľ, musí obsahovať "myšlienku, pocit, obraz"" (EG 157). Nech nám v tom pomáha aj táto zbierka príkladov a citátov. Verím, že toto dielo si bez problémov nájde svojich čitateľov, ktorých obohatí o nové perspektívy viery. Podobne, ako nás povzbudia tieto príklady a citáty, nech sa aj náš kresťanský život stane príkladom a povzbudením pre iných. (patro.cz)

Jób je kontroverzný básnik. Jeho verš znie moderne, je trúfalý. Ruší tabu, ktoré zostalo tabu až do dnešných dní. Všetko sme odtabuizovali, a predsa nám jedno tabu zostalo: Nepatrí sa, aby človek verejne hovoril o svojej túžbe po smrti. Viete si predstaviť, že by sa nejaký politik či iná celebrita v televíznej šou priznali: Milí diváci, asi vás to prekvapí, no musím sa priznať, že ma už nebaví úspech ani sex, ani futbal, ani lyžovanie, ani opera. Život za veľa nestojí. Túžim po tom, aby som vôbec nebol. Áno, Jóba je treba bezodkladne zneškodniť, zraziť ho k zemi, umlčať. Lenže ako? Cófar sa inštinktívne rozkročí, siahne k opasku, kam zvyknú v podobných situáciách siahať mnohí zbožní pištoľníci. Vyťahuje kolt a mieri. Mieri priamo na Jóbovo srdce. Zbraň, ktorou zaútočil, je zo všetkých zbraní sveta tá najsilnejšia – Cófarovou zbraňou je totiž samotný “Boh”. Daniel Pastirčák Táto kniha by mala byť súčasťou knižnice každého, kto si kladie vážne otázky o Bohu, o sebe, o Cirkvi, o povrchnosti ľudských úsudkov, o fundamentalizme... Milan Bubák Pusti sa do čítania Evanjelia podľa Jóba od Daniela Pastirčáka. Čítaj, premýšľaj, medituj a dávaj si vlastné otázky. Vlastné otázky! Pretože bez nich nemáš šancu na vlastnú cestu života... A ber tú šancu ako osobný dar od autora. Fedor Gál Daniel Pastirčák nám pripomína Kristove slová: Chválim ťa, Otče, Pane neba i zeme, že si skryl tieto veci pred múdrymi a rozumnými, a zjavil si ich tým najmenším. Nechce porušiť tajomstvo, nechce vyhrabať spod zeme veci, ktoré majú zostať skryté. Chce sa zúčastniť hľadania pravdy. Daniel Hevier (knihydobrovsky.cz)

Jób je kontroverzný básnik. Jeho verš znie moderne, je trúfalý. Ruší tabu, ktoré zostalo tabu až do dnešných dní. Všetko sme odtabuizovali, a predsa nám jedno tabu zostalo: Nepatrí sa, aby človek verejne hovoril o svojej túžbe po smrti. Viete si predstaviť, že by sa nejaký politik či iná celebrita v televíznej šou priznali: Milí diváci, asi vás to prekvapí, no musím sa priznať, že ma už nebaví úspech ani sex, ani futbal, ani lyžovanie, ani opera. Život za veľa nestojí. Túžim po tom, aby som vôbec nebol. Áno, Jóba je treba bezodkladne zneškodniť, zraziť ho k zemi, umlčať. Lenže ako? Cófar sa inštinktívne rozkročí, siahne k opasku, kam zvyknú v podobných situáciách siahať mnohí zbožní pištoľníci. Vyťahuje kolt a mieri. Mieri priamo na Jóbovo srdce. Zbraň, ktorou zaútočil, je zo všetkých zbraní sveta tá najsilnejšia – Cófarovou zbraňou je totiž samotný “Boh”. Daniel Pastirčák Táto kniha by mala byť súčasťou knižnice každého, kto si kladie vážne otázky o Bohu, o sebe, o Cirkvi, o povrchnosti ľudských úsudkov, o fundamentalizme... Milan Bubák Pusti sa do čítania Evanjelia podľa Jóba od Daniela Pastirčáka. Čítaj, premýšľaj, medituj a dávaj si vlastné otázky. Vlastné otázky! Pretože bez nich nemáš šancu na vlastnú cestu života... A ber tú šancu ako osobný dar od autora. Fedor Gál Daniel Pastirčák nám pripomína Kristove slová: Chválim ťa, Otče, Pane neba i zeme, že si skryl tieto veci pred múdrymi a rozumnými, a zjavil si ich tým najmenším. Nechce porušiť tajomstvo, nechce vyhrabať spod zeme veci, ktoré majú zostať skryté. Chce sa zúčastniť hľadania pravdy. Daniel Hevier (patro.cz)

Veľmi často stojíme ako kresťania pred otázkou, ako máme konkrétne žiť duchovný život, život v Kristovi, v každodenných radostiach a sklamaniach? Cirkevní otcovia nám ponúkajú vďaka svojej osobnej skúsenosti duchovného života s Ježišom Kristom návod, ako dosiahnuť jednotu s Bohom. To je tradícia Cirkvi, ktorá je pokladom. Z nej čerpá aj druhý diel zbierky zamyslení otca Mirona Keruľ-Kmeca st., ktoré vychádzajú z Asketických homílií (5 až 24), svätého Izáka Sýrskeho alebo Izáka z Ninive. Jeho dielo, Asketické homílie, ktoré vzniklo v 7. storočí, bolo preložené do mnohých jazykov a prekonalo všetky prekážky, ktoré oddeľovali kresťanov medzi sebou navzájom. Svojou duchovnou tvorbou ide o jedného z najznámejších východo-sýrskych mníchov. Vo svojich homíliách neodovzdáva svoje reflexie, ale predovšetkým svoju konkrétnu skúsenosť. Jazyk je priamy, nesprostredkovaný filozofickými kategóriami, bohatý na obrazy typické pre semitskú citlivosť. Jeho myšlienky sú odovzdávané, ako myšlienky oduševneného učiteľa svojim žiakom, ktorí potrebujú vziať vážne , radikálnym spôsobom životnú ponuku, ktorá vychádza z Evanjelia. Ním je fascinované celé posolstvo svätého Izáka Sýrskeho. Je dobré spomenúť dve významné osobnosti, na ktoré mal svätý Izák Sýrsky v našom európskom prostredí vplyv. Prvou je F. M. Dostojevský, ktorý vo svojom diele priamo či nepriamo predstavuje tvorbu svätého Izáka Sýrskeho. Najzreteľnejšie to robí vo svojom románe Bratia Karamazovci, kde do jednej z postáv, Grigorijovi, ktorý je sluhom otca Karamazova, vkladá svoju autobiografickú skúsenosť. Tam opisuje, ako "odniekiaľ si zaobstaral zbierku homílií nášho cteného otca svätého Izáka Sýrskeho, ktorého čítal s vytrvalosťou dlhé roky, bez toho aby mu porozumel. Vlastne aj preto si ho cenil a mal ho rád ešte viac"/1/. Druhou osobnosťou je svätý Filip Neri, ktorého poznáme azda viac z filmového spracovania jeho životopisu. Ide o svätca, ktorý žil v Ríme v čase po Tridentskom koncile. Bol otcom Oratória a pôvodom z Florencie. V Ríme dal začiatok výnimočnému reformnému hnutiu v katolíckej cirkvi. V jeho osobnej knižnici sa našiel spis svätého Izáka Sýrskeho: O dokonalosti kontemplatívneho života. Mnoho čŕt typických pre spiritualitu svätého Filipa Neriho, majú odvolávky v myšlienkach svätého Izáka Sýrskeho, ako napríklad sloboda v duchu, pokora, čistota srdca a tela, trpezlivosť, zrieknutie sa sveta, ale predovšetkým radosť, typická črta autentického kresťanského života/2/. Som veľmi rád, že autor tejto publikácie dáva slovenskému čitateľovi aspoň trochu nahliadnuť do sveta sýrskeho mníšstva 7. storočia, prostredníctvom svätého Izáka Sýrskeho a jeho Asketických homílii. Nech sú tieto zamyslenia inšpiráciou všetkým, ktorí túžia po autentickom živote s Kristom. (knihydobrovsky.cz)

Veľmi často stojíme ako kresťania pred otázkou, ako máme konkrétne žiť duchovný život, život v Kristovi, v každodenných radostiach a sklamaniach? Cirkevní otcovia nám ponúkajú vďaka svojej osobnej skúsenosti duchovného života s Ježišom Kristom návod, ako dosiahnuť jednotu s Bohom. To je tradícia Cirkvi, ktorá je pokladom. Z nej čerpá aj druhý diel zbierky zamyslení otca Mirona Keruľ-Kmeca st., ktoré vychádzajú z Asketických homílií (5 až 24), svätého Izáka Sýrskeho alebo Izáka z Ninive. Jeho dielo, Asketické homílie, ktoré vzniklo v 7. storočí, bolo preložené do mnohých jazykov a prekonalo všetky prekážky, ktoré oddeľovali kresťanov medzi sebou navzájom. Svojou duchovnou tvorbou ide o jedného z najznámejších východo-sýrskych mníchov. Vo svojich homíliách neodovzdáva svoje reflexie, ale predovšetkým svoju konkrétnu skúsenosť. Jazyk je priamy, nesprostredkovaný filozofickými kategóriami, bohatý na obrazy typické pre semitskú citlivosť. Jeho myšlienky sú odovzdávané, ako myšlienky oduševneného učiteľa svojim žiakom, ktorí potrebujú vziať vážne , radikálnym spôsobom životnú ponuku, ktorá vychádza z Evanjelia. Ním je fascinované celé posolstvo svätého Izáka Sýrskeho. Je dobré spomenúť dve významné osobnosti, na ktoré mal svätý Izák Sýrsky v našom európskom prostredí vplyv. Prvou je F. M. Dostojevský, ktorý vo svojom diele priamo či nepriamo predstavuje tvorbu svätého Izáka Sýrskeho. Najzreteľnejšie to robí vo svojom románe Bratia Karamazovci, kde do jednej z postáv, Grigorijovi, ktorý je sluhom otca Karamazova, vkladá svoju autobiografickú skúsenosť. Tam opisuje, ako "odniekiaľ si zaobstaral zbierku homílií nášho cteného otca svätého Izáka Sýrskeho, ktorého čítal s vytrvalosťou dlhé roky, bez toho aby mu porozumel. Vlastne aj preto si ho cenil a mal ho rád ešte viac"/1/. Druhou osobnosťou je svätý Filip Neri, ktorého poznáme azda viac z filmového spracovania jeho životopisu. Ide o svätca, ktorý žil v Ríme v čase po Tridentskom koncile. Bol otcom Oratória a pôvodom z Florencie. V Ríme dal začiatok výnimočnému reformnému hnutiu v katolíckej cirkvi. V jeho osobnej knižnici sa našiel spis svätého Izáka Sýrskeho: O dokonalosti kontemplatívneho života. Mnoho čŕt typických pre spiritualitu svätého Filipa Neriho, majú odvolávky v myšlienkach svätého Izáka Sýrskeho, ako napríklad sloboda v duchu, pokora, čistota srdca a tela, trpezlivosť, zrieknutie sa sveta, ale predovšetkým radosť, typická črta autentického kresťanského života/2/. Som veľmi rád, že autor tejto publikácie dáva slovenskému čitateľovi aspoň trochu nahliadnuť do sveta sýrskeho mníšstva 7. storočia, prostredníctvom svätého Izáka Sýrskeho a jeho Asketických homílii. Nech sú tieto zamyslenia inšpiráciou všetkým, ktorí túžia po autentickom živote s Kristom. (patro.cz)

Nadčasová duchovná múdrosť nájdená v príbehoch a poučeniach ranokresťanských mníchov púšte vznikla pri hľadaní poznania Ježiša Krista prostredníctvom radosti prameniacej z evanjelií, ktoré sa stali absolútne neoddeliteľnou súčasťou ich každodenného života. Títo mnísi s neutíchajúcou odvahou a pokorou hľadali odpovede na najdôležitejšie otázky ľudského jestvovania vo vedomí, že sú Bohom milovaní, čo v prípade úprimnej snahy malo za následok „lásku a radosť, pokoj a trpezlivosť, láskavosť, dobrotu, vernosť, nežnosť a sebaovládanie.“ Kresťanské cnosti však nie sú súčasťou iba mníšskeho autentického života, ale sú súčasťou úsilia každého človeka, ktorý kráča za Kristom, bez ohľadu či žije na púšti alebo vo svete. Hľadanie harmonickej múdrosti je dnes o to aktuálnejšie, že priamo vidíme katastrofálne dôsledky konzumného odmietania kresťanskej askézy na súkromnej aj verejnej úrovni. Sv. Ján Zlatoústy v homílií k evanjeliu podľa Matúša naliehavo upozorňuje, že čítanie Svätého písma sa netýka len mníchov. Zdôrazňuje, že práve ľudia žijúci vo svete ešte viac potrebujú čítanie Písma, aby spoznali Ježiša Krista ako zdroj pokoja a radosti. Otcovia raného kresťanstva považovali biblické texty za také dôležité pre život, že spamäti ovládali nielen žalmy a evanjelia, ale aj iné knihy. Božie Slovo takto hlboko preniklo a formovalo ich život. Sv. Justín, filozof a mučeník, Tertulián, ale aj ďalší dosvedčujú, že prví kresťania sa schádzali na určených miestach, aby spolu čítali Sväté písmo. Jestvuje množstvo spôsobov, ako čítať Bibliu, ale akýkoľvek spôsob je dobrý a užitočný len vtedy, keď v nás spôsobuje premenu, keď nás otvára pre slobodu, zodpovednosť a lásku, teda pre svätosť (sv. Ján Zlatoústy). Literárnej kritike patrí uznanie za jej bádanie nad biblickým textom, ale ak chceme mať úžitok z čítania Biblie, nemôžeme zostať na úrovni literárnej kritiky, podobne ako pri zamyslení sa nad bytím človeka nemôžeme zostať na úrovni fyziológie, respektíve prírodných vied. Evanjelium podľa sv. Lukáša ozrejmuje, že Kristus „osvecuje mysle“ svojich učeníkov vysvetľujúc im, ako treba čítať Bibliu, aby sa v nej odkrylo všetko, čo je o ňom napísané: „A počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.“ Takýmto spôsobom Pán odhaľoval význam Písma a ukázal, že celá Biblia je slovnou ikonou Ježiša Krista. A v emauzských učeníkoch to spôsobilo zmenu – tí, ktorí boli zronení a vracali sa domov, teraz plní nadšenia sa ponáhľajú naspäť do Jeruzalema. Teda Biblia nás oboznamuje a zároveň spôsobuje premenu. Púštni otcovia nám ukazujú, že k Svätému písmu nemôžeme pristupovať ako k súboru diel jednotlivých autorov, ale je potrebné, aby sme chápali Bibliu ako dielo jedného autora, ktorým je Svätý Duch a od ktorého pochádza aj autorita jednotlivých ľudských (spolu)autorov. Biblické slová sú slovami života a sú najvyššou autoritou, ktorá nás rozhodujúcim spôsobom formuje. Sv. Gregor z Nyssy výroky prorokov a Krista neuvádza slovami: „Izaiáš hovorí...“, alebo „Kristus hovorí...“, ale „Izaiáš nás poučuje...“ a „Kristus nás poučuje...“ Biblia teda nie je len voľajaké nestranné konštatovanie, ale je to skutočná a v pravom slova zmysle najvyššia informácia, teda niečo, čo nás zvnútra formuje – vychováva. Ústrednou myšlienkou kresťanskej výchovy je zbožštenie človeka, ktoré neznamená zničenie človeka, ale jeho vlastné naplnenie. Takto sa človek najdokonalejším spôsobom stáva človekom – nie prostredníctvom identifikácie s Bohom, ale prostredníctvom najväčšieho priblíženia sa k nemu, aké len môže byť dané stvoreniu. Človek sa stáva človekom prostredníctvom najhlbšieho spoločenstva s Bohom i ľuďmi. Pri kresťanskej iniciácií zaznievajú slová sv. apoštola Pavla: „Ktorí ste v Krista pokrstení, v Krista ste sa obliekli.“ Podobne aj otcovia púšte, ktorí útekom do divočiny odmietli dekadentnú spoločnosť a slobodne si zvolili vlastnú cestu k Bohu, nás privádzajú k myšlienke, že odpovede na najdôležitejšie otázky ľudského jestvovania spočívajú v „imitatio Christi“ – v napodobňovaní Krista. (knihydobrovsky.cz)

Nadčasová duchovná múdrosť nájdená v príbehoch a poučeniach ranokresťanských mníchov púšte vznikla pri hľadaní poznania Ježiša Krista prostredníctvom radosti prameniacej z evanjelií, ktoré sa stali absolútne neoddeliteľnou súčasťou ich každodenného života. Títo mnísi s neutíchajúcou odvahou a pokorou hľadali odpovede na najdôležitejšie otázky ľudského jestvovania vo vedomí, že sú Bohom milovaní, čo v prípade úprimnej snahy malo za následok „lásku a radosť, pokoj a trpezlivosť, láskavosť, dobrotu, vernosť, nežnosť a sebaovládanie.“ Kresťanské cnosti však nie sú súčasťou iba mníšskeho autentického života, ale sú súčasťou úsilia každého človeka, ktorý kráča za Kristom, bez ohľadu či žije na púšti alebo vo svete. Hľadanie harmonickej múdrosti je dnes o to aktuálnejšie, že priamo vidíme katastrofálne dôsledky konzumného odmietania kresťanskej askézy na súkromnej aj verejnej úrovni. Sv. Ján Zlatoústy v homílií k evanjeliu podľa Matúša naliehavo upozorňuje, že čítanie Svätého písma sa netýka len mníchov. Zdôrazňuje, že práve ľudia žijúci vo svete ešte viac potrebujú čítanie Písma, aby spoznali Ježiša Krista ako zdroj pokoja a radosti. Otcovia raného kresťanstva považovali biblické texty za také dôležité pre život, že spamäti ovládali nielen žalmy a evanjelia, ale aj iné knihy. Božie Slovo takto hlboko preniklo a formovalo ich život. Sv. Justín, filozof a mučeník, Tertulián, ale aj ďalší dosvedčujú, že prví kresťania sa schádzali na určených miestach, aby spolu čítali Sväté písmo. Jestvuje množstvo spôsobov, ako čítať Bibliu, ale akýkoľvek spôsob je dobrý a užitočný len vtedy, keď v nás spôsobuje premenu, keď nás otvára pre slobodu, zodpovednosť a lásku, teda pre svätosť (sv. Ján Zlatoústy). Literárnej kritike patrí uznanie za jej bádanie nad biblickým textom, ale ak chceme mať úžitok z čítania Biblie, nemôžeme zostať na úrovni literárnej kritiky, podobne ako pri zamyslení sa nad bytím človeka nemôžeme zostať na úrovni fyziológie, respektíve prírodných vied. Evanjelium podľa sv. Lukáša ozrejmuje, že Kristus „osvecuje mysle“ svojich učeníkov vysvetľujúc im, ako treba čítať Bibliu, aby sa v nej odkrylo všetko, čo je o ňom napísané: „A počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.“ Takýmto spôsobom Pán odhaľoval význam Písma a ukázal, že celá Biblia je slovnou ikonou Ježiša Krista. A v emauzských učeníkoch to spôsobilo zmenu – tí, ktorí boli zronení a vracali sa domov, teraz plní nadšenia sa ponáhľajú naspäť do Jeruzalema. Teda Biblia nás oboznamuje a zároveň spôsobuje premenu. Púštni otcovia nám ukazujú, že k Svätému písmu nemôžeme pristupovať ako k súboru diel jednotlivých autorov, ale je potrebné, aby sme chápali Bibliu ako dielo jedného autora, ktorým je Svätý Duch a od ktorého pochádza aj autorita jednotlivých ľudských (spolu)autorov. Biblické slová sú slovami života a sú najvyššou autoritou, ktorá nás rozhodujúcim spôsobom formuje. Sv. Gregor z Nyssy výroky prorokov a Krista neuvádza slovami: „Izaiáš hovorí...“, alebo „Kristus hovorí...“, ale „Izaiáš nás poučuje...“ a „Kristus nás poučuje...“ Biblia teda nie je len voľajaké nestranné konštatovanie, ale je to skutočná a v pravom slova zmysle najvyššia informácia, teda niečo, čo nás zvnútra formuje – vychováva. Ústrednou myšlienkou kresťanskej výchovy je zbožštenie človeka, ktoré neznamená zničenie človeka, ale jeho vlastné naplnenie. Takto sa človek najdokonalejším spôsobom stáva človekom – nie prostredníctvom identifikácie s Bohom, ale prostredníctvom najväčšieho priblíženia sa k nemu, aké len môže byť dané stvoreniu. Človek sa stáva človekom prostredníctvom najhlbšieho spoločenstva s Bohom i ľuďmi. Pri kresťanskej iniciácií zaznievajú slová sv. apoštola Pavla: „Ktorí ste v Krista pokrstení, v Krista ste sa obliekli.“ Podobne aj otcovia púšte, ktorí útekom do divočiny odmietli dekadentnú spoločnosť a slobodne si zvolili vlastnú cestu k Bohu, nás privádzajú k myšlienke, že odpovede na najdôležitejšie otázky ľudského jestvovania spočívajú v „imitatio Christi“ – v napodobňovaní Krista. (patro.cz)

Vidíme, že Európa dnes chce byť všetkým možným i nemožným, len nechce byť kresťanská. A pritom prvá prijala svetlo evanjelia. Prečo sa kresťanstvo unavuje? Prichádza mi na um nedávny prípad príkladnej kresťanskej rodiny s piatimi dospelými deťmi, v ktorej sa rodičia i deti veľmi angažovali a zapájali sa do života farského spoločenstva, viedli sviatostný život, no v minulom roku všetkých 5 dospelých detí z rodiny odišlo - vraj za "iným životom", ktorý sa im "doma neponúkal či zakazoval", ako sa svorne vyjadrili. Všetci dnes žijú v neviazaných vzťahoch ďaleko od domova, od rodičov. Aby kresťanstvo strácalo chuť, ponúka sa mládeži i dospelým niečo podobné, ako sa v reštaurácii predkladá jedálny lístok hosťovi, ktorý sa práve najedol?... Alebo sa už najedol čohosi iného v duchovnom slova zmysle. Čosi tu nefunguje, čosi tu chýba. Generálny guvernér vojnového Nemecka v Poľsku, Hans Frank, si počas druhej svetovej vojny 2. marca 1940 napísal do denníka: "Keď v Poľsku zhasli všetky svetlá, predsa ešte dve ostali - Panna Mária z Čenstochovej a Cirkev." Lepšiu charakteristiku tejto krajiny v jednom z najtemnejších období jej dejín by nebol vtedy vyslovil nikto, ani politik a snáď ani spisovateľ. Ktovie, či to neboli práve tieto dve svetlá, ktoré mu zasvietili vo chvíľach, keď už mal niesť aj následky za svoje vojnové zločiny v Poľsku. Lebo podľa hodnoverných správ sa pred smrťou v norimberskom väzení obrátil, žiadal o prijatie sviatosti zmierenia a zomrel ako kajúci lotor po pravici ukrižovaného Spasiteľa. Možno raz objektívny historik alebo teológ napíše po rokoch, možno i po desaťročiach niečo podobné aj o Slovensku: "Keď nastala doba najväčšieho temna v tisícstoročných duchovných dejinách tejto krajiny a zhasli všetky svetlá, predsa tu ešte nejaké zostali: Panna Mária na milostivých pútnických miestach na Slovensku a Cirkev so svojimi svetlami otcov. Aj istý tropár začína slovami: "Preslávil si sa, Kriste, Bože náš, keď si zemi daroval otcov ako svetlá. " K takýmto otcom, ktorý ako svetlo osvecuje aj noc našej doby, hoci pomaly akosi sadá aj na Slovensko, patrí aj sv. Ignác Brjančaninov. Žijeme vo zvláštnej dobe, keď napríklad človek napadnutý medveďom v Tatrách bude pomaly potrestaný za to, že narušil "výsostné" teritórium šelmy kdesi v prírode. Asi k tomu pomaly aj spejeme, veď aj v médiách už niekedy z podobných správ cítiť tento tón. Lebo živočíšny človek, ktorý žije len inštinktmi, bez Krista, bez sviatostí, pre ktorého je dobré len to, čo je viditeľné a hmatateľné, časom si postaví aj inštinkt ako modlu, ako zlaté teľa, a teda aj inštinktívne zviera nad človeka. A postupne začne vytvárať a schvaľovať náležité zákony.... Ktovie, či práve svetlo sv. Ignáca Brjančaninova nesvietilo pre ruských kresťanov počas dlhého proticirkevného útlaku v Sovietskom zväze. Tesne pred Októbrovou revolúciou kresťanský filozof Berďajev napísal, že "už to viselo vo vzduchu, už bolo cítiť všade, že ľud chce odísť od kresťanstva." A teraz v Rusku po dlhých rokoch vidíme, že sa ku Kristovi ľud hromadne navracia. Vidíme, akú silu majú svetlá otcov? Prepúšťajú svojím životom a modlitbami Kristovo svetlo, prepúšťajú svetlo Božieho kráľovstva. Veru, človek na riešenie svojich problémov často potrebuje svetlo, ktoré nie je z tohto sveta. A toto svetlo Kristovo prináša do dnešných dní aj kniha o. Mirona o náuke biskupa Brjančaninova. Je to svedectvo o živote jednej omilostenej duše s Kristom. Preto veľmi odporúčam knihu aj mládeži, ako i bohoslovcom a rehoľníkom, lebo má dar formovať srdcia ľudí. Je ikonou duchovného života, života Kristovho Ducha v človeku. Lebo "duchovný život nie je o tom, že ja niečo viem, niečo mám naštudované a robím, organizujem neviem aké veľké diela. Nie. Duchovný život je to, že iní v nás vidia svetlo, vidia v nás život Ducha, ktorého nám dal Boh. A ako to uvidia? No tak, že ma to svetlo preniká a že moje človečenstvo, moja ľudskosť sa stáva teofanickou, bogojavlenskou, zjavujúcou Kristovu tvár." (Marko Rupnik SJ, Incontro Oriente ed Occidente nell iconografia russa). Podobne nás vedie aj o. Miron Keruľ-Kmec svojimi duchovnými katechézami i knihou, ktorá sa práve dostala do Vašich rúk a ktorá nám dáva aj odvahu do budúcnosti, že hoci by sa naša doba ponorila do akejkoľvek tmy, o to silnejšie budú žiariť svetlá otcov Cirkvi a Kristova tvár. (patro.cz)